Herec v rozhovore porozprával o väzení, drogách, ale prezradil niečo aj zo súkromia.
Dušan Cinkota patrí k najtalentovejším hercom svojej generácie. K sláve sa však pridružili aj drogy a po rôznych peripetiách napokon skončil vo väzení. Pred necelým mesiacom ho po šiestich rokoch pustili na slobodu. Teraz sa teší z manželky Zuzany, s ktorou čakajú dieťa. Navyše tvrdí, že si už našiel prácu a pomaly mu prichádzajú aj rôzne ponuky z hereckej brandže.
Čo sa dočítate v rozhovore s Dušanom Cinkotom?
Čo už stihol urobiť na slobode
Čo mu pomáhalo „prežiť" vo väzení
Ako ho brali spoluväzni
Či sa stále cíti byť nevinným
Či sa neobáva recidívy
Ste na slobode pár týždňov. Ako sa cítite?
Zatiaľ výborne. Až na to teplo, ale nevadí mi. Všimol som si však, že ľudia teraz na zmeny počasia prehnane reagujú. Tak na toto si nepamätám.
Čo sa ešte z vášho pohľadu zmenilo?
Je super, že sa veľa stavia, ale stále sa nemyslí na parkovacie miesta. Teda rozvoj mesta vedie k veľkému kolapsu.
Čo ste za ten čas už stihli urobiť?
Zamestnal som sa v malej agentúre, ktorá mi bude zháňať kontrakty, ale aj ja im. Samozrejme, veľa času som strávil s mojou Zuzankou. Som rád, že som sa vrátil cez leto, takže som neprišiel hneď do veľkého víru práce.
Pri dohadovaní rozhovoru ste spomenuli, že teraz veľa času trávite mimo Bratislavy. Už tu nebývate?
Stále bývame v Bratislave, len vo Zvolene máme chalupu a Zuzka rodičov. Teraz pred pôrodom chce u nich tráviť viac času, keďže oni budú pri bábätku naša hlavná pomoc.
A už máte aj vybraté meno?
Sme už v užšom výbere (úsmev).
Skončil som v najobávanejšom väzení, meno mi v ňom veľmi nepomáhalo
Teraz sa ešte predsa len vráťme do roku 2012, kedy ste nastúpili na výkon trestu. Spomínate si ešte na prvú myšlienku, ktorá vám preletela hlavou, keď sa za vami zatvorili mreže?
Jasné, že si spomínam. Prvá vec, ktorú mi povedali, keď som nastúpil do „justičáku", bola: „Kde si toľko Cinki bol, už ťa týždeň čakáme." Následne som zistil, že v „justičáku" nemôžem počas celého trestu zostať, tak som im povedal, že nech sa tvária, že som neprišiel a pustia ma von. To sa však už nedalo.
Ak by vás pustili, čo by ste spravili?
Vybral by som si sám miesto, kde by som nastúpil. Takto som sa im vydal napospas a už som len mohol čakať, kde ma prevezú. Napokon ma dali do Ružomberka, pred ktorým som mal najväčší strach.
Prečo?
Z Ružomberka majú všetci najväčší strach.
Má najhoršiu povesť?
Mal najhoršiu povesť, ale ja to nemôžem potvrdiť. Podarilo sa mi tam rýchlo získať prácu, osvedčil som sa, nemal som ani žiaden konflikt. Doplním ale, že je to najviac riziková väznica.
Väzenie je zrejme svet, v ktorom platia úplne iné pravidlá ako v bežnom živote. Čo vám tam pomáhalo „prežiť"?
Mozog má úžasnú schopnosť vytesňovať zlé zážitky, preto ste ma teraz zaskočili, keďže ste ma opäť „prepli" do tohto sveta.
Určite Zuzka a domov, ktorý bol pre mňa oporou. Okrem toho musí mať človek vnútornú silu a získa ju len vtedy, keď vie byť sám so sebou. Vtedy to dokáže dôstojne prežiť. Ak ju nenájde, tak ho to tam zomelie.
Určite je najdôležitejšia opora z rodiny, ale v ťažkých chvíľach sa človek potrebuje vyrozprávať alebo o niekoho oprieť, aj keď tam tá rodina nie je. Je možné nájsť si tam osobu, ktorej môžete dôverovať?
Ak nájdete takého človeka, tak máte obrovské šťastie. Navyše ste si prešli dlhou cestou, lebo to vôbec nie je jednoduché. Musím ale povedať, že takéto kamarátstvo je už potom nesmierne silné, keďže tento človek vám pomôže v hraničných situáciách.
Vy ste takúto osobu spoznali?
Spoznal som tam pár ľudí, s ktorými to priateľstvo zotrvá aj v tomto svete.
Ako vás brali spoluväzni? Pomohlo vám, že ste známa osobnosť alebo to bolo skôr naopak?
Tak toto mi veľmi nepomohlo. Ak pomohlo, tak skôr ku vzťahu k zamestnancom. Aj tí však museli zistiť, čo som za človeka a ich metódy nie sú príjemné a celé to bolo veľmi ponižujúce. Musím sa ale priznať, že som mal veľké šťastie na silné osobnosti, ktoré naozaj vedeli, aký som a vďaka tomu som bol menej krát v nebezpečných situáciách.
V čom vás väzenie zmenilo?
