Opatrovateľky sú dobré manažérky. Rodiny vedia na svoj odchod pripraviť.
Slovenské opatrovateľky v Rakúsku stoja neustále pred dilemou práca či rodina. Aby mohli svoje rodiny uživiť, musia od nich odchádzať. Ich práca je fyzicky aj psychicky ťažká. Hoci ich počet postupne klesá, momentálne v Rakúsku pracuje vyše 23- tisíc Sloveniek.
Mnohé opatrovateľky pracujú v dvojtýždňových cykloch. Dva týždne sú u rakúskych seniorov, dva týždne doma. Je bežnou praxou, že pred odchodom urobia veľký nákup, navaria, vyperú a domácnosť pripravia tak, aby ostatných členov rodiny čo najviac odľahčili.
Výskumníci zo Slovenskej akadémie vied Miloslav Bahna a Martina Sekulová v rokoch 2011 a 2016 zbierali o opatrovateľkách údaje. Výsledky výskumu ukázali, že väčšina opatrovateliek je v zrelom veku, sú vydaté a majú dospelé deti. Deti mladšie ako pätnásť rokov má zhruba pätnásť percent z nich. Výskumníčka Sekulová hovorí, že rozhodnutie odísť od rodiny je ťažké pre každú opatrovateľku.
"Niekedy išlo o rozhodnutie celej rodiny, niekedy sa musela rozhodnúť žena sama, pretože je samoživiteľkou. Ale každá vyhodnocuje klady a zápory. Ekonomické dôvody stále prevažujú, keďže ide o ženy z regiónov s vyššou nezamestnanosťou. Lákavé sú pre ne aj rakúske detské prídavky či odvody, ktorými si zvýšia budúce dôchodky," vysvetľuje Sekulová.
Kto ostáva doma?
Z výskumu vyplynulo, že opatrovateľky doma nechávajú manžela či partnera, ktorí najčastejšie preberú starostlivosť o domácnosť. Ak majú doma aj mladšie deti, pomáhajú rodičia či svokrovci.
"Opatrovateľky sú spravidla dobré manažérky a vedia organizovať svoje rodiny. Ďalší členovia rodiny získavajú nové úlohy a súrodenci si vzájomne pomáhajú. Stáva sa aj to, že ženy bez partnerov nechávajú doma deti v stredoškolskom veku. Majú dôveru matky a nechajú ich samé," vysvetľuje Sekulová.
Neprítomnosť mamy podľa Sekulovej zvládajú rodiny rôzne. Základom je, aby mali deti bezpečnú väzbu aj s iným dospelým. V takom prípade by mali vedieť zdravo fungovať.
Košičanka Jana Borzová odišla pracovať do Rakúska, keď mal jej mladší syn pätnásť rokov. Ostal doma so starším bratom a otcom. Jana hovorí, že vďaka jej odchodu sa synovia stali samostatnejšími a o domácnosť sa vedeli postarať.
Horšie zvládala, keď bol niekto chorý a nemohla pomôcť. Jana však poukazuje na to, že často odchodom trpí viac širšia rodina ako deti.
"Žena nie je len manželkou a matkou. Je aj dcérou, sestrou či kamarátkou. Niekedy sa trvalo prerušia vzťahy, pretože sa kvôli práci v zahraničí nedokážu stretávať." Jej mama sa, napríklad, posťažovala, že sa stará o cudzích a na ňu nemá čas.
Sekulová hovorí, že starostlivosť o blízkych je na Slovensku veľmi silnou kultúrnou normou. Slovenky vycestujú do zahraničia len vtedy, keď ich rodičia nepotrebujú asistenciu alebo je o nich postarané. V opačnom prípade radšej ostanú doma.
Jana priznáva, že mladší syn bol občas nahnevaný, že kvôli jej neprítomnosti má viac povinností, ale vždy rozumel, prečo je to tak.
Výčitky mala aj ona sama. Bolo jej ľúto, že je od rodiny ďaleko a čas, keď bola doma jej ubehol vždy rýchlo.
Ženy dostali odvahu odísť zo zlých manželstiev
Výskumníci v roku 2011 namerali 55-percent vydatých opatrovateliek. V roku 2016 ich počet klesol na 53,6-percenta. Niekoľko manželstiev sa teda rozpadlo. Sekulová však hovorí, že dôvodom rozvodu nebolo odlúčenie manželov.
"Manželstvá, ktoré sa rozpadli, boli už dávno narušené. Vzdialenosť len urýchlila rozvod."
Výskum poukázal aj na ďalší fenomén- emancipáciu žien. Vďaka práci sa stali ekonomicky samostatnejšie a dostali tak odvahu opustiť manžela. Keby nemali prácu a boli by od neho finančne závislé, v nešťastnom manželstve by zrejme museli ostať.
Podobným prípadom je aj Jana, ktorá sa po čase práce v zahraničí s manželom rozviedla. Takých prípadov pozná niekoľko, ale hovorí, že ani v jednom rozvod nespôsobila diaľka, ale dlhodobé problémy manželov.
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
