Čaputová: Som pevne rozhodnutá byť prezidentkou, v kampani nechcem byť len bilbordom pre stranu

Zuzana Čaputová
Zuzana Čaputová Zdroj: TVNOVINY.sk/Martin Lachkovič

Podpredsedníčka Progresívneho Slovenska ohlásila, že nebude hľadať podporu u Smeru, SNS a ĽSNS, o to viac si bude chcieť získať priazeň ich voličov.

Rozhodnutie Andreja Kisku opätovne sa neuchádzať o prezidentskú funkciu dalo zelenú viacerým stranám, ale aj osobnostiam, aby ohlásili svoju kandidatúru. O najvyšší ústavný post chce zabojovať aj Zuzana Čaputová, ktorá momentálne pôsobí ako podpredsedníčka Progresívneho Slovenska. Ľudom je však známa hlavne z boja proti skládke v Pezinku a z občianskeho združenia Via Iuris.

Čo sa dočítate v rozhovore so Zuzanou Čaputovou?

Prečo si myslí, že zásadné zmeny sa dajú dosiahnuť aj z Prezidentského paláca
Ktoré strany nebude žiadať o podporu
Ako dopadlo stretnutie s Andrejom Kiskom
Kto bude financovať kampaň
Či nie je kandidatúra len kalkulom zviditeľniť stranu
V akom prípade je ochotná vzdať sa kandidatúry

Do politiky ste vstúpili len v decembri. V januári ste sa stali podpredsedníčkou Progresívneho Slovenska a teraz v máji ste sa rozhodli kandidovať na najvyšší ústavný post. To vyzerá na rýchly politický postup.

Priznám sa, že takto rýchly postup som ani sama nemala naplánovaný. Po veľmi dlhom zvažovaní som sa rozhodla vstúpiť do politiky, predtým som všetky ponuky odmietala. Uvedomila som si však, že z advokátskej praxe pomôžem len jednotlivým prípadom, ale zmenu nemôžem dosiahnuť na systémovej úrovni. Druhý dôvod bol, že som bola pri úplne prvých debatách, kedy sa vôbec len začalo uvažovať, že môže vzniknúť Progresívne Slovensko. Tretím impulzom bol film Mečiar a v pamäti mi utkvela scéna, kde sa aktéri revolúcie z 89 rozprávali, prečo do politiky nevstúpili. Výsledok bol nástup Mečiara a najtemnejšia éra v našej novodobej histórii. Vtedy som si uvedomila, že riešili takú istú dilemu, ktorú som pred časom riešila aj ja. Napokon som sa rozhodla do politiky vstúpiť, aby neprišlo k podobnému vyústeniu a aby som aj ja prispela k zmene na Slovensku.

Do politiky ste vstupovali s tým, že chcete meniť veci. Ale z pozície poslankyne alebo ministerky by ste toho dosiahli viac.

Funkcia prezidenta je síce reprezentatívna, ale zároveň má aj významné právomoci, hoci ich výpočet je limitovanejší. Samozrejme, že niečo môže ovplyvniť aj poslanec, ktorý má zákonodarnú iniciatívu, ale je len jeden zo stopäťdesiatčlenného zboru. Minister alebo štátny tajomník má zas iniciačnú pozíciu, nemôže však schváliť danú zmenu. Prezident má teda významné menovacie právomoci, do veľkej miery môže ovplyvňovať dianie v krajine, napríklad ako sa stalo teraz na jar, keď padla vláda. Zároveň môže na svetlo sveta vyťahovať veľmi dôležité témy, nastavovať tón komunikácie, poukazovať na hodnoty, ktoré považuje za dôležité. Toto považuje za veľmi významné, obzvlášť v tejto dobe.


Prezident môže byť silným hráčom na politickej scéne

Každá funkcia je limitová, ale v ponímaní veľkých reálnych zmien ich človek dokáže presadiť z pozície poslanca alebo ministra.

Nemyslím si, že je to takto striktné. Ako som spomenula, že z pozície ministerky môžete pripraviť návrhy zákonov, ale už nemáte istotu, či v parlamente prejdú alebo či ich prijmú s pozmeňovacími návrhmi. Viackrát som participovala na návrhoch zákonov, čo zabralo mesiace a napokon boli v parlamentne stopnuté. Takže si myslím, že funkcia prezidenta, najmä uchopená spôsobom, ako to urobil Andrej Kiska, môže byť veľmi vplyvná a môže sa stať silným hráčom na politickej scéne.