Dúfam, že som dospel k vyššej múdrosti a opatrnosti, ale to posúdi až čas. Na druhej strane verím, že ma v ničom nezmenilo, lebo väzenie k dobrému nemení.
Svoj trest som prijal, nepociťujem už žiadnu krivdu
Tomuto obdobiu predchádzali drogy, vyšetrovanie až súdny proces, počas ktorého ste tvrdili, že ste nevinný. Stojíte si za tým?
Môj názor sa nezmenil, zmenil sa môj postoj. Svoj trest som prijal a viac je to úplne zbytočné rozoberať.
Prechovávate k rozsudku nejaký pocit? Napríklad krivdu?
Nie, nemám žiaden pocit krivdy.
Ste s tým teda vyrovnaný?
Prijal som ho. Takže všetko je v poriadku. A ešte by som doplnil, že všetko mohlo dopadnúť aj omnoho horšie.
Myslíte to tak, že ste mohli dostať aj horší trest?
Áno a to bola pre mňa barlička, aby som tento trest prijal. Zle dopadnú tí, ktorí sa s tým nevyrovnajú. Potom majú oveľa viac problémov.
Pred vašim vzatím do väzby sa časť verejnosti vzbúrila, dokonca vznikla aj petícia. Ako ste to v tom období vnímali?
Viním sa za to, že vo svojej sebaľútosti som zabudol na mojich priaznivcov, pre ktorých celý život žijem. Nesmierne som im za to vďačný, lebo práve v tých chvíľach som mal dosť sebadeštrukčné úvahy a doslovne ma to vrátilo do života. Vďačný som aj Andymu, že sa vôbec do niečoho takéhoto pustil a vďaka tomuto všetkému som začal úplne inak uvažovať.
Práve Andy Hryc mal zrejme najväčšiu radosť z vašich hereckých kolegov po vašom prepustení. Ozval sa vám ešte niekto?
Zopár ich bolo, ale mnohí nevedia, že mám svoje staré číslo. Neviem, prečo by sa aj všetci nemohli tešiť (úsmev). Čítal som hroznú vetu, ktorá ma veľmi zamrzela, že niektorí kolegovia mi nevedia prísť na meno a hereckú obec som rozdelil na dve polovice. Nikdy som z našej brandže nikomu vedome neublížil, skôr som sa snažil kolegom pomáhať.
Nebojíte sa teda, keď sa opäť vrátite na divadelné dosky, že sa môžu z radov kolegov objaviť aj negatívne reakcie?
Prosím celý vesmír a aj tých kolegov, ktorí by mali predsudky, nech mi odpustia, že som bol vo väzení. Ja som ich ale vždy mal všetkých rád.
Recidívy sa nebojím
Asi najviac sa teraz diskutuje, kde sa po prvý raz objavíte. Už máte aj konkrétne ponuky?
Predbežné (úsmev). Zatiaľ nič konkrétne nemám.
Divadlo, film, televízia?
Je to z rôznych oblastí, ale nechcem to ešte konkretizovať.
Čo vás momentálne najviac láka?
Na túto otázku som nikdy nevedel hneď odpovedať, pretože moja práca obsahuje dabing, film aj divadlo a ešte rôzne iné činnosti ako reklama, moderovanie atď. Všetko toto mám rád. Divadlo je však naj, lebo tam má herec každodenný tréning a získava každodenne nové skúsenosti.
Dotknem sa ešte témy drog. Šesť rokov je síce dlhá doba, ale neobávate sa recidívy?
Dlhé roky som sa zaoberal prevenciou a celou touto problematikou a medzi základné pravidlo platí aj to, že človek sa recidívy nesmie báť, musí s ňou vedieť narábať. Takže odpovedám, že recidívy sa nebojím.
Poznáme príklady, kedy sa ľudia, ktorí boli závislí od drog, zapojili do rôznych osvetových projektov. Nerozmýšľali ste aj vy nad niečím takým, aby ste varovali mladých ľudí?
Keď sa niečo také objaví, tak sa tomu nebránim. Ja som to však celé roky robil, ale potom som z hromadnej prevencie prešiel na osobnejšiu, lebo po skúsenostiach som zistil, že je to boj s veternými mlynmi. Systém ani spoločnosť nie je naklonená, aby sa niečo zlepšovalo. Všetci narkomani sa preto zatvárajú, čo sa takto reštrikčne nemôže riešiť.
Na Slovensku sa už dlhodobo objavuje myšlienka menších trestov pre ľudí, ktorí si kupujú drogy len pre svoju potrebu. Ako sa vy pozeráte na túto problematiku resp. na legislatívu ohľadom drog?
V úvode chcem zdôrazniť, že nikdy som sa v tejto oblasti nepasoval za kompetentného. Na všetkých úrovniach však treba otvárať diskusiu a hlavne sa jej nemôžeme báť. Nepomôžu ale rôzne populistické drísty, ktorých jediným cieľom je získať politické body. Navyše sa v tejto problematike stále klame a je to na škodu, lebo mladí ľudia prichádzajú o svoje životy. Som presvedčený, že väčšina z nich je prospešná pre spoločnosť, ale oni nedostanú žiadnu šancu, keďže ich zatvoria do väzenia, dostanú pečiatku a potom sa to s nimi ťahá celý život. Končí to tak, že štát si potom sám zbytočne vyrába neprospešných ľudí.
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
