Pavol Baboš okomentoval aktuálne politické dianie a možné východiská z politickej krízy.
Vražda novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice neotriasla len spoločnosťou, ale aj politickou scénou. Najprv odstúpil minister vnútra Robert Kaliňák, neskôr svoju demisiu oznámil aj predseda vlády Robert Fico. Prezident Andrej Kiska tak dal poverenie zostaviť novú vládu Petrovi Pellegrinimu. Na pozadí tohto celého sa však odohralo aj mnoho politických pohybov, ktoré definovali novú situáciu vo viacerých stranách.
Čo ste si pomysleli, keď ste videli v stredu večer tlačovku Roberta Fica, Andreja Danka a Bélu Bugára, že koalícia pokračuje ďalej?
Bolo to veľké prekvapenie, keďže najpravdepodobnejší scenár dovtedy boli predčasné voľby. Tieto očakávania boli založené najmä na vyjadreniach predstaviteľov Mosta, ktorí hovorili, že buď budú predčasné voľby alebo opustia koalíciu. Navyše aj na dodatočné otázky novinárov odpovedali, že v takomto momente už nie je pre nich rekonštrukcia vlády možnosťou.
Najkľúčovejší bol teda postoj Mosta, ktorý sa napokon rozhodol v koalícii zostať. Ako hodnotíte argument, že okrem predčasných volieb a odchode z vlády sa v dokumente z Republikovej rady nachádza aj tretia možnosť?
Sledoval som tú tlačovku a Béla Bugár to povedal veľmi jasne: „Buď budú predčasné voľby alebo opustíme koalíciu." Takže, aj keď bola v stanovisku táto tretia možnosť, ale predseda Mosta to prezentoval úplne inak. Dôvodov, prečo to takto uviedol, je viac. Ten lepší pre Bélu Bugára je, že si myslel, že k inej dohode už ani nemôže prísť. Ten horší, že to zamlčal cielene.
Béla Bugár to okomentoval slovami: „To, že niektorí nezbadali tretiu vetu, okrem jedného novinára, to bohužiaľ nie je náš problém." Tretiu vetu si tak reálne nemali ako všimnúť ani ich voliči.
Ľudia sú pomerne citliví na to, keď sa politici s nimi snažia manipulovať alebo sa vyvliekajú z vlastných sľubov pomocou slovičkárenia. Na toto doplatil aj Radoslav Procházka a je veľmi pravdepodobné, že mnoho voličov Mosta toto spočíta aj Bélovi Bugárovi.
Fico spravil krok dozadu, aby potom mohol urobiť ďalšie dva dopredu
Bol to nutný krok dozadu, aby mohol spraviť ďalšie dva dopredu?
Áno, s týmto sa viem stotožniť.
Aká bude teraz pozícia Roberta Fica voči Petrovi Pellegrinimu?
Ak by aj chcel byť Peter Pellegrini maximálne autonómny premiér, tak by bolo pre neho rozumné sa v mnohých veciach s Robertom Ficom radiť. Bez ohľadu, čo si myslíme o Robertovi Ficovi, tak byť premiérom je mimoriadne náročné. Peter Pellegrini teraz do tohto vlaku nabehol a je veľmi dobré mať pri sebe niekoho skúseného. Druhý uhol pohľadu je, že na vláde sa budú robiť aj mnohé mocenské rozhodnutia a neviem si celkom dobre predstaviť, že by si Robert Fico nechal ujsť príležitosť o nich spolurozhodovať.
Ak sa koalícia rozhodne ignorovať hlas ulice, tak ho bude ignorovať aj ďalej
Po pár mesiacoch si môže začať Peter Pellegrini uvedomovať, že je najmocnejší mužom tejto krajiny. Zároveň bude platiť, že bude premiérom, ale v rámci strany bude podriadený Robertovi Ficovi. Niečo podobné sme zažili už aj počas Radičovej vlády. Nebudú v Smere preto po čase vznikať konflikty?
