Autor tohto jazyka Vojtěch Merunka nám v rozhovore porozprával, na akom princípe medzislovančina funguje.
Medzislovančina má vlastnú gramatiku, približne 50-tisíc slov a ovláda ju asi 200 ľudí. Jej autor Vojtěch Merunka však tvrdí, že jej rozumie až 300 miliónov Slovanov bez toho, aby sa ju nejakým spôsobom museli učiť.
Čo sa dočítate v rozhovore s Vojtěchom Merunkom?
Prečo sa rozhodol vytvoriť nový jazyk
Ktorý jazyk si zobral ako východiskový
Ako vyzerá gramatika medzislovančiny
Kde by sa mohol tento jazyk využívať
Ako medzislovančinu vnímajú vo svete
Čo bolo prvotným impulzom, aby ste vytvorili jazyk, ktorému budú rozumieť všetci Slovania?
Mám príbuzných v Bosne, Česi, ktorí tam pracovali v 19. storočí. Takže slovanské jazyky som počúval odmala. K tomu slovenčina a samozrejme v škole ruština. Už vtedy ma zaujímala ich podobnosť a začal som ich študovať. Navyše, keď som mal asi 15, 20 rokov, tak som sa učil esperanto. Prekážalo mi, že sa ho človek musí učiť, aby mu rozumel. Veď Čech rozumie Slovákovi bez učenia. Tak som začal premýšľať, či by nemohol byť nejaký slovanský medzijazyk, ktorému by Slovania bez problémov rozumeli. Musím dodať, že mnohí môj projekt označujú ako slovanské esperanto, a to má hnevá.
Veď aj cieľom esparanta bolo vytvoriť univerzálny jazyk, ktorému by všetci rozumeli. Nie je preto aspoň s touto myšlienkou podobný tomu vášmu jazyku?
Cieľom esperanta bolo niečo iné. Mal to byť kultúrne a politicky neutrálny ľahko naučiteľný jazyk pre všetkých, pri ktorom by pri učení nemal nikto výhodu. Naopak, my chceme tú výhodu, že každý Slovan má svoj rodný jazyk a ten mu pomôže natoľko, aby sa nič nemusel učiť, využiť. Medzislovančina sa preto zaraďuje medzi zonálne jazyky, ako je indický sanskrt, spisovná indonéžština alebo moderná hebrejčina. Príklad nájdete aj u našich susedov s jazykom interligua, ktorý je zrozumiteľný pre Francúzov, Talianov, Španielov a Portugalcov.
Pozrite si ukážku medzislovančiny
Vráťme sa k medzislovančine. Ako ste ju začali tvoriť? Neviem si totiž dobre predstaviť, kde by som pri tvorbe nového jazyka začal.
Začal som študovať veľkomoravskú staroslovančinu. Stačilo ju foneticky a pravopisne modernizovať. Urobil som teda štatistickú analýzu, ako sa vyvíjali naše národné jazyky z 9. storočia. Našiel som priemerný vektor zmeny a ten som aplikoval na slovník 6-tisíc slov veľkomoravskej staroslovančiny. Výsledkom bola novoslovančina, ktorú som publikoval v roku 2011. Následne som sa spojil s inými lingvistami, ktorí pracovali na niečom podobnom. Pred dvomi rokmi sme vytvorili spoločný projekt interslavic.
Môžete podrobnejšie a možno ľudskejšie povedať, čo je to ten vektor, cez ktorý ste sa dostali do súčasnosti?
Slovanské národy majú rôznu kombináciu samohlások a spoluhlások, ktoré sa po svojom vyvíjali, ale zo spoločnej praslovanskej podoby. A ja ako softvérový inžinier a doktor matematického modelovania som štatistickými metódami našiel také zmeny, ktoré sa najmenej líšia od dnešných 15 rôznych slovanských spisovných jazykov. Medzislovančina je teda jazyk fiktívneho slovanského národa, ktorý by žil kdesi uprostred medzi slovanskými susedmi a nebol ovplyvnený žiadnymi inými vplyvmi.
Rozumiem. Ako keby sa tá naša veľkomoravská staroslovančina vyvíjala ďalších 1200 rokov bez iných vplyvov.
Presne a nerozdelila sa na národné jazyky.
A viete, ktorý dnešný národný jazyk má najbližšie k tomuto nášmu prajazyku?
Žiadny. Možno Rusíni, ale museli by mať inú výslovnosť ako dnes. Rusínština písaná starým cárskym alebo prvorepublikovým pravopisom je tomu asi najbližšie, ale ťažko sa na to odpovedá.
Nie je pojem, ktorý by medzislovančina nezvládla
Ako vyzerá gramatika medzislovančiny?
Všetci sa pýtajú na slovník, ale ten nie je až tak dôležitý, keďže na 90 percent korene slov z našich domácich rodných jazykov sa zhodujú. Ale keď české, slovenské, ruské atď. slová ohýbate podľa našej gramatiky, tak je z toho takmer medzislovančina.
Gramatika má sedem pádov, dokonca má viac časov, preto je z tohto pohľadu bohatšia ako spisovná čeština alebo slovenčina. Gramatika je navyše viac pravidelná, má menej výnimiek. Vďaka tomu sa gramatické tabuľky zmestia na dve knižné stránky.
Môžete predviesť aj nejakú ukážku? Napríklad si zoberme slovenské slovo lavička. Ako by znelo v medzislovančine?
