V rozhovore tvrdí Radek Kubala z Greenpeace Slovensko.
Región Hornej Nitry, ktorý zahŕňa štyri okresy, dlhodobo zápasí s upadajúcim baníckym priemyslom. Ťažba je už roky nerentabilná, štát preto musí bane dotovať miliónmi eur. Navyše sa každoročne zhoršuje aj kvalita životného prostredia. Čo sa s tým dá urobiť, ako dať baníkom novú prácu a ako pretransformovať zničený región sme sa rozprávali s Radkom Kubalom z organizácie Greenpeace Slovensko.
Rozhovor sme nakrúcali v pondelok 29. apríla
Slovensko trápi viacero environmentálnych problémov, Greenpaece sa však prioritne venuje zákazu ťažbe hnedého uhlia. Prečo ste si vybrali práve túto oblasť?
Na úvod treba povedať, že vlani v októbri vydal medzivládny panel OSN pre zmenu klímy alarmujúcu správu, že v nadchádzajúcich jedenástich rokoch potrebujeme znížiť emisie skleníkových plynov o takmer polovicu, aby sme sa vyhli otepleniu planéty o viac ako 1,5 stupňa oproti predindustriálnej dobe. Toto je hranica, ktorú vedci považujú za medzník, za ktorým už prejavy zmeny klímy budú veľmi závažné. Hlavnou príčinou tohto stavu je ťažba a spaľovanie fosílnych palív, pričom najväčšie emisie vytvára práve uhlie. Ďalším dôvodom, prečo sa tejto oblasti venujeme je, že ťažba uhlia so sebou nesie aj veľké náklady na životné prostredie v mieste, kde sa koná. Na Slovensku je to hlavne Horná Nitra, ktorá je najviac znečisteným regiónom na Slovensku.
Vláda tvrdí, že štát ukončí dotácie určené na ťažbu uhlia v roku 2023, čím by sa postupne malo toto odvetvie utlmiť. Greenpeace ale oponuje, že ťažba sa môže skončiť až o jedenásť rokov neskôr. Ako je to možné?
Vláda v decembri prijala materiál, v ktorom sa píše, že v roku 2023 sa skončí dotovanie spaľovania uhlia, cez ktoré sa nepriamo dotuje aj ťažba uhlia. Zároveň stanovila plán zatvárania väčšiny baní. Ten sa však netýka Bane Čáry na Záhorí, navyše prebieha posudzovanie vplyvu na životné prostredie v 12. ťažobnom poli v bani Nováky, ktorú chcú otvoriť Hornonitrianske bane Prievidza. Ak by toto pole posudzovaním prešlo a schválil ho v územnom pláne Trenčiansky samosprávy kraj, tak by bolo možné ťažbu predĺžiť až do roku 2034.
Roky sa tieto bane dotujú, aby vôbec prežili. Aký má zmysel otvárať novú baňu bez možných dotácií?
Podľa nás to zmysel nemá. Majiteľ Hornonitrianskych baní Prievidza (HBP) pán Čičmanec sa však už niekoľkokrát vyjadril, že rok 2023 nepovažuje za koniec ťažby uhlia. Vraj sa chcú adaptovať na trhové podmienky, no ďalšie plány firmy nie sú známe. Väčšina západných krajín má rok, kedy chce s ťažbou skončiť. V Nemecku je to napríklad rok 2038, vo Veľkej Británii zas rok 2025. Na Slovensku to však ešte nie je úplne jasné. Napríklad nevieme, kedy budú končiť uhoľné elektrárne Nováky a Vojany.
Hovoríte, že v Nemecku je určený rok 2038, ale ten hraničný je 2030. Takže ani Nemci sa veľmi neponáhľajú.
Aj ako Greenpeace v Nemecku to kritizujeme a hovoríme, že je to neskoro. V Nemecku vznikla aj tzv. Uhoľná komisia, ktorá bola zložená z ekologických organizácií, zástupcov priemyslu, odborov atď., kde dospeli práve k spomínanému roku. Ekologické organizácie sa ale snažia tento rok stále stlačiť smerom nadol.
Prečo by sme mali zastaviť ťažbu skôr, keď to včas neurobí najsilnejšia ekonomika Európy?
V porovnaní so Slovenskom ide o zásadný rozdiel. V Nemecku sa podiel ťažby a spaľovania uhlia v energetickom mixe pohybuje na úrovni 40 percent. Rozprávame sa o dvoch obrovských uhoľných regiónoch Porýnie a oblasť Lužica, kde sú zamestnané desaťtisíce ľudí. U nás tak v tomto smere ide o zanedbateľné množstvo. Aj v tomto kontexte je potom nezmysel otvárať spomínané 12. ťažobné pole.
Kto a kedy bude rozhodovať o otvorení tejto novej bane?
Teraz sa čaká na dokumentáciu od HBP. Spoločnosť má na to ešte rok a pol. Potom nastúpi ministerstvo životného prostredia, ktoré schváli alebo neschváli posudzovanie vplyvov na životné prostredie.
