Fico je pre Smer záťaž, Pellegrinimu sa ale kráti čas na prevzatie moci (rozhovor)

V Smere proti sebe bojujú dve línie

Toto je jasné volanie po personálnych zmenách. Kto by mal podľa vás nahradiť Roberta Fica?

Už v roku 2016 som verejne povedal, že by mala nastať zmena vo vedení strany a obidvaja Robertovia by mali zo svojich funkcií odísť. Na druhej strane som hneď uviedol, že ako alternatívu vidím úspešnú partiu ľudí v Smere okolo Petra Pellegriniho, ako Peter Kažimír, Richard Raši alebo Braňo Ondruš.

Prenikajú informácie, že medzi Ficom a Pellegrinim to vrie. Navonok sa však prezentujú, že je všetko v úplnom poriadku. Je medzi nimi konflikt?

O konkrétnostiach neviem. Keď ale počúvam Petra Pellegriniho, ktorý napríklad odmietol akúkoľvek spoluprácu s kotlebovcami alebo inými profašistickými skupinami a zároveň do hry vrátil silné sociálnodemokratické témy, tak v tomto duchu je jeho rétorika v priamej opozícii k tomu, ako sa vyjadruje Robert Fico. Čiže mám pocit, že ľudia, ktorí v Smere uvažujú sociálnodemokraticky alebo ľavoliberálne zisťujú, že sú v protiklade s názormi predsedu strany. Na základe toho si myslím, že sa v Smere formujú dve línie. Či majú formu napätia alebo osobných nezhôd, tak to neviem. Každý si však vie domyslieť, že keď sú v strane dve línie, tak musí prebiehať aj zápas.

Vy si myslíte, že ak Robert Fico tento súboj vyhrá, tak je možné, že sa Smer môže ocitnúť vo vláde aj s Marianom Kotlebom?

Toto by som nepovedal. Keď som ale videl radikálny útok proti všetkému, čo je liberálne, tak je evidentné, že si Robert Fico vyberá partnerov, ktorí majú konzervatívny charakter. To znamená, že hovoríme o stranách ako SNS, novovznikajúca Národná koalícia, do ktorej by mohol vstúpiť Štefan Harabin, prípade by mohol vytvoriť vlastnú stranu. Nemyslím si však, že by Robert Fico urobil priamu koalíciu s kotlebovcami.

V hre je potom tichá podpora.

Ale to je už špekulácia. Výsledok ukážu až reálne voľby. Problém pre Smer a jeho sociálnodemokratickú orientáciu skôr vidím v tom, že Robert Fico ani Robert Kaliňák nemajú šancu uspieť u mestských, moderných a progresívne mysliacich voličov, už vôbec nie u mladých, keďže u nich stratili kredit. Tak sa prirodzene orientujú k tradicionalisticko-nacionálnej skupine obyvateľstva.

Do volieb nie je ani rok. Ak by chcel Peter Pellegrini prebrať predsednícku stoličku, tak je zrejme najvyšší čas. Myslíte, že sa o to predseda vlády pokúsi alebo príde rovno k štiepeniu v strane?

Neviem, ale ak má niekto v prieskume verejnej mienky 45 percentnú podporu a niekto je pod Kotlebom, tak je úplne prirodzené, že bude mať záujem o predsednícku stoličku. Mal by to byť aj záujem stany, aby mala takého predsedu, ktorý ju ťahá hore. Ak vznikne len kompromis, že sa niečo dohodne medzi Robertom Ficom a Petrom Pellegrinim, tak to jednoducho nebude mať úspech. Smer v takom prípade pôjde dole, lebo preváži záťaž, ktorou je dnes Robert Fico.

Kedy by podľa vás k tomuto zápasu malo dôjsť?

K tomuto súboju už malo prísť minulý rok. Čím bližšie sú voľby, tým viacej sa zužuje priestor pre Petra Pellegriniho aby sformoval svoju vlastnú politiku, tím a víziu, kam by mal Smer ťahať Slovensko.

Zdroj: TVNOVINY.sk/Martin Lachkovič

Keď sa v Smere nič nezmení, môže dopadnúť ako HZDS a SDKÚ

Z toho čo hovoríte mi vychádza, že Smer sa štiepeniu už nevyhne. Keďže medzi týmito dvoma líniami je taká hlboká brázda, že keď vyhrá ktorákoľvek, tak bude pre nich nemysliteľné ďalej fungovať v rámci strany.