Nedá sa to vylúčiť. Závisí to od toho, kto bude mať stranu pod kontrolou. Peter Pellegrini bude síce predsedom vlády, ale vláda je závislá od podpory v parlamente. Ako vieme, klub Smeru hlasuje ako jeden muž a je veľmi disciplinovaný a to vďaka Robertovi Ficovi. Takže, kým bude toto platiť, tak si Peter Pellegrini nebude môcť dovoliť riskovať, aby túto podporu stratil.
Majú poslanci dôvod, aby prestali podporovať Roberta Fica?
Momentálne nemajú na to dôvod. Skôr musia zastabilizovať novú vládu. Takéto veci by som však vôbec nečakal a ak vôbec, tak určite sa tak nestane do leta.
Posledný prieskum Focusu ukázal až 5-percetný pokles Smeru. Bude tento pád pokračovať ďalej?
Záleží to od toho, aké ďalšie informácie budú vychádzať na povrch, ale napríklad aj od toho, ako sa bude správať Marek Maďarič. V posledných dňoch sme v strane zaznamenali aj miernu nevôľu s tým, že novým ministrom kultúry sa má stať Erik Tomáš. Nedá sa teda vylúčiť, že sa v Smere začne postupne niečo diať a od toho bude následne záležať aj vývoj preferencií. Hlboký prepad však neočakávam.
Ten pozvoľný pokles je už dlhodobý trend. Kde sa presúvajú ich voliči?
V tomto prípade sa môžem oprieť len o výskumy z minulosti. Najväčšie odchody sú k SNS alebo k antisystémovým stranám typu ĽSNS a Sme rodina.
Opozícia už mala v podstate koalíciu na lopatkách. V čom urobila zásadnú chybu?
Vidíme, že sa opozícia snažila vyvíjať tlak na odchod ministra vnútra Roberta Kaliňáka už oveľa skôr. Snažila sa organizovať protesty, na ktoré prišli tisícky ľudí. Problém ale vidím skôr v tom, že strana Smer nemá absolútne žiadny cit pre politickú zodpovednosť pokiaľ ide o jej ministrov. Z tohto dôvodu sa veľmi ťažko hodnotí, čo mohla opozícia urobiť inak. V istých momentoch, aj keby by sa opozícia postavila na hlavu, tak ľudí ako je Robert Kaliňák vlastnými silami nemohla prinútiť k odchodu. Predsa len sa dá jedna vec opozícii vyčítať, a to je prinášanie rôznych neoverených informácií alebo špekulácií. Toto by si mohli odpustiť, ak chcú, aby ich ľudia brali seriózne.
Predsa len nemali dať viac priestoru Bélovi Bugárovi? Netlačiť na neho tak a možno mu pootvoriť dvere do možnej povolebnej spolupráce?
Jednak vzťahy s Bélom Bugárom, najmä s Igorom Matovičom, sú dlhodobo zlé. Druhá vec je, čo ak by vyvíjali menší tlak a niekto by im zas vyčítal tento postup. Opozícia nemá veľa nástrojov, ako môže vyvíjať tlak na koalíciu. Môže to robiť len cez mimoriadne schôdze, tlačové konferencie alebo pomocou protestov.
Koalícia napokon zostala vládnuť, Robert Fico a Robert Kaliňák už nebudú vo vláde. Upokojí sa situácia v spoločnosti?
Myslím si, že do istej miery áno. Očakávam, keď sa o pár dní vymenuje nová vláda, tak zo strany prezidenta a rovnako aj zo strany vlády pominú dôvody na to, aby sa s takou intenzitou, ako sme ju videli v predchádzajúcich týždňoch, ďalej vyjadrovali. Následne ani opozícia nebude mať dôvod, tak často zvolávať tlačové konferencie. Zo skúsenosti vieme, že nie je jednoduché dlhodobo udržať desaťtisíce ľudí v uliciach. Ak sa teda táto koalícia rozhodne ignorovať hlas ulice, tak ho bude ignorovať aj ďalej a situácia sa postupne upokojí.
