S filmovým kritikom sme sa rozprávali aj o Oscaroch, ktoré budeme naživo vysielať na stanici Doma.
Slovenská kinematografia minulý rok zaznamenala nevídaný úspech, kedy viacero filmov trhalo rekordy návštevnosti. Film Čiara sa dokonca pokúšal o nomináciu na Oscara, žiaľ neúspešne. Peter Konečný však pripomína, že pri rozhodovaní akademikov ide veľakrát len o šťastie. Do budúcna vôbec nevylúčil, že sa raz slovenská snímka takejto nominácie dočká.
Už o pár hodín sa v Los Angeles začnú odovzdávať Oscary. Už ste videli všetky nominované filmy?
Videl som takmer všetky. Chýba mi ešte pár dokumentárnych filmov, ale do odovzdávania cien si ich určite stihnem pozrieť.
Ktorý film si podľa vás odnesie najviac sošiek?
Môže sa stať to, čo sa občas na Oscaroch deje, že film s najviac nomináciami ich už vo veľkom nepremení do ocenení. Takže ešte môže prísť aj k veľkým prekvapeniam. Myslím si však, že mnoho ocenení získa film Tri billboardy za Ebbingom. Naopak, film Podoba vody, ktorý má veľa nominácií, sa až tak veľa ocenení nedočká.
Sú medzi nominovanými filmami pre vás aj nejaké prekvapenia?
Sú tam viac menej očakávané filmy. Som ale veľmi rád, že v hlavnej kategórii deviatich filmov sa opäť objavili tvorcovia, ktorí nie sú americkí. Máme tam taliansky film Daj mi tvoje meno, ale aj spomínaný anglický film Tri billboardy za Ebbingom. Navyše je dosť možné, že práve tento film získa aj Oscara.
Tento rok niektoré nominácie vyvolali kontroverzné ohlasy. Filmu Tri billboardy za Ebbingom vyčítajú rasizmus, Podobe vody plagiátorstvo, alebo dokonca filmu Daj mi tvoje meno vyčítajú pedofíliu. Sú podľa vás takéto reakcie oprávnené?
Ani jedna z týchto vecí mi na spomínané filmy nesedí. Ak dáme nabok Podobu vody, lebo to nie je moja šálka kávy, tak ide o výborné filmy. Samozrejme, môžu sa objavovať rôzne kontroverzie, ale v skutočnosti sú tieto filmy úplne o niečom inom.
Prečo sa potom takéto kontroverzné ohlasy objavujú?
Priznám sa, že som všetky nezachytil, lebo bulvár okolo filmov veľmi nesledujem. V globále sú však Oscary veľká šou, ktorú sleduje zhruba jedna miliarda ľudí a vždy sa nájde niekto, kto si chce kopnúť.
Nenechajte si ujsť Noc Oscarov s Romanom Juraškom a jeho hosťami hercom Marekom Majeským, filmovým kritikom Petrom Konečným a stylistkou Zuzanou Kanisovou. Priamy prenos sa začína krátko po polnoci (0.25 h) 4. marca z nedele na pondelok na televízii Doma.
Politika sa od Oscarov posledné roky nedala oddeliť. Vyvrcholilo to pred dvomi rokmi, kedy sa na adresu filmovej akadémie valila kritika za to, že medzi nominovanými na Oscara je žalostne málo Afroameričanov. Vyvrcholilo to tým, že viacerí černošskí herci, či režiséri sa rozhodli Oscarov bojkotovať. O rok na to vyhral cenu za najlepší film Moonlight z černošského prostredia. Je v poriadku, že sa takto politizujú takéto ceny?
Ja by som to otočil. Pokiaľ stále vyhrávajú filmy, ktoré sú dobré, tak mi je úplne jedno či sa okolo nich politizuje. Som rád, že minulý rok vyhral Moonlight a som rád, že sa upozornilo na film, ktorý je mimoriadne zaujímavo nakrútený, zahraný a má vážnu tému. Takéto filmy sa posledné roky dostávajú do popredia. V minulých rokoch to boli filmy ako Spotlight, 12 rokov otrokom, Argo, Crash a mimochodom aj o týchto filmoch sa rozprávalo, že sú politické alebo vyhrali vďaka lobingu, ale zároveň platilo, že to boli výborné filmy.
