Jedna z najchudobnejších afrických krajín je utečencom vždy otvorená.
Mladá študentka zo Šale Ivona Feldmárová (22), už videla kus sveta. Počas strednej školy absolvovala študijný pobyt na Islande, pracovala na Kanárskych ostrovoch, študuje v Spojených arabských emirátoch na New York University v Abú Dabí, pôsobila v utečeneckom tábore v Džibutsku a momentálne sa nachádza v Argentíne. Prezradila nám viac o svojich cestách a živote v cudzích krajinách.
Ivona je v druhom ročníku na univerzite a študuje sociálny výskum a verejnú správu, ako vedľajší odbor arabčinu. Popri štúdiu sa venuje aj divadlu, študentskému klubu a dobrovoľníctvu. Práve univerzita jej poskytla možnosť cestovať, a tak sa ocitla v ďalekej Argentíne alebo v utečeneckom tábore v málo známej africkej krajine Džibutsko, o ktorej prezradila viac.
Stretnutie s utečencami v Džibutsku
Džibutsko sa nachádza v Africkom rohu pri Adenskom zálive, čo je strategicky dôležité miesto. Dokazuje to aj prítomnosť vojenských základní piatich krajín sveta. Džibutsko má podmanivú prírodu vulkanického charakteru a nachádza sa tu veľa zaujímavých zákutí, no málo kto o nich vie. Ivona sem však neprišla spoznávať miestne krásy, ale pomáhať v jemenskom utečeneckom tábore Markazi a väčšom tábore Ali Adde.
V Džibutsku strávila takmer dva týždne v januári minulého roka cez univerzitu v rámci predmetu o migrácii v oblasti Červeného mora. Vyvolalo to v nej množstvo emócií a videla poza obraz toho, čo o utečencoch vytvárajú médiá. Stretla sa s mnohými dojemnými príbehmi ľudí, ktorí si útekom z Jemenu zachránili život, no aj napriek tomu sa nevzdávajú nádeje, že sa raz situácia v ich domovskej krajine zmení a vrátia sa domov. „V Džibutsku som sa zbavila podvedomého pocitu ľútosti, ktorá medzi ľuďmi vytvára akúsi bariéru. Ľudia nechcú byť ľutovaní, chcú mať kontrolu nad vlastnými životmi. Oveľa viac si teraz uvedomujem svoje privilégiá, no tiež to, že ich mám iba vďaka náhode," uviedla Ivona.
Konflikt v Jemene prerástol do najväčšej humanitárnej krízy súčasnosti. Od roku 2015 sa situácia v krajine vymkla akejkoľvek kontrole a zmenila sa na kmeňovú vojnu, ktorá sa odohráva za značného nezáujmu sveta. Jemen následne napadla Saudská Arábia pre dôležitú úžinu, ktorou sa plavia ropné tankery z Perzského zálivu do Stredozemného mora a ďalej. Vojenské základne v Džibutsku teraz kontrolujú lodnú dopravu. V dôsledku vojenského konfliktu postihol Jemen hladomor aj epidémia cholery. Mnoho nevinných ľudí zahynulo, iní utiekli napríklad aj do Džibutska.
Markazi je jeden z najmenších utečeneckých táborov na svete, žije tu okolo dvetisíc Jemenčanov. V krajine sú však okrem toho aj dva ďalšie, oveľa väčšie tábory. Celkovo tu žije takmer 30-tisíc utečencov z Etiópie, Eritrey, Somálska a Jemenu. „Džibutsko je utečencom otvorené, hoci ide o jednu z najmenších a najchudobnejších afrických krajín. Niektorí utečenci zo susedných afrických krajín tam prišli už pred vyše 20 rokmi, ďalší stále prichádzajú a mnoho mladých ľudí sa tu buď narodilo alebo tu vyrastalo od raného detstva," opisuje situáciu Ivona.
Tábor Markazi má väčšie materiálne vybavenie ako ostatné, ale ani zďaleka nereflektuje reálne podmienky a potreby obyvateľov. Počasie tu v letných mesiacoch dosahuje teplotu takmer 50 stupňov v tieni a silný vietor zdvíha všetok piesok do vzduchu. Vonku sa často človek nemôže ani nadýchnuť a v ubytovacích jednotkách sú neúnosné horúčavy. „Pár tureckých spoločností financovaných Saudskou Arábiou tu vybudovalo miniatúrne skladané domčeky pre rodiny, ktoré z Jemenu utiekli po tom, ako im saudské bomby zničili ich vlastné príbytky. Veľa ľudí sa do nich však odmieta nasťahovať zo strachu, že by sa toto „riešenie" stalo permanentným."
Ľudia tu žijú v oplotenom tábore uprostred púšte a sú úplne odkázaní na humanitárnu pomoc, pretože majú zakázané pracovať. Vlastné životy nemajú vo svojich rukách. „Šanca na presídlenie je mizivá, mier v Jemene v nedohľadne. Niektorí ľudia sa časom zo zúfalstva vrátia do Jemenu, iní sa pokúsia pohnúť ďalej na vlastnú päsť. Sú veľmi vďační za medzinárodnú ochranu, ale nepotrebujú nové matrace niekoľkokrát ročne, potrebujú možnosť aktívne si budovať svoj život," dodáva Ivona, ktorá sa s mnohými z nich rozprávala a pozná ich životné príbehy.