Predsa len, minister je súčasťou koalície, ktorá má väčšinu v parlamente, a keď príde ku pozmeňovacím návrhom, tak zväčša prejdú len koaličné, ktoré sú dopredu prerokované s ministerstvom. Navyše minister má legislatívnu právomoc, prezident nie.

V praxi je to pestrejšie. Minister je síce dominantný z jednej koaličnej strany, ale pokiaľ ho koaliční partneri nepustia, tak zmeny neprejdú. Navyše je mnohokrát návrh ministra diametrálne odlišný od návrhu, ktorý napokon schvália poslanci.

Takže hovoríte o veľkých kompromisoch, ktoré by vám pri veľkých zmenách veľmi nevyhovovali.

Presne tak.

Hneď na úvod ste vylúčili podporu Smeru, SNS a ĽSNS. Na druhej strane chcete byť prezidentkou všetkých ľudí. Nemyslíte si, že týmto vyjadrením stratíte potenciálnych voličov?

Neviem to posúdiť, ale toto moje vyjadrenie bolo úprimné, čo je pre mňa veľmi dôležité. Treba však rozlíšiť fakt, že sa síce nebudem uchádzať o podporu vedenia týchto strán, ale určite sa budem uchádzať o podporu ich voličov. Uvedomujem si ale, že s tým prichádza viac práce v rámci kampane, aby som si vybudovala akýsi mostík medzi mnou a voličmi spomenutých subjektov.

Zuzana Čaputová vyštudovala právnickú fakultu Univerzity Komenského v Bratislave. Dlhé roky pôsobila v treťom sektore a spolupracovala s občianskym združením Via Iuris. Ľuďom je známa aj z boja proti skládke v Pezinku. Vďaka tomu získala v roku 2016 Goldmanovu cenu, teda významné medzinárodné ocenenie, ktoré sa často prirovnávaná k Nobelovej cene v oblasti environmentalistiky. Koncom minulého roka vstúpila do Progresívneho Slovenska, kde pôsobí ako podpredsedníčka hnutia.

U všetkých ostatných strán sa teda budete aktívne uchádzať o podporu?

Predpokladám, a najbližšie týždne to určite ukážu, že mnohé z politických strán postavia svojich kandidátov. V prípade, keď tak neurobia, tak mi bude cťou, ak ma nejaká iná strana podporí.

Predseda SaS Richard Sulík o Progresívnom Slovensku hovorí ako o „vítačoch migrantov" a ako o strane, ktorú môžu voliť „slniečkári." Máte po takýchto vyjadreniach chuť rokovať o podpore?

Chápem, že Richard Sulík vníma Progresívne Slovensko ako reálnu konkurenciu. Rešpektujem jeho vyjadrenia, nevyrušujú ma, ale nie je to jednoducho pravda. Nie sme žiadni „vítači migrantov" ani „slniečkári", lebo žiadne takéto skratky nefungujú. Máme veľmi jasný a realistický názor, napríklad na názor migrácie, ktorý vnímame ako problém. Treba nájsť rovnováhu medzi úplne prirodzeným a legitímnym záujmom ľudí po pocite bezpečia a solidarity.

Budete teda s SaS rokovať o podpore?

Zrejme by to bolo úplne zbytočné, pretože Richard Sulík sa veľmi jednoznačne hlási k pánovi Mistríkovi, čím svoju preferenciu jasne vyjadril.

Stretli ste sa už s niekým?

Stretla som sa s pánom Beblavým so strany SPOLU. Išlo o prvé vstupné rokovanie a budú nasledovať aj ďalšie.

Stretla som sa s Kiskom pred ohlásením kandidatúry, jeho slová zneli veľmi povzbudzujúco

Okrem strán vám môžu podporu vyjadriť aj rôzne osobnosti. Pracujete na tom?

Áno, presne tak. Mená zatiaľ nechcem medializovať, lebo je to ešte v procese tvorby. V dohľadnej dobe ale tak urobíme.

Je medzi nimi aj Andrej Kiska?

S Andrejom Kiskom som sa strela a diskutovali sme o mojom zámere kandidovať. Poviem to asi tak, že sme si hodnotovo blízky a jeho slová zneli veľmi povzbudzujúco.

Okrem toho, že je najpopulárnejší politik, stále sú nejasnosti okolo financovania jeho kampane. Ako to celé vnímate?