Sědalka. Vždy je treba nájsť slovo, ktoré je zrozumiteľné a má v sebe význam činnosti alebo vlastnosti. Trochu to pripomína rozprávanie malých detí, ktoré nepoznajú slovo fúrik, tak povedia vozítko.
Pre nás Slovákov takto detsky znie Poľština (úsmev).
Pre Čechov tiež, ale funguje to (úsmev).
Ale človek by predsa len nemal poznať nejakú slovnú zásobu?
Kto chce tento jazyk aktívne ovládať, tak áno. Človek by mal vedieť aj predložky, zámena a vetnú skladbu. Nemyslím si však, že teraz by sme sa ho museli všetci takto učiť. Stačí, ak sa ho naučí jeden zo sto ľudí, hlavne tí, ktorí pracujú s verejnosťou.
Slovenčina má okolo 200-tisíc slov, Čeština asi 250-tisíc. Koľko slov má medzislovančina?
Hotový slovník má približne 50-tisíc slov. Je to druhý umelý jazyk po esperante na svete. Ešte je spomínaná interlingua, ktorá sa rozvíja ako „lingua latina nova".
To je štyri, päťkrát menej. Stačí to?
Áno. Keď viete v nejakom jazyku 20-tisíc slov, tak ste pokročilý tlmočník a máte certifikát EÚ prvej kategórie. Máme ale metódy, ako pridať ďalšie slová. Nie je pojem, ktorý by medzislovančina nezvládla. Nemáme ale toľko času, aby sme slovník neustále dopĺňali, keďže to robíme zadarmo, plus píšeme na vedecké konferencie a máme aj vlastný medzinárodný časopis. Dokonca v septembri tohto roka bude mať premiéru film režiséra Václava Marhoula - Nabarvené ptáče, kde sa bude hovoriť aj medzislovansky.
Hovoríte, že nie je potrebné, aby tento jazyk vedelo veľa ľudí. Koľko ľudí ho momentálne ovláda?
Momentálne asi 200 ľudí.
A rozumie?
Na to máme profesionálne urobený štatistický prieskum. Na dostatočnej úrovni (mierne pokročilý) tomuto jazyku rozumie 84 percent slovanskej populácii. Takže asi 300 miliónov ľudí. Jediný problém s tým majú Rusi zakotvení v politike. Oni by chceli všetkým Slovanom naordinovať ruštinu. My však máme iný jazyk, ktorému všetci i Rusi dobre rozumejú. Aspoňže nám fandí mladšia ruská generácia a inteligencia.
Kde vidíte využitie tohto jazyka?
Praktická oblasť je každodenný obyčajný život moderného človeka v slobodnej Európe 21. storočia. Takže masová turistika, múzejníctvo, popisky v archeologických lokalitách, manuály na výrobky, informačné letáky, v medzinárodnej doprave, v hoteloch atď.
Vo svete nám fandia, len stalinisti hovoria o rozbití Ruska
Toto všetko máme aj vo svetových jazykoch, hlavne v angličtine. Prečo by sa mala uchytiť medzislovančina?
Najlepší turisti, ktorí si môžu dovoliť nakupovať, chodiť do reštaurácii atď. nie sú zväčša mladí študenti , ale staršia populácia Slovanov, ktorej znalosť angličtiny nie je najlepšia. Podľa OECD je aktívna znalosť angličtiny v českej populácii asi 10-15 percent. To veľmi brzdí rozvoj. Napríklad patentové právo EÚ vyžaduje prihlášky v angličtine. Takže je paradoxné a nespravodlivé, že je zvýhodnený občan Austrálie alebo Južnej Afriky pred Poliakmi, Slovákmi, Chorvátmi atď.
Čo by ste chceli dosiahnuť? Vaša vízia do budúcnosti
Chcel by som, aby tento jazyk bol praktický nástroj pre lepšiu integráciu či lepšiu komunikáciu. Napríklad chodím na konferencie, ktoré sa venujú regionálnemu manažmentu. Jedna bola aj v Bulharsku, kde sa snažia doháňať ostatné krajiny EÚ. Problém nastáva, hlavne v malých mestách a dedinách, kde starostovia potrebujú konkrétne rady, s angličtinou. A keby bola práve vyššia znalosť medzislovančiny, tak by si starostovia zo slovanských obcí mohli oveľa lepšie vymieňať svoje rady a skúsenosti.
Ako vnímajú tento jazyk vo svete?
Zatiaľ veľmi pozitívne. Máme veľkú podporu od ľudí z USA a Kanady so slovanskými koreňmi. Taktiež to pomáha i nám rodným Slovanom ako vzdelávacia metóda. Ak sa chcete naučiť bulharsky alebo rusky, tak je lepšie sa prvé dni venovať medzislovančine, vďaka čomu lepšie pochopíte tieto jazyky. Len stalinisti z Ruska tárajú, že medzislovančina je projekt amerických Židov, ktorý má rozbiť Rusko. Sú to hlupáci. Ako keby nevedeli, že to môže pomôcť aj Rusom.
Vojtěch Merunka je vysokoškolský učiteľ, odborník v oblasti objektovo orientovaného programovania, autor odborných publikácii a autor a propagátor nového jazyka medzislovančina. Je doktorom v odbore spracovania dát a matematického modelovania a docentom v odbore informačný manažment. Prednáša softwarové inžinierstvo na Prevádzkovo ekonomickej fakulte na Českej poľnohospodárskej univerzite v Prahe a na Fakulte jadrového a fyzikálneho inžinierstva na Českom vysokom učení technickom v Prahe.
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