Aj napriek všetkému sú schopní neuveriteľnej pohostinnosti. „Neuveriteľná v hocakom kontexte, no obzvlášť, keď si človek uvedomí, aké náročné a nákladné musí byť pripraviť pohostenie pre veľkú skupinu, ako sme boli my, v tak obmedzených podmienkach." Ivona sa zúčastnila niekoľkých posedení pri čaji, jedna rodina ich pozvala na veľký obed a zúčastnila sa aj na narodeninovej oslave dievčatka, čo bol pre ňu krásny zážitok.
Hneď prvý deň v tábore Ali Adde bola Ivona konfrontovaná s vlastnou nevedomosťou a zistila, čo je jeden z hlavných problémov. Stál pred ňou človek, ktorý sa jej znova a znova s plačom pýtal, prečo sa svet nezaujíma o situáciu v jeho krajine (v Etiópii), prečo je nám to jedno. „Cítila som obrovskú pokoru a vinu, nevedomá si tohto všetkého, skvele reprezentujúc celý problém. Podobných momentov pokory bolo veľa, no častokrát pramenili práve z toho, keď som pozorovala obrovskú silu a vynaliezavosť, s ktorou sa ľudia vyrovnávali s podmienkami, ktoré si málokto na Slovensku vôbec vie predstaviť."
„Jedna zo spomienok, ku ktorým sa často vraciam, je na malé bábätko, ktoré som niekoľkokrát držala na rukách, ktoré bolo neustále spokojné a vysmiate. Vtedy mala šesť mesiacov, čiže dnes musí mať takmer dva roky. Myslím na ňu a som neuveriteľne nahnevaná, keď si uvedomím, že pravdepodobne je stále v tom ohradenom tábore," prezradila Ivona.
Ivona nevylučuje, že sa niekedy v budúcnosti do Džibutska vráti, no nie je to krajina, v ktorej by vedela dlhodobo žiť. Na túto skúsenosť však určite nikdy nezabudne. Momentálne žije v Argentíne, čo je pre ňu ďalšia neznáma krajina, ktorú chce spoznať.
Život v Argentíne
V Buenos Aires naďalej študuje, no stážuje aj v neziskovej organizácii zameranej na environmentálne vzdelávanie a udržateľný spôsob života. Keďže študovala na bilingválnom gymnáziu, ovláda španielsky jazyk, no Argentínu si vybrala aj z iných dôvodov.
Argentína je krajina s bohatou a komplikovanou históriou. „Stále tu prevláda silný mýtus tzv. „bielej Argentíny", akoby národ tvorili iba potomkovia európskych imigrantov, hoci v skutočnosti obyvateľstvo má naozaj rôznorodé korene," popisuje Ivona s tým, že hoci je v krajine univerzálny zdravotný aj vzdelávací systém, je tam stále veľa chudobných ľudí, ktorí žijú v tzv. villas (slumoch) a krajina je uprostred ekonomickej krízy. To je aj dôvod silného politického aktivizmu a v uliciach sú každú chvíľu nejaké protesty. V súčasnosti je veľmi významný aj feministický aktivizmus, zameraný na boj proti násiliu na ženách alebo za legalizáciu potratov.
Na uliciach je nutné dávať si pozor na svoje veci, pretože krádeže za bieleho dňa sú tu na bežnom poriadku, aj v najbezpečnejších štvrtiach. „Typické sú tzv. „motochorros", keď motorkár za jazdy schmatne tašku chodcovi kráčajúcemu na chodníku." Na ulici neodporúčajú ani telefonovať, celkovo neukazovať telefón, najmä ak ide o značku Apple. Ivona však našťastie nemá žiadnu podobnú skúsenosť, no pozná veľa ľudí, ktorí sa už stali obeťami krádeže.
Argentína je známa svojimi tradičnými steakmi z domáceho hovädzieho mäsa. Väčšinu jedál tvorí mäso, čo však Ivonu veľmi nenadchýna, pretože je vegetariánka. Našla si však vlastnú cestu a so stravou nemá problém aj napriek tomu, že Argentínčania dochucujú jedlá iba soľou a miestnu kuchyňu preto mnohí cudzinci neobľubujú. Tradičné je tiež maté, čo je silný bylinný nápoj. Je dôležitou formou socializácie, pretože sa pije všade a so všetkými (s rodinou, priateľmi i kolegami).
Argentína je nádherná krajina s množstvom prírodného bohatstva. Ivona mala možnosť navštíviť ľadovec Perito Moreno v Patagónii, dostala sa k vodopádom Iguazú a cestovala aj do Peru a Bolívie. Všade mladú Slovenku vrúcne privítali, a tak má iba pozitívne skúsenosti. Pre Argentínčanov bola ako Slovenka veľmi zaujímavou, keďže pre nich je Slovensko znamená exotiku. „Pohľad na európsku imigráciu je vo všeobecnosti pozitívny, čo sa, nanešťastie, nedá povedať o prístupe k imigrantom zo susedných latinskoamerických krajín."
Ivona má teraz v pláne doštudovať, budúci semester v New Yorku a potom späť do Abú Dabí. Teší sa na leto strávené doma na Slovensku a dlhodobejšie plány sa ešte len budú formovať.
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
