Tel Aviv sa na rozdiel od Jeruzalema neupiera k svojej minulosti, ale budúcnosti.
V Izraeli sa v utorok konali predčasné parlamentné voľby, ktoré zároveň boli akýmsi referendom o dlhoročnom premiérovi Benjaminovi Netanjahuovi. Už tradične bol hlavnou témou kampane dlhoročný palestínsko-izraelský konflikt. Situácia na hraniciach s Pásmom Gazy a na okupovanom Západnom brehu bola v uplynulých mesiacoch napätá.
O aktuálnej situácii v Izraeli a živote v tejto krajine sme sa rozprávali s Dávidom Polákom (36), Slovákom žijúcim v Tel Avive.
Rozhovor sme robili v utorok 9. apríla.
Prezradíte, ktorú stranu ste volili? Čo si myslíte o Netanjahuovom pláne anektovať Západný breh?
Koho som volil, to si nechám pre seba. Bibiho (Benjamin Netanjahu - pozn. redaktora) vyjadrenia, najmä tie predvolebné, by som nebral až tak vážne. Aj na Slovensku toho pred voľbami politici vždy nasľubujú, tu v Izraeli to nie je inak. Ale inak samozrejme podobné vyhlásenia nie sú veľmi šťastné a len prilievajú olej do ohňa v už tak dosť napätých izraelsko-palestínskych vzťahoch. Je potrebné si tiež uvedomiť, že v Izraeli je veľké percento voličov, ktorým podobná rétorika imponuje.
Aká je momentálne v Tel Avive atmosféra? Ktorá z hlavných politických strán tam má najväčšiu podporu?
V prvom rade je treba povedať, že Tel Aviv nie je "Izrael" v zmysle podobnom, ako keď Bratislava má tiež veľmi odlišnú voličskú základňu oproti zvyšku Slovenska. V Izraeli je oproti Slovensku relatívne veľké množstvo politických strán, no v týchto voľbách sú najvýraznejšími "rivalmi" zhodne s takmer tretinovými preferenciami strana Likud a nová strana Modrá a biela. Osobne mám pocit, že tu v Tel Avive je podpora týchto dvoch rivalov celkom vyrovnaná, ale to je len môj osobný názor.
Prečo ste sa rozhodli žiť práve v Izraeli?
Odpoveď na túto otázku, by asi vydala na samostatný článok. Tých dôvodov bolo veľa a mnohé boli osobné. Izrael je úžasná krajina, plná kontrastov ale aj príležitostí. Ja som si povedal, že chcem skúsiť niečo nové a ak to nevyjde, tak sa vrátim, ale už som tu viac ako štyri roky a som spokojný.
Do Izraela sa už desaťročia sťahujú ľudia so židovským pôvodom z celého sveta. Tomu pomáhajú i rôzne výhody, ktoré krajina imigrantom poskytuje. Ako to bolo vo vašom prípade? Dlho ste si museli hľadať prácu?
Každoročne do Izraela prichádzajú tisíce, možno desaťtisíce takzvaných "olim hadashim" čiže „novonavrátilci". V Izraeli platí takzvaný zákon práva návratu, podľa ktorého má každý žid právo sa "vrátiť domov". Túto imigráciu Izrael významne podporuje aj finančne.
Každý takýto navrátilec dostane od štátu automaticky občianstvo a ak chce, môže sa zaradiť do integračného procesu, kedy po dobu 6 mesiacov dostane ubytovanie a finančnú podporu ale musí navštevovať špeciálnu školu "Ulpan" kde sa naučí jazyk a históriu Izraela.
Ja som tento proces absolvoval a bol to veľmi zaujímavý zážitok. Ten systém je veľmi dobre premyslený a podľa mňa nemá ďaleko k dokonalosti, za 6 mesiacov ma naučili čítať, písať a komunikovať po hebrejsky a to som pred tým vedel akurát tak pozdraviť a napočítať do desať. S prácou mi taktiež pomohlo ministerstvo imigrácie. Mal som však výhodu, že ovládam cudzie jazyky a mám dobré vzdelanie.
