V reportáži sa dozviete, ako sa k nemu dostali, či sa im už niekedy rozbili kamene a koľko hráčov sa curlingu v našich končinách venuje.
Námet na tvorbu tejto reportáže vznikol náhodou. Zazreli sme výsledkový servis našich reprezentantov Silvie a Mareka Sýkorovcov na majstrovstvách sveta a myšlienka bola na svete.
Nakoľko informácií o tejto dvojici a všeobecne o curlingu v našich zemepisných šírkach bolo málo, rozhodli sme sa, že skúsime zistiť viac priamo od nich.
Na mieste stretnutia, na zimnom štadióne v bratislavskom Lamači, nás respondentka čakala sama. „Dobre, že ste sa obliekli, je tam naozaj chladno," upozornila nás už na začiatku.
Následne sa zoznamujeme s jej mladším bratom Marekom. Už na prvý pohľad je zrejmé, že sú zohratá dvojica a curling doslova „žerú".
Spočiatku ju bolel každý sval
„Curling je zimný olympijský šport, ktorý sa pod piatimi kruhmi vyskytuje už od roku 1924. Hrá sa tímovo alebo po novom aj vo dvojiciach, pričom na ZOH 2018 v Pjongčangu mala táto kategória premiéru. Hrať to môže v podstate hocikto, kto sa cíti byť vitálny," začína rozprávanie sympatická dievčina, ktorá na úvod vytiahne aj jednu úsmevnú situáciu zo začiatkov.
„Spočiatku som mala svalovicu. Až pri curlingu som zistila, aké svaly mám v tele. Najnáročnejšie to je práve pri zametaní kameňov, tam sa človek narobí najviac," smeje sa a brat jej pritakáva.
Ešte pred debatou sme dvojicu sledovali v akcii. „Dva, štyri, osem," kričali striedavo súrodenci na toho druhého. „Ide o našu terminológiu, časový údaj, že za koľko kameň prejde dráhu," približuje Silvia.
Hráči si spolu zajdú na pivo
Po získaní základných informácií načíname otázku, čo potrebujeme, ak by sme sa curlingu chceli venovať aj my. „Tréningy a metlu," zasmejú sa obaja súrodenci. „Ale nie. Samozrejme, treba základné vybavenie, či už topánky, prípadne zo začiatku špeciálne návleky na ľad a teplejšie oblečenie. Pre začiatočníkov sú veľkou pomôckou aj stopky," vysvetľuje slovenská reprezentantka.
Curling patrí na Slovensku k exotickým športom. Potvrdzujú to aj čísla aktívnych hráčov. „Tunajšia hráčska základňa má, ak rátame pravidelných, ale aj ojedinelých hráčov, okolo 140 ľudí. Ide však aj o osoby, ktoré si po zahraní spolu skočia na pivo," odľahčuje mladá Bratislavčanka. Zároveň premostila k svojim začiatkom.
Z maminho nápadu k titulu majstrov SR
„Bolo to úplnou náhodou. Dcéra maminho kolegu sa venovala curlingu. Jedného dňa si naša mamina zmyslela, či by sme to nechceli skúsiť aj my. Keď sme sem prišli prvý raz, kolovali nám hlavou myšlienky, že pri tomto dlho určite nemôžeme vydržať," hovorí s úsmevom na tvári Silvia, ktorá sa aj s bratom venuje curlingu už niečo cez desať rokov.
To je pomerne dlhé obdobie na to, aby sa z vás mohli stať aj profesionáli. „Pre nás je to voľnočasová aktivita. V rámci výsledkov by to v inej krajine zrejme bolo na profesionálnej úrovni. My sme však veľmi radi, keďže robíme niečo pre seba a takisto aj pre Slovensko. A či si tým niečo zarobíme? Asi nie. V prvom rade by to chcelo štedrých sponzorov," glosuje situáciu Silvia.
Curling má budúcnosť, musí sa však propagovať
V takejto situácii je zrejmé, že curling by mohol patriť medzi ohrozené športy. Silvia si však takýto scenár nechce pripustiť. „Teší ma však, že juniorov je stále viac. Ide však o to, aby sme ľudí namotivovali a presvedčili, prečo by sa curlingu mali venovať. Podstatná je aj propagácia tohto športu," ozrejmuje dvojica.
Zaujímalo by nás, ako sa k propagácii curlingu stavia zväz. „Začiatočníkovi požičia návleky alebo topánky či metlu. Po čase, keď sa rozhodnete zostať pri tomto športe, už je na vás, aby ste si zaobstarali vybavenie. Nie je to síce najlacnejšie, ale vydrží to veľmi dlho. Pokiaľ sa vám nestane, že sa zlomí metla (úsmev)."
Najväčšou túžbou po MS bolo jedlo
Mladá súrodenecká dvojica sa len pred pár dňami vrátila zo svetového šampionátu zmiešaných dvojíc z nórskeho Stavangeru, kde si v siedmich dueloch pripísala spočiatku štyri prehry, následne však tri zostávajúce zápasy Sýkorovci vyhrali.
„Ťažkí súperi, ktorí boli aj na ZOH 2018 a boli aj medailistami" odvetí Marek, na ktorého okamžite nadviaže jeho sestra. „Keď sme pricestovali domov, povedali sme si: Konečne sme doma! Režim bol tvrdý a iný, než je na Slovensku. Na druhej strane, nepotešila nás predstava, že sa vraciame do zabehnutého kolobehu - robota, škola a podobne. Veľmi nás ale pri srdci zahrialo to, že sa doma konečne poriadne najeme, keďže počas súťaže je jedálniček okresaný a prispôsobený súťažnému režimu," neskrýva nadšenie Silvia.
Nie vždy vyjdú prostriedky
Presne 38 550 eur. To je ročná dotácia od štátu pre Slovenský curlingový zväz. „Zväz ju delí medzi tímy, ktoré idú reprezentovať. Teraz sa nám nestalo, že by sme si niečo museli hradiť zo svojho, lebo sme mali pokryté skoro úplne všetko až na úplné maličkosti. Máme však aj takú skúsenosť, že sme si hradili letenku zo svojho, pretože prostriedky nepokryli komplet všetko," opisuje situáciu majsterka Slovenska.
Našu debatu končíme hypotetickou otázkou, či sa už niekedy stretli s rozbitím kameňov. „Samozrejme, aj takéto veci sa udejú. Ak by k tomu došlo počas zápasu, end (výraz podobný v tenisovom slovníku gemu) sa musí dohrať s najväčšou časťou toho rozbitého kameňa," prekvapila nás informáciou Silvia.
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