Jedna rovina je komunikačná. Tu možno vidím priestor, ako to mohol uchopiť ešte lepšie. Pokiaľ ide o samotné dane, tak ma nepustí moja právnická logika, že si názor utváram len na základe dôkladného poznania dokumentov, spisov a faktov. Použiť ale slová ako daňový podvodník, ktoré v éteri hore dole lietajú, tak to si určite netrúfnem, lebo to už ide o trestnoprávnu rovinu, a to môže vyriecť len súd.

Boli by ste za to, aby zverejnil všetky dokumenty?

Možno, aby vrátil späť dôveru ľudí, ktorí zapochybovali, tak by to mohlo byť nápomocné.

Vašu dôveru stále má?

Áno.

Ako si vy budete financovať kampaň?

Mám už zriadený transparentný účet. To znamená, že ľudia a akékoľvek subjekty mi môžu prispievať svojimi darmi. V každom prípade moja kampaň nebude tzv. milionárska a bude založená najmä na osobnom kontakte s ľuďmi po celom Slovensku.

Príspevky od ľudí a podnikateľov sú bežné, ale na rozbehnutie kampane potrebujete mať určitú sumu. Kto bude váš hlavný donor?

Hlavným podporovateľom, a teraz myslím finančným, ale aj nefinančným, je Progresívne Slovensko. Ktorá osoba to bude konkrétne z pohľadu financií, tak to teraz neviem povedať. Veľkú podporu v hnutí však cítim v rámci odbornej prípravy či zberu podpisov, ktoré musím ako občiansky kandidát vyzbierať. K tejto aktivite sa hlásia naši členovia po celom Slovensku, za čo som naozaj veľmi vďačná.

Sledujte naše rozhovory aj na Facebooku

Progresívne Slovensko je mladá strana, ktorá žije zatiaľ z darcovských peňazí od svojich členov a podnikateľov. Samotný chod vrátane propagácie strany je finančne náročný. Teraz prichádza veľmi nákladná prezidentská kampaň. Nie je teda vaša kandidatúra aj kalkulom zviditeľniť Progresívne Slovensko?

Je úplne prirodzené, že kandidát, ktorý je spojený s politickým hnutím, tak nesie aj jeho značku a dostáva ju do povedomia. Pokiaľ ale ide o to, čo bolo prvotné, tak to bolo moje rozhodnutie kandidovať na funkciu prezidenta. Nemohla by som byť vo voľbách len nejakým bilbordom pre stranu.

Ste na sto percent rozhodnutá byť prezidentkou?

Určite. Takto do toho aj idem.

Andrej Kiska sa rozhodol nekandidovať na post prezidenta aj kvôli rodine, s ktorou chce tráviť viac času. Navyše jeho manželka sa stránila funkcie prvej dámy. Vy ste si doma vyrozprávali, že byť prezidentom nie len o vás?

Určite. Toto bola pri rozhodovaní veľmi dôležitá fáza. Výsledok je taký, že mám plnú podporu a dôveru mojej rodiny. Partner, deti, moji rodičia, ale aj širšia rodina ma veľmi podporujú, tak ako to robili doteraz. Výhodu trochu vidím v tom, že bývam v Pezinku, čo je kúsok od Bratislavy a v prípade úspešnej kandidatúry by to nebol pre moju rodinu až taký zásah.

Mám tri hlavné oblasti, ktorým sa chcem venovať

Ľuďom ste známa hlavne z boja proti skládke v Pezinku a z občianskeho združenia Via Iuris, v ktorom ste sa naposledy venovali zrušeniu Mečiarových amnestií. Ktorá agenda by bola vašou hlavnou prioritou v úrade?

Dôraz prirodzene kladiem na témy práva a spravodlivosti. Je to jednak kombinácia mojej profesie a zároveň si myslím, že je to najaktuálnejšia téma na Slovensku. Ďalšiu tému, ktorú považujem za nesmierne dôležitú, a opäť kopíruje moju životnú skúsenosť, je oblasť životného prostredia. Táto agenda je v úzadí, čo považujem za nebezpečné. Veď už dnes pociťujeme zmeny v počasí, keď aj teraz prežívame horúce dni v máji. Treťou oblasťou sú sociálne znevýhodnené a zabudnuté skupiny osôb a primárne mám na mysli starších ľudí. Nepovažujem za správne, že sa im nedostáva dostatočne kvalitná zdravotná a sociálna starostlivosť, ani to, že sú často vo finančnej núdzi.

Spomínate sociálnu oblasť. Andrej Kiska to symbolicky riešil rozdeľovaním svojho platu. Plánujete aj vy niečo podobné?