V USA sa v súčasnosti intenzívne rieši kampaň #metoo, ktorá najviac rezonuje odkedy sa objavili obvinenia zo sexuálneho obťažovania voči známemu producentovi Harveymu Weinsteinovi. Bude Metoo rezonovať aj na tohtoročných Oscaroch?
Určite áno. Je to veľmi silná téma a dokonca aj filmy, ktorú sú nominované v hlavnej kategórii sú často aj o veľmi silných ženách v mužskom svete. Bol by som ale nerád, aby sa prezentovalo, že tieto filmy dostanú Oscara len preto, lebo sú o silných ženách. Nie, dostanú ich preto, lebo ide o dobré filmy.
Obvineniam zo sexuálneho obťažovania postupne čelili aj hviezdy ako Kevin Spacey, Dustin Hoffman, James Franco, Ben Affleck či režisér Woody Allen. Filmové spoločnosti zareagovali takmer okamžite. Zašlo to až tak ďaleko, že režisér Ridley Scott zo svojho hotového filmu All the Money in the World (Všetky prachy sveta) kompletne vymazal Kevina Spaceyho a nahradil ho Christopherom Plummerom. Nie je to prehnané?
Myslím si, že sa ešte nestalo, aby bol herec po nakrútení filmu takýmto spôsobom vyhodený a film sa preobsadil už po jeho dokončení. Ide však o rozhodnutie režiséra, je legitímne a treba ho akceptovať.
Považujete to za precedens?
Je to zlomový postoj a ťažký precedens. Netuším však či sa to ešte niekedy bude opakovať.
Obvinenia uškodili aj Jamesovi Francovi, ktorý bol považovaný za jasného adepta na nomináciu za najlepší mužský výkon v hlavnej úlohe. Za rolu vo filme Disaster Artist, ktorý si aj sám režíroval získal Zlatý glóbus, no v nomináciách na Oscara jeho meno chýba.
Áno, je možné, že mu to uškodilo. V nomináciách však nájdeme veľa skvelých hereckých výkonov, preto sa mi to veľmi ťažko posudzuje.
Po Avatarovi zažili veľkým boom 3D kiná, neskôr však nadšenie opadlo, pretože nie veľa filmov dokázalo 3D technológiu naplno využiť. Potom čo sa však niektoré filmy začali nakrúcať na IMAX kamery opäť získavajú na popularite. Majú 3D filmy budúcnosť?
V podstate si myslím, že sa opakuje história, pretože už v roku 1947 sme videli 3D v ruskej kinematografii a následne v 50. rokoch Američania vyrobili viac ako 80 3D filmov. História sa tak opakuje a po Avatarovi sa začalo vo filmoch využívať 3D veľmi hlúpo. Takže nevidím priestor na nejaký posun v tejto technológii. Filmový režisér James Cameron však uvažuje nad tým, že by technologicky posunul sledovanie 3D filmov ale bez okuliarov. Ako náhle sa zbavíme okuliarov, tak príde nová línia a tá môže byť veľmi zaujímavá.
Filmový priemysel sa neustále vyvíja a už dávnejšie pribudli nové formy distribúcie filmov. Spoločnosti ako Netflix, HBO či Amazon patria momentálne medzi úplných lídrov. Zlikvidujú tieto služby televízny biznis?
(Úsmev) V tomto prostredí by som asi nemal hovoriť, ale televízia na takom princípe, ako ju poznáme v súčasnosti, bude do pár rokov mŕtva. Pretože ľudia si zvykajú na úplne iný princíp sledovania filmov, ale aj seriálov, ktoré išli veľmi výrazne do popredia. Mimochodom Oscary na seriálovú tvorbu absolútne kašľú, v tomto ohľade sú Zlaté glóbusy zaujímavejšie. Ale aby som sa vrátil k televízii, tak ľudia si chcú pozrieť seriál, keď majú na to chuť a nie vtedy, keď im to niekto určí. A na tomto princípe sú založené streamovacie televízie, ktoré považujem za budúcnosť.
