Jaroslava Orosová v rozhovore rozprávala o alergiách a intoleranciách, pri ktorých sa snažila vyvrátiť viaceré mýty.
Situácia sa rapídne zhoršuje a odborníci vôbec nevedia prečo. Reč je o alergických ochoreniach, pri ktorých už nehovoríme o epidémii, ale o pandémii. Takisto veľmi diskutovanou témou je intolerancia na histamín, lepok a laktózu. V tejto oblasti to však podľa imunologičky a alergiologičky Jaroslavy Orosovej nie je až také zlé, ako sa veľakrát prezentuje.
Čo sa dočítate v rozhovore?
Prečo odborníci hovoria o pandémii alergických ochorení
Prečo príliš sterilné prostredie zvyšuje riziko alergie
Aký je rozdiel medzi alergiou a intoleranciou
Ako je možné, že národ, ktorý je odchovaný na múke, má intoleranciu na lepok
S akými hoaxmi sa v ambulancii stretáva
Keď prijmeme väčšie množstvo histamínu, prichádza pocit „opice"
V súčasnosti je veľkou témou v spoločnosti alergia resp. intolerancia na niektoré zložky v potravinách. Najprv si povedzme, aký je rozdiel medzi alergiou na potraviny a intoleranciou?
Toto je veľmi dôležité si povedať, lebo zvaľovať všetko na potraviny je naozaj v dnešnej dobe veľká móda. Kým u alergie na potraviny dochádza k celému alergickému procesu, v ktorom dochádza k nadväzovaniu alergických protilátok na daný alergén a môže ísť až o život ohrozujúci stav, tak pri potravinovej intolerancii je ten mechanizmus vzniku úplne iný. Pri ňom zohrávajú rolu celkom iné protilátky, prípadne môže chýbať len nejaký enzým alebo môže byť len oslabená črevná stena. Takisto aj príznaky sú celkom iné. Pri potravinovej alergii prichádzajú zvyčajne veľmi rýchlo a sú prudké. Naopak, pri potravinovej intolerancii sú oveľa miernejšie, nastupujú pomalšie a nie sú až také závažné.
Ešte dodám, že potravinová alergia sa oveľa častejšie vyskytuje v detskom veku a dá sa z nej vyrásť. Potravinová intolerancia sa zväčša prejavuje až v dospelom veku a veľmi často býva už trvalá. Čiže napríklad prestaneme tvoriť enzým laktáza, ktorý slúži na rozkladanie laktózy a vzniká laktózová intolerancia. A práve veľká časť populácie ju má geneticky danú. Laicky by som to povedala tak, že dospelý cicavec nepotrebuje mlieko a náš organizmus nie je na to uspôsobený, takže telo určitému percentu populácie po tridsiatom, štyridsiatom veku prestane mlieko tolerovať.
Ak nám ale nerobí problém, nemusíme ho teraz vyradiť z nášho jedálnička?
Nie, pretože je dobrý zdroj bielkovín, určitých skupín vitamínov a pokiaľ nám nespôsobuje ťažkosti, tak by sme ho konzumovať mali ako aj mliečne výrobky. Dnes je taká móda, že mlieko je zlé, ale nie je to tak.
Sám mám problém s histamínom, ale len s tým, ktorý sa nachádza v alkohole. Prišiel som na to až po rokoch, keďže príznaky ako opuchnutie sa dali pripísať aj klasickej „opici". Pri iných potravinách, ktoré obsahujú histamín, však problém nemám. Je možné, že môjmu telu prekáža len histamín v alkohole a inde nie?
Nie, nie je to možné. Treba ale povedať, že určité druhy alkoholu ako pivo a červené víno majú vysoký obsah histamínu, navyše sú však histamínoliberátormi. To znamená, že uvoľňujú ešte aj histamín z našich vlastných buniek. A to môže byť aj vysvetlenie vášho prípadu, lebo napríklad aj paradajky majú vysoký obsah histamínu, ale neobsahujú histamínoliberátory.
Môžeme si povedať teda, ktoré potraviny alebo alkohol obsahujú tieto histamínoliberátory?
Patrí sem alkohol, hlavne pivo a červené víno, zrejúce syry, ale aj určité skupiny liekov.
Závisí naša reakcia aj od množstva?
Samozrejme, že áno.
Lebo pri pive mám hranicu dve. Po treťom mi už býva zle, ako by som mal „opicu".
Viete ako je to s tou „opicou"? Enzým, ktorý rozkladá histamín, sa nachádza v našej črevnej sliznici. A keď máme „opicu", teda vypijeme väčšie množstvo alkoholu, tak si podráždime črevnú sliznicu a tým pádom omráčime bunky, ktoré uvoľňujú tento enzým. A toto presne isté sa deje, keď prijmeme väčšie množstvo histamínu a preto prichádza pocit „opice".
Ako môžeme zmierniť následky histamínu?
U pacientov, ktorí nemajú dostatok tohto enzýmu, tak odporúčame antihistaminiká, ale aj výživové doplnky, ktoré ho obsahujú.
A neexistuje jednoduchá „babská" rada? Možno nejaká potravina, ktorú nájdeme aj doma.
Nie, nie. Nič také nie je.
V súčasnosti je veľká móda všetko pripisovať lepku
Ďalším veľkým problémom pre mnohých ľudí je lepok. Ako sa môže vyvinúť táto intolerancia v národe, ktorý je stáročia odchovaný na múke?