Krátko po príchode som Hebrejčinu neovládal, ale v Izraeli sa človek úplne všade dohovorí anglicky. Je tam zmes rôznych kultúr a národností, na mnohých miestach sa tak dohovoríte aj francúzsky, rusky či španielsky.
Čo bolo pre vás po príchode do tejto krajiny najťažšie?
Najťažšie bolo, a občas ešte stále je, si zvyknúť na také tie drobné každodenné kultúrne aj praktické rozdiely. Ľudia sú tu omnoho viac otvorenejší, úprimnejší a priamočiarejší, čo priemerný Európan môže vnímať ofenzívne. Dlho mi trvalo si zvyknúť na to, že v piatok večer a v sobotu nefunguje hromadná doprava kvôli shabbatu alebo, že keď niekto mešká na schôdzku pol hodinu, tak to je úplne bežné a vôbec sa to nerieši.
Keby ste mali vymenovať nejaké veci, pre ktoré sa v Izraeli žije lepšie ako na Slovensku a naopak, ktoré by to boli?
To si asi netrúfnem takto kategoricky menovať. Všade na svete sú nejaké plusy aj mínusy. Oproti Slovensku je Izrael omnoho modernejšia, vyspelejšia krajina plná príležitostí pre šikovných ľudí a ak niečo vieš a si šikovný, tak tu uspeješ.
Zo Slovenska mám bohužiaľ opačnú skúsenosť. Keď vyčnievaš, tak sa väčšinou skôr alebo neskôr nájde niekto, kto sa postará, aby si nevyčnieval. Na druhej strane v Izraeli je relatívne draho a aj keď zarábam slušne, veľká časť mojich príjmov ide na bežne životné náklady
Je všeobecne známym faktom, že niekdajšie Československo dodávalo v rokoch 1947-1949 Izraelčanom zbrane, ktoré sa ukázali, ako veľmi dôležité pre vytvorenie štátu Izrael. Dialo sa tak napriek embargu OSN. Ako reagujú Izraelčania, keď im poviete, že ste zo Slovenska? Sú československé zbrane tá prvá vec, ktorá im napadne? Je výhodou byť Slovákom?
Staršia generácia si to pamätá a nezabudnú to vždy spomenúť. Myslím si, že dodnes sú za túto pomoc úprimne vďační. Mladí ľudia často tieto detaily z histórie nepoznajú a často ani nevedia, kde presne Slovensko hľadať na mape. Výhodou by som to teda nenazval, ale všeobecne sú imigranti z Európy vnímaní veľmi pozitívne.
Ľudia si často predstavujú Izrael ako krajinu, v ktorej hrozí nebezpečenstvo na každom rohu. Narážajú tým najmä na ostreľovanie raketami a samovražedné útoky. Aká je realita?
Áno, tento mediálny obraz Izraela nie je úplne najšťastnejší, ale ja to chápem. Pre médiá sú záležitosti ako ostreľovanie raketami či potýčky s armádou vždy vďačnou témou. Realita je však úplne iná. Úplne normálne každé ráno vstanem a idem do práce, žijeme úplne normálny život. Človek si na tu bezpečnostnú situáciu zvykne veľmi rýchlo. Všetci poznajú bezpečnostné nariadenia a na sto percent ich dodržujú a rešpektujú.
Je treba dodať, že Tel Aviv je možno jedno z najbezpečnejších miest na svete, kopa ľudí tu napríklad ani nezamyká dvere. Ale v Izraeli sú aj regióny, kde je bezpečnostná situácia viac alebo menej premenlivá. V takých miestach je vždy kľúčové dodržiavať nariadenia a inštrukcie všadeprítomných bezpečnostných zložiek.