Kiska stupňuje tlak na Pellegriniho, aby zloženie budúcej vlády upokojilo situáciu v spoločnosti
Cez víkend Andrej Kiska odkázal Petrovi Pellegrinimu, že potrebujeme vládu, ktorej budeme môcť veriť. Ako to tento odkaz čítate?
Čítam to ako jasný odkaz pánovi Pellegrinimu, ale aj koaličným stranám, že niečo ako sľub vymenovať konkrétnu vládu je iba neformálny, a ústavné možnosti prezidenta sú dnes širšie. Je to istá forma ako stupňovať tlak na také zloženie budúcej vlády, ktoré bude mať čo najväčší potenciál upokojiť situáciu.
Predpokladáte, že by prezident mohol Petrovi Pellegrinimu aj odňať poverenie zostaviť vládu, ak by sa mu nepozdávali jednotliví členovia kabinetu?
Záleží na jednej strane od predstáv prezidenta, a na druhej strane od detailov zloženia novej vlády, a ani jedno nepoznáme. Ale čo sa dá predpokladať, je, že najväčší tlak bude asi vyvíjaný v súvislosti s postom ministra vnútra.
Ak by sa tak stalo, aké scenáre potom prichádzajú do úvahy?
Čisto hypoteticky, prezident môže poverenie odobrať a za predsedu vlády vymenovať niekoho iného, v tomto mu ústava nekladie prekážky. Ani požiadavku na podporu 76 poslancov (väčšiny v parlamente) deklarovanú vopred. Avšak najskôr predpokladám, že by nasledovali ďalšie rokovania s predstaviteľmi parlamentných strán o tom, ako politickú krízu riešiť ďalej.
Na začiatku toho hrozného príbehu bola dvojnásobná vražda novinára a jeho snúbenice. Na základe informácii, ktoré Ján Kuciak zhromaždil vyšli na povrch vážne podozrenia, že mafia bola napojená na Úrad vlády. Môže niečo takéto zapadnúť prachom?
Úplne asi nie. Obávam sa však, že z mnohých týchto vecí bude máločo dotiahnuté do úplného konca, teda do súdneho procesu.
Myslíte teraz vážne podozrenia, o ktorých písal Ján Kuciak alebo samotnú vraždu? zhromaždeného informácie či aj vraždu?
Teraz hovorím o informáciách. Pokiaľ ide o vraždu, tak dúfam a verím, že bude vyšetrená. Myslím si, že na toto vyšetrovanie bude vytvorený veľký tlak, či už domáci alebo medzinárodný, aby bol celý prípad dotiahnutý do konca.
Stala sa hrozná tragédia, ktorá pohla krajinou, na druhej strane sa obávate, že protesty ustanú. Pominie podľa vás po čase aj tá pachuť, ktorá v ľuďoch po tomto ohavnom čine zostala?
Zostane a minimálne v ľuďoch, ktorí boli na námestiach. Neviem si ani predstaviť, že by takáto silná emócia vyprchala za dva roky, keď budú zrejme ďalšie parlamentné voľby. Teraz sa ale bohužiaľ bavíme „len" asi o stotisíc ľuďoch, ktorí boli na zhromaždeniach. Na Slovensku je však zhruba 4,4 milióna voličov, teda o drvivej časti nevieme povedať, čo táto tragédia v nich zanechala. Samozrejme, je racionálne predpokladať, že sa ich to nejakým spôsobom dotklo. Treba ale pripomenúť, že opozícia túto udalosť nejakým spôsobom vytiahne v predvolebnej boji a pocit hnevu a pachuti môže u voličov vrátiť.
Pavol Baboš rozhovor autorizoval.
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