To je správna otázka. Intolerancia na lepok je veľmi široký pojem. Existuje celiakia, čo je závažné chronické zápalové ochorenie čreva, ktoré má genetický podklad. Ešte máme alergiu na lepok, ktorá je pomerne raritná. A potom je tu veľká škála príznakov, ktoré sa pripisujú intolerancii na múku, ale v skutočnosti to tak nie je. Takže tráviace ťažkosti, ktoré vznikajú pri lepku, zväčša s ním nesúvisia. Môžu súvisieť so skladbou potravín, s kvasnicami alebo môže ísť o úplne iné ochorenie čreva.
Aký je teda nárast v spoločnosti intolerancie na lepok oproti minulosti?
Nejde o žiaden veľký nárast. Myslím si, že ide len o jednu veľkú módnu vlnu všetko pripisovať lepku.
Čo treba vo všeobecnosti za týmito intoleranciami hľadať? Nekvalitné potraviny?
Do určitej miery sú a je to spôsobené tým, že potraviny za nami veľakrát cestujú tisíce kilometrov. Čiže konzumuje exotické potraviny, ktoré nám nie sú z genetického pohľadu vlastné. Navyše sú trhané nedozreté a dozrievajú niekde v skladoch. Určitú úlohu zohrávajú aj stabilizátory alebo chemické spracovávanie potravín.
Podľa akého kľúča si máme teda nakupovať potraviny?
Mali by sme nakupovať potraviny prevažne z lokálnych zdrojov a ktoré neboli príliš dlho skladované. Potom by sme sa mali vyhýbať chemicky ošetrovaným potravinám. Samotná potrava by mala obsahovať všetky zložky ako ovocie, zelenina, ale aj mäso. A samozrejme všetko s mierou.
Čo sezónnosť potravín?
Áno, určite. Keď je sezóna špargle, tak treba jest špargľu, keď je sezóna kyslej kapusty, tak kyslú kapustu. Vo všeobecnosti by sme sa mali vrátiť k tomu, čo nám náš región v danom období ponúka.
Dá sa intolerancia zdediť?
Vo všeobecnosti sa dedičnosť neuplatňuje, ale pri laktózovej intolerancii to neplatí.
A ako je to pri alergiách?
Tu je veľmi vysoká pravdepodobnosť. Pokiaľ jeden z rodičov je alergik, tak sa predpokladá 60-percentná pravdepodobnosť. Ak obaja rodičia sú alergici, tak hovoríme o 90-percentnej pravdepodobnosti, že aj dieťa bude alergik.
Čo sa môže stať, ak človek bude intoleranciu ignorovať? Môže to prejsť aj do vážnejších chorôb?
Pri intolerancii by som to nepovedala, skôr bude mať človek trošku nižšiu kvalitu života. Ale mnohokrát, keď prídeme na to, čo je spúšťač, tak to stačí vyradiť z potraviny a pacientovi sa výrazne polepší.
Čo tie spúšťače? Musíme len skusmo skúšať alebo viete ich identifikovať za pomoci nejakých testov?
Pacienti veľmi často prichádzajú s tým, že chcú vedieť, na čo sú alergickí alebo na čo majú intoleranciu. Lenže tých spúšťačov sú tisíce a neexistuje test, ktorý ich dokáže všetky vyšetriť. Základom lekárskeho vyšetrenia je preto anamnéza, teda rozhovor s pacientom. Čiže necháme pacienta hovoriť o príznakoch a potom už vieme vytušiť, na čo sa zamerať.
Pacienti radi hovoria, že nechcú žiadnu chémiu a odmietajú lieky
S príchodom internetu sa rozšíril aj „doktor Google". Musíte v ambulancii vyvracať rôzne mýty a hoaxy?
Nie je to až také zlé, ako by človek čakal. Stretávame sa s tým hlavne u mladých ľudí, ktorí si prečítajú pár faktov, nesprávne si ich spoja a my ich potom musíme presviedčať, že im nechceme ublížiť, ale pomôcť. Je to veľmi nepríjemné, lebo na internet môže napísať ktokoľvek čokoľvek, ale zopakujem, že nie až v takej veľkej miere, ako by to mohlo byť.
Viete povedať konkrétny hoax, s ktorým sa častejšie stretávate?
Často prichádzajú pacientky s pleťovými problémami a sú presvedčené, že sú za tým potraviny. Toto je napríklad hoax, lebo potravinová intolerancia nemá žiaden súvis s akné. Potom sa stretávame s kortikofóbiou. V alergiológii používame veľmi veľa kortikoidy v lokálnej forme. V dnešnej dobe ľudia pod vplyvom rôznych internetových fór sú presvedčení o tom, že kortikoidy sú diablov vynález. Nie je to tak. Kortikoidy sú látky, ktoré sú nášmu telu vlastné, tvoria ich nadobličky, aby nám fungovalo srdce, mozog alebo, aby sme mali dobrý krvný tlak. Prišlo sa na to, že v nízkych dávkach znižujú alebo liečia alergický zápal. Prípadne pacienti veľmi radi hovoria, že nechcú žiadnu chémiu a nechcú sa liečiť liekmi. „Bohužiaľ", medicína sa lieči liekmi a nie čarovnom paličkou (úsmev). Takže ľudia prichádzajú s tým, že chcú pomôcť, ale keď im ponúkneme lieky, tak liečbu odmietnu.
Čo v takom prípade robíte?
Pacienti sú svojprávni a ja ako lekár im môžem postup len odporučiť. Čiže vždy im vysvetlím, prečo si myslím, že je to pre nich najlepšia voľba, ale samozrejme pacient musí súhlasiť.
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