Ak by to stihlo schváliť ešte súčasné vedenie ministerstva, môže to ešte budúca vláda zvrátiť alebo ide už o nemenné rozhodnutie?
Už ide o nemenné rozhodnutie.
Ako sa to podľa vás celé skončí, resp. od čoho to bude závisieť?
Čo sa týka spaľovania uhlia, tak to bude veľmi závisieť od postoja Slovenských elektrární. Tie sa už viackrát vyjadrili, že ak by sa mala prevádzkovať elektráreň Nováky aj po roku 2023, tak by do nej museli investovať 80 miliónov eur, čo zatiaľ neplánujú. Ak by sa tak stalo, tak by HBP prišlo o jedného z najväčších odberateľov a na európskych trhoch by ho hľadali dosť ťažko. Tiež bude dôležité, aby vláda stanovila konkrétny dátum ukončenia ťažby a neotvorilo sa 12. ťažobné pole.
Zastaviť ťažbu je jedna vec, ale transformovať región druhá. Aj preto už mesiace vzniká dokument Akčný plán transformácie regiónu Horná Nitra, ktorý by už mal byť pred dokončením.
My sme už videli prvú verziu, kde je pár zaujímavých vecí. Napríklad sa nám páči, že je tam požiadavka na legislatívnu zmenu, aby ministerstvo hospodárstva odpísalo zásoby uhlia na Slovensku. Podľa toho budeme vedieť, koľko ho zostane v podzemí, a tým pádom sa zabraní jeho vyťaženiu. Na druhej strane, v tomto pláne neboli ešte konkrétne projekty. Aj teraz som bol v Handlovej na prvom verejnom stretnutí a ľudia už čakali, že sa dozvedia, čo sa bude v regióne diať a nič také sa nedozvedeli. Podľa tohto plánu by však ukončenie ťažby nemalo spôsobiť vážny problém s nezamestnanosťou, pretože 45 percent baníkov môže ísť do predčasného alebo normálneho dôchodku. Štát by navyše mohol doplatiť roky tým baníkov, ktorí by odišli do predčasného dôchodku.
Čo s ostatnými? Lebo baníctvo je dosť špecifická profesia.
Áno, existuje predstava, že keď baník skončí, tak nemá žiadne uplatnenie. To ale nie je pravda. Existuje niekoľko regiónov po Európe, ktoré sa vyrovnali aj s týmto problémom. Napríklad v Holandsku v oblasti Limburg bolo zamestnaných asi 40-tisíc baníkov a región sa s tým dokázal vyrovnať. Konkrétne na Hornej Nitre je možný rozvoj geotermálnej energie, ktorá môže využívať vodu práve z baní a vytvoriť tak pracovné miesta pre baníkov. O ďalších projektoch sa vyjednáva práve v rámci akčného plánu, ktoré môžu priniesť miestni podnikatelia, ale aj samotní obyvatelia.
Vy ste sám v novembri minulého roka protestovali na veži v Novákoch. Ako tento protest, ktorý v spoločnosti výrazne zarezonoval, s odstupom času hodnotíte?
Musím povedať, že nás dosť prekvapila reakcia, keďže nás na sedem dní zadržali. Protest v spoločnosti dosť zarezonoval, veľmi sa o ňom písalo, rozprúdila sa diskusia, ale hlavne otvoril problematiku ukončenia ťažby uhlia.
Vo svete vídame aj extrémnejšie formy protestov aktivistov Greenpeace, na Slovensku to však nie je bežné. Ako v tejto súvislosti vnímate štát a spoločnosť?
Osobne vidím dve tendencie. Jedna je o náraste autoritárskych nálad a o náraste nenávisti voči neziskovému sektoru, ale aj vo všeobecnosti voči aktívnym ľuďom. Druhá tendencia je práve o náraste záujmu o problematiku klimatických zmien.
Podobne ako je spoločnosť rozdelená aj v iných dôležitých otázkach.
Presne tak.
Predsa len sú potrebné takéto typy protestov, aký ste ukázali v Novákoch?
Snažíme sa prinášať svedectvá z miest, kde sa znečistenie primárne deje. História sociálnych hnutí ukazuje, že najväčšie pokroky sa dosiahli práve vtedy, keď sa ľudia nebáli za legitímne ciele postaviť vlastným telom a byť ľahko aj za hranou zákona. Preto je podľa nás niekedy dôležité na problém poukázať aj takýmto spôsobom - nenásilne a legitímne.
Môžeme aj v budúcnosti očakávať podobné radikálnejšie protesty?
Uvidíme, ako bude ďalej k tejto problematike pristupovať štát. Je potrebné ale povedať, že na Slovensku už nie sme jediní, ktorí na tieto veci upozorňujeme. Rozvíja sa hnutie Fridays For Future, inšpirované švédskou aktivistkou Gretou Thunberg a vznikajú aj ďalšie podobné organizácie. Takže protestov, ktoré sa budú týkať klimatických zmien, bude len pribúdať.
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