Raz za čas sa stane, že z Pásma Gazy priletia aj rakety, ktoré majú väčší dolet a tým pádom sa aj Tel Aviv ocitne v zóne dostrelu. V takom prípade, ako tomu bolo aj počas uplynulých týždňov, je samozrejme všetko okamžite prispôsobené prípadnému útoku.
Je známy fakt, že v Izraeli musia muži absolvovať trojročnú vojenčinu a ženy 20- mesačnú. Absolvovali ste v tomto smere nejaké školenie? Viete, ako sa máte správať v prípade raketového útoku? Máte v dome bunker?
V celom Izraeli musia mať všetky domy zo zákona vlastný kryt. Bohužiaľ, dom, v ktorom bývam, bol postavený ešte pred vojnou a kryt nemá, takže v prípade poplachu utekáme do bunkra v škole, vzdialenej asi 100 metrov od nášho domu. V rámci nácviku poplachu sme si museli "natrénovať" ako sa tam dostať včas pod poldruha minúty. Tento limit korešponduje s časom od vyhlásenia poplachu až do potenciálneho dopadu rakety.
Tel Aviv sa na rozdiel od Jeruzalema neupiera k svojej minulosti, ale budúcnosti. Môže to síce znieť ako klišé, no vďaka neutíchajúcemu životu sa Tel Avivu hovorí aj „mesto, ktoré nikdy nespí "či"Amsterdam Blízkeho východu". V Izraeli je vnímaný ako mesto rebelské a pôžitkárske, svojím charakterom sa tak úplne vymyká z prostredia silne nábožensky tradičnej krajiny. Hovorí sa, že v liberálnosti prekonal aj západný svet. Čím je toto mesto výnimočné pre teba?
Táto charakteristika je veľmi výstižná. Tel Aviv je moderná hyperliberálna kosmopolitná metropola. Presne to mám na tomto meste rád.
Zdieľané bicykle, kolobežky, autá či takzvaný monit sherut, čo sú súkromné minibusy, ktoré za jednotkovú cenu premávajú hore-dole po rôznych trasách a vy môžete kdekoľvek naskočiť a vyskočiť.
Stretávate sa v Tel Avive so Slovákmi? Je tam slovenská komunita?
Je tu československá komunita a pokiaľ viem, aj sa viac-menej pravidelne stretávajú. Na niekoľkých stretávkach som bol, bolo to veľmi prijemné a s niektorými ľuďmi odtiaľ som stále v kontakte.
Ak by turista chcel vidieť to najzaujímavejšie v Tel Avive, ktoré miesta, by ste mu odporučili?
Celý Tel Aviv je veľmi zaujímavé miesto. Určite treba vidieť prastarý prístav Jaffa, trhovisko Carmel a samozrejme úžasné pieskové pláže.
Je pravda, že v Tel Avive človek vôbec nepotrebuje vlastné auto?
Je to pravda iba čiastočne a platí to skôr pre turistov. V Izraeli všeobecne je však človek bez auta dosť obmedzený hlavne kvôli shabbatu, kedy od piatka večer, do soboty večer nejazdí žiadna verejná doprava.
V Tel Avive momentálne prebieha výstavba "light rail", čo je niečo medzi metrom a električkou a všetci dúfame, že to konečne trochu odľahčí neznesiteľnú dopravnú situáciu v centre. Hodinové zápchy sú na každodennom poriadku a o hľadaní miesta na parkovanie by sa dala vydať kniha vtipov.
Aké je v Izraeli jedlo? Naozaj tam dávajú v reštauráciách obrovské porcie?
Vraví sa, že jedlo a jeho konzumácia je izraelský národný šport. Jedlo tu ľudia berú dosť vážne, gastronómia je na veľmi vysokej úrovni a najmä je veľmi rôznorodá aj kvôli veľmi pestrej demografii. V Tel Avive je naozaj z čoho vyberať a dokonca sa sem organizujú čisto kulinárske zájazdy.
A čo ceny? Na čo miniete najviac peňazí?
Na stravu a bývanie miniem takmer 75% príjmu. Najmä bývanie je tu veľmi drahé.
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