To by som nepovedal. Keby to totiž prebehlo normálnym spôsobom a Smer by si zvolil nového predsedu nemuselo by prísť k štiepeniu.

Myslíte si, keby Robert Fico prehral súboj o predsednícku stoličku v strane, ktorú 20 rokov budoval, tak by sa stiahol a podriadil sa Petrovi Pellegrinimu?

Síce som sa už dlho nerozprával s Robertom Ficom, ale predtým mal vždy jasnú predstavu o tom, že predsedom strany nemôže byť donekonečna. Keď to spočítame, tak tento rok bude predsedom strany už 20 rokov. To je tak dlhá doba, že si ani neviem teraz narýchlo vybaviť, kto takúto funkciu v Európe zastával takto dlho. Takže takáto výmena je úplne prirodzená. Je chybou slovenských politikov, že takto neuvažujú, pretože neschopnosťou demokraticky vymeniť predsedu skončilo Mečiarovo HZDS aj Dzurindovo SDKÚ. Mňa by preto mrzelo, keby Smer skončil rovnako. Ale môže sa to stať.

Na kandidátku do europarlamentu sa nedostala Monika Smolková, napriek tomu, že ju východné Slovensko oficiálne navrhlo. Vraj jej nomináciu stopol Robert Kaliňák, lebo ho kritizovala. Máme to chápať tak, že on má hlavné slovo v personálnych otázkach?

Bohužiaľ, takto sa to ukazuje. Ak niekoho oficiálne navrhne východoslovenská organizácia a podporia to dvaja podpredsedovia strany a napokon ju vyškrtnú z kandidátky, tak iné sa nedá ani povedať. Z môjho pohľadu ide o osobnú pomstu Roberta Kaliňáka, čo je v normálne demokraticky fungujúcej strane neprípustné.

Z toho vyplýva, že navrch má stále línia Roberta Fica, keďže spomenutí dvaja podpredsedovia sa voči tomu vôbec neohradili.

Áno, vyplýva to z toho tak, ako ste to charakterizovali. (Boris Zala po autorizácii zmenil odpoveď: Myslím, že sa ohradili, aj verejne, ale nepomohlo to. Kaliňák si presadil svoje).

Ak sa nič v Smere nezmení, ako podľa vás dopadne vo voľbách?

Ak by sa v Smere nič nezmenilo, tak dopadne veľmi zle. Skončí na úrovni 15 až 18 percent, ale to nebude podstatné. Podstatné bude, že úplne stratí koaličný potenciál medzi stranami, ktoré by pri sociálnu demokracia mali byť vždy najbližším partnerom, teda liberálne a ľavoliberálne strany. Odhadujem teda, že Smer by v takomto prípade určite skončil v opozícii.

Zdroj: TVNOVINY.sk/Martin Lachkovič

Nacionalistické sily sú skutočne hrozbou pre EÚ

Boli ste 10 rokov v Bruseli. Podľa výrokov Roberta Fica sú europoslanci odtrhnutí od reality. Ako to vnímate? Nemôže sa naozaj stať, že prirodzene strácate kontakt s bežným životom na Slovensku.

Mám kontakty so stovkami ľudí či už na Slovensku alebo s návštevníkmi, ktorí prídu za mnou do Bruselu. Stále si neuvedomujeme, že európske návrhy na 80 percent určujú slovenskú realitu. Slovenský parlament prijíma zvyšok, a adaptuje zákonodarstvo z EÚ. Takže si neviem predstaviť, ako by sme kontakt s bežným životom mohli stratiť.

Zo skúsenosti posledných piatich rokov by som povedal, že skôr Robert Fico stratil kontakt s realitou. S cítením a myslením mladej generácie, s ľuďmi rozhorčenými korupciou, s katastrofálnym stavom policajného a súdneho systému až po vzdorovité bývanie v byte odsúdeného finančného podvodníka.

V súčasnosti mnohé strany preberajú heslo Donalda Trumpa „America First", ktoré je o tom, aby domovský štát bol vždy na prvom mieste. Nebude takýto prístup politikov problém pre fungovanie EÚ?