Úprimne, som úplne v inej finančnej situácii ako je Andrej Kiska. Pre mňa by bol výkon mandátu normálnym zamestnaním, čiže by som z platu musela hradiť štandardné náklady rodiny. To sa samozrejme nevylučuje s veľkorysosťou v rôznych podobách.

Dôležitý je aj najbližší tím, ktorý okolo prezidenta pracuje. Už viete, kto by ho tvoril?

Môj tím sa práve tvorí a je veľmi dôležité, aby som si s tými ľuďmi rozumela. Momentálne mám okolo seba ľudí z Progresívneho Slovenska, ktorí sú pre mňa veľkou oporou.

V Národnej rade sa momentálne diskutuje o interrupciách. Ak by takýto zákon prešiel, podpísali by ste ho?

Predovšetkým sa mi zdá, že sa spoločnosť a niekedy mám pocit, že je to aj zámerom niektorých predstaviteľov politických strán, polarizuje na dva extrémy. Som matka dvoch detí a rozhodovanie o umelom prerušení tehotenstva považujem za veľmi ťažkú situáciu. Keď si pri tejto dileme predstavím, že sa má o tom rozhodnúť žena alebo právna norma, tak som za zodpovednosť ženy. Pozornosť by podľa mňa mala byť venovaná skôr prevencii a dobrej sexuálnej výchove, aby sa vôbec predchádzalo takýmto ťažkým situáciám.

Súčasná právna norma je podľa vás v poriadku?

Áno.

Tento návrh predkladá ĽSNS. Vieme, že viacerí politici by sa touto témou aj zaoberali, ale a priori s Mariánom Kotlebom a spol. nehlasujú. Aký postoj by ste ako prezidentka pri tejto strane zaujali?

Ide o hypotetickú otázku, ale veľmi by záviselo od obsahu zákona. Paradoxne, táto strana prichádza s návrhmi, ktoré popierajú ich hodnotové nasmerovanie. Z tohto hľadiska to preto vnímam ako účelový a marketingový krok.

Ambícia, aby vyhral dobrý kandidát, musí byť silnejšia ako osobný prospech.

Kandidatúru ohlásil aj Róbert Mistrík, ktorý je vám hodnotovo veľmi blízky. Nebojíte sa trieštenia hlasov?

Pána Mistríka si vážim ako kandidáta a predpokladám, že ďalší demokratickí kandidáti môžu ešte pribudnúť. Pokiaľ ide o trieštenie hlasov, tak týmto som sa zaoberala ešte pred vstupom do kampane. Poviem to tak, že zatiaľ považujem za úplne prirodzené, že politické strany, ale aj nezávislí kandidáti, vstupujú do ponuky pred prvým kolom, aby odkomunikovali svoje postoje, hodnoty a témy. Dôležité je ale povedať, aby si všetci kandidáti, vrátane mňa, ešte pred prvým kolom dobre zvážili svoje zotrvanie. A to v prípade, ak by sa vykryštalizoval jasný favorit demokratického spektra a trieštením síl by mohol byť výrazne oslabený. Myslím si, že ambícia, aby bol vo funkcii prezidenta dobrý a kvalitný kandidát, musí byť silnejšia ako osobný prospech.

Vyzerá to tak, že bude množstvo kandidátov. Ako sa chcete odlíšiť?

Je dôležité, aby bol každý kandidát autentický, aby za neho hovoril jeho osobný príbeh, profesia. Každý z nás bude preto špecifický a tým budeme prinášať odlišnú ponuku. V mojom prípade je to oblasť práva a spravodlivosti, životného prostredia a sociálne slabších skupín, najmä starších ľudí.

Skôr som mal namysli niečo konkrétnejšie. Možno vyvolať nejakú emóciu, ktorá vo voľbách na voličov zapôsobí.

Myslím si, že politika na Slovensku je v poslednej dobe veľmi nekultúrna. Navyše takáto debata neumožňuje hľadanie dobrých riešení a ide len o osobné výboje. Podľa môjho názoru by Slovensko malo mať vo funkcii prezidenta, nazvime to „pokojnú silu", ktorá je schopná spájať a má dôveru v to, že sa veci dajú meniť k lepšiemu. Ja tú skúsenosť mám.


BRATISLAVA/Marcel Marcišiak
Voyo

Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo

Práve sa číta

TOP ČLÁNKY

Sledujte kanál spravodajstva Markízy

K téme Exkluzívne

Dôležité udalosti