Infektológ: Ľudia sa už HIV neboja, žijú rizikovejšie a nakazených pribúda

Náš cieľ je, aby ľudia s HIV žili bežný život

Ako dnes vyzerá liečba HIV?

V liečbe HIV nastal za posledných dvadsať rokov výrazný pokrok a dnes už vyzerá inak. Pacient berie oveľa menej liekov, väčšinou ide o kombináciou troch liekov. Dnes už vieme schovať všetky tri lieky do jednej tabletky. Väčšinu pacientov už máme na jednej tabletke, ktorú pravidelne užívajú a účinnosť a znášanlivosť je výborná. Profil nežiadúcich účinkov je výrazne menší ako bol pri liekoch z 90.tych rokov.

Zdroj: TVNOVINY.sk/Martin Lachkovič

Takže, aj keď nám stúpa počet HIV pacientov, kvalitu liečby to nezhoršuje.

To, že pribúdajú je problém. V Európe je snahou tento rast zastaviť. Takže naším cieľom je nové prípady odhaliť a nasadením liečby zamedziť aj ďalšiemu šíreniu vírusu. Ale môžem povedať, že v súčasnosti nemám pacienta, ktorého by som nevedel liečiť.

Za akých okolností je HIV najčastejšie diagnostikovaný? Prichádzajú ľudia sami iniciatívne, alebo sa na to skôr príde náhodne pri inom vyšetrení?

Najčastejšie na to prídu pacienti sami. Sú si vedomí, že žijú rizikovo a chodia sa testovať. Testovať v Bratislave sa dá zadarmo, anonymne, bez problémov. Sú aj možnosti samotestovania. Táto skupina je najčastejšia. Potom je tu skupina ľudí, ktorých musia lekári sledovať- ľudia pred operáciou alebo tehotné ženy. U nich sa urobia testy na HIV a v niektorých prípadoch sa môže objaviť infekcia vírusom HIV.

A potom sú symptómy, na ktoré by mal myslieť každý lekár. Keď sa u pacienta objavia, mal by ho dať vyšetriť na HIV. Posledná možnosť diagnózy je už vo finálnom štádiu pri najťažších ochoreniach.

Testovať sa dá anonyme a zadarmo

Aké sú hlavné príznaky HIV vírusu?

Dva až štyri týždne po nakazení môže mať pacient chrípkové stavy, vyrážky, afty v ústach. Najideálnejšie je, keď podchytíme pacienta v tomto štádiu. Ale s týmto za nami prídu len tí, ktorí vedia, že žijú rizikovo. Tí, ktorí nežijú, vôbec nemyslia na HIV pri týchto príznakoch. Vo vyššom štádiu sa začne prejavovať postupné oslabovanie imunity. Pacient dostáva častejšie niektoré infekcie, napríklad zápal pľúc, pásový opar, horúčky, chudne, má zdurené uzliny. Posledné štádium AIDS sa prejavuje nádorovým ochorením krvi alebo infekciou, ktorá bežného človeka neohrozuje, ale ľudí s HIV môže zabiť.

Asi nie je veľa ľudí, ktorí pri prvých príznakoch myslia hneď na HIV. Afty v ústach sú u niektorých ľudí bežné.

Áno, ale ide o atypické afty, napríklad, že trvajú dlhšie. Alebo že pacient dostane chrípku mimo chrípkovej sezóny. Keď človek vie, že má rizikové správanie, mal by sa nad tým zamyslieť. Ale je mi jasné, že všetkých ľudí nevieme zachytiť. Snažíme sa vplývať aj na praktických lekárov, aby aj oni na to mysleli.

Keď sa človek rozhodne ísť na testy na HIV, aké má možnosti?

V Bratislave máme AIDS centrum pri Slovenskej zdravotníckej univerzite, kde testujú zadarmo a anonymne. Sú aj tzv. check pointy, kde sa tiež dá anonymne otestovať, väčšinou z kvapky krvi. V lekárni sa dajú kúpiť aj testy, ktoré zisťujú prítomnosť HIV vírusu v slinách. Tieto metódy sú dostatočne citlivé, takže je vysoká šanca, že vírus zachytia. Keď sa to potvrdí, tak človek má ísť k lekárovi na detailné krvné testy, ktorými sa to buď potvrdí, alebo vyvráti.

Je odporúčaná doba, kedy by sa mal ísť človek testovať po rizikovom správaní?

Áno. Protilátky sa začínajú tvoriť o niekoľko týždňov, dovtedy vírus nie je v krvi viditeľný. Ideálne približne mesiac po rizikovom správaní by mal človek prísť na testovanie. Ak sú výsledky negatívne, testovania sa opakujú o tri mesiace, prípadne ešte o pol roka, aby sa to definitívne potvrdilo, resp. vyvrátilo.

V zahraničí sa podarilo pacientom po transplantácii kostnej drene úplne potlačiť HIV vírus. Je možné, že sa takto bude dať liečiť HIV?

Asi nie.Toto nebude metóda, ktorou sa uberieme. Samotná transplantácia kostnej drene je rizikový zákrok, pri ktorom môže pacient zomrieť. Týmto spomínaným pacientom bola transplantovaná kostná dreň kvôli inej diagnóze- onkologickej. To, čo nasledovalo potom bola viac-menej náhoda. Darca kostnej drene mal mutantný typ receptora, vďaka ktorému sa vírus HIV nedokázal "prilepiť" na bunku a stal sa rezistentný voči HIV vírusu.

Takíto ľudia sú v malom percente prítomní v populácii. Máme dokonca malú skupinu ľudí, ktorí dostanú HIV vírus, ale bez akýchkoľvek liekov ho dokážu udržať na uzde vďaka svojej genetickej výbave. Nazývajú sa elitní kontrolóri. Dokážu ten vírus sami kontrolovať. Výskum na úplné vyliečenie HIV stále beží. Reálne cesta k samotnému vyliečenie je pomerne dlhá, ale nemyslím, že transplantácia kostnej drene bude tá cesta. Pravdepodobnejšia je génová terapia.