Tieto nacionalistické sily sú skutočne hrozbou pre EÚ, pretože mať dominanciu v šiestich, siedmich štátoch už vytvára tvrdú koalíciu, ktorá by mohla brzdiť integračné kroky. A EÚ bez permanentnej integrácie sa začne rozpadať a na tomto tieto strany stavajú. To je napríklad Salvini, Le Penová, Wilders, ktorí vidia svoje krajiny ako Farrage Britániu, teda mimo EÚ a izolovanú. Dôvodom je hlavne to, aby nemuseli viesť svoje štáty podľa pravidiel EÚ.

Ale skutočnou pravdou je, že Slovensko by bolo mimo EÚ stratené, zaostalé, chudobné a vydané napospas špekulantom a mafiám. „Slovakia First" ak mám parafrázovať Trumpa, znamená „European Slovakia".

Myslíte si, že protieurópskej strany dostanú od ľudí taký mandát, aby ochromili Európsky parlament?

Nemyslím si, že ten nárast bude taký dramatický oproti minulým voľbám. Skôr to pritlačí k užšej spolupráci stredové strany, bez ohľadu na to či sú ľavicové, čistí liberáli alebo konzervatívci. Vidím to aj v názoroch, ktoré prevládajú v Európskom parlamente. Všetky hlavné strany v EP sú proeurópske a za hlbšiu integráciu. Napríklad v oblasti obrany alebo bezpečnosti.

Slovensko malo v minulých eurovoľbách len 13-pecentnú účasť. Ľudia akoby mali pocit, že Brusel, ale aj práca europoslancov je pre nich dosť vzdialená. Čo by ste konkrétne vypichli, čo sa vám za toto obdobie podarilo presadiť pre Slovensko?

Toto je častá otázka, ale v Európskom parlamente to funguje trochu inak. Príjimame celoeurópske normy, zákony tak, aby boli prospešné aj pre Slovensko. Sem patria všetky, ktoré posilňovali euro a stabilitu eurozóny a vytvárali mechanizmy proti budúcej možnej kríze. Toto pomáha aj Slovákom, udržuje nízke ceny, rast miezd, tvorbu pracovných miest a chráni úspory, ktoré máme v eurách. Ja mám v tomto sťaženú úlohu, lebo zahraničná politika EÚ je Slovákom veľmi vzdialená. Osobne som mal na starosti Južnú Afriku, takže exotická téma, pri ktorej sa nedá povedať, ako som obraňoval slovenské záujmy.

Ale poviem jeden paradox, ktorý mi napadol, keď vidím bilboardy a počúvam vystúpenia kandidátov na europoslancov v médiách. Väčšina z nich zdôrazňuje, ako budú obraňovať záujmy Slovenska a ako budú tvrdší a viacej kričať. Musím povedať, že to je nezmysel. Neexistujú špecificky dobré zákony pre Slovensko. My môžeme mať dobré zákony pre EÚ, ktoré budú prospievať aj obyvateľom Slovenska. Samozrejme sú aj veľmi špecifické témy, ako je napríklad dvojitá kvalita potravín alebo vyrovnávanie miezd medzi pôvodnými a novými krajinami EÚ. Na záver to však bude musieť byť opäť celoeurópske riešenie a nie slovenské.

Čo teraz plánujete po návrate na Slovensko?

Doteraz som si nerobil žiadne veľké plány. Pokiaľ máte na mysli verejný život, tak mám rozpracovaných pár svojich kníh, ktoré by som chcel dokončiť. Napríklad v jednej z nich, ktorú pripravujem ku 30. výročiu Novembra ´89 analyzujem a porovnávam udalosti Nežnej revolúcie s Dubčekovou jarou 1968. Aké sú rozdiely v týchto dvoch revolúciách a čo je vlastne odkaz Novembra 89. Ten nebol iba o malej skupinke „lídrov VPN", ale o premene celej spoločnosti.

A politicky sa v nejakej forme nechystáte angažovať?

Dám si polrok na premyslenie svojej ďalšej činnosti. Spolupracujem s európskymi think tankami, pravidelne dvojtýždenne publikujem svoje názory v DenníkuN. Ale priamo stranícky sa nechystám pôsobiť, aj keď by som bol rád keby myšlienky sociálnej demokracie neboli vytlačené na okraj.