Sledujte naše rozhovory aj na Facebooku
Vďaka spomínaným streamovacím službám získali na veľkej popularite najmä seriály. Začali sa v nich objavovať veľké producentské, režisérske ale aj herecké mená. Je toto cesta, ktorou sa bude filmový priemysel uberať?
Televízny určite. A filmový bude ešte veľmi dlho prepojený s distribúciou do kín.
Televíziu pozerajú ľudia čoraz menej, do kín však chodia paradoxne viac. Čím to je spôsobené?
Nárast návštevnosti kín na Slovensku spôsobili práve naše filmy z minulého roka, pretože sa na ne predalo viac ako milión lístkov. Dané je to aj tým, že slovenské filmy sa spočiatku nedajú stiahnuť, tým pádom si ich môžete pozrieť len v kine. Navyše si ich ľudia chcú pozrieť hneď, aby sa mohli o nich s ostatnými rozprávať, keďže nimi žije takmer celá spoločnosť. Takže predaj lístkov v slovenských kinách narástol vďaka domácej kinematografii.
Slovenská kinematografia zažíva v posledných rokoch renesanciu. Nakrúcajú sa filmy, dostávajú dobré hodnotenia, Slováci na ne chodia aj do kina. Čím to je?
To, čo sa udialo minulý rok je výnimka. Tieto filmy sa nakrúcali niekoľko rokov a zhodou okolností mali premiéru v tom istom roku. Za všetkými najviac navštevovanými filmami stojí aj distribučná taktika, čiže spôsob nasadenia do multiplexov. V minulosti prišiel divák do kina a zistil, že slovenské filmy sa hrajú napoludnie a potom polhodinu pred polnocou. Teraz nastal model tzv. fastfoodového systému, keďže kiná nasadzujú slovenské filmy viackrát za deň. K úspešnosti prispela aj téma a jej spracovanie. Veľmi dôležité bolo taktiež herecké obsadenie a výber hlavnej piesne, ktorá sa neskôr uchytila aj v rádiách. V neposlednom rade bol veľmi dôležitý aj dobrý marketing.
Uchopenie a spracovanie témy alebo marketing je jedna vec, ale prečo zrazu vznikli slovenské filmy, ktoré žnú u divákov úspech?
Prišli témy, ktoré ľudí veľmi zaujali. Stále však vznikajú slovenské filmy, ktoré nechytili divákov napriek tomu, že sú vynikajúce. Čoskoro budeme mať udeľovanie cien Slnko v sieti. Najviac nominácií má filmy Čiara a za ním nasleduje film Piata loď. Viete, aký je medzi nimi zásadný rozdiel? Čiara má vyše 300-tisíc divákov a Piata loď nemá ani 12-tisíc. Obidva filmy sú pritom vynikajúce, spracúvajú dôležitú tému, ale jedna z tých tém je pre ľudí viac atraktívna. Rolu samozrejme zohrávalo aj herecké obsadenie a marketing.
Kvalita tu podľa vás vždy bola, ale netrafili tieto úspešné filmy aj dobu?
Áno, trafili dobu a niektoré z nich naštartovali pohyb v spoločnosti. Mohli sme to vidieť pri filme Únos, ktorému sa podarilo zmeniť istý vývoj udalostí.
Kde vy najradšej pozeráte filmy?
Filmy rád pozerám v kine bez divákov. To znamená, že do kina chodievam v čase, keď väčšina ľudí pracuje, teda v dopoludňajších hodinách. V kine sa aj napriek tomu zídeme traja, štyria a sme na seba nahnevaní, že prišiel ten druhý, lebo každý by chcel byť v kinosále sám.
A seriály?
Seriály sa veľmi ťažko pozerajú v kine, aj keď sa niekedy takáto možnosť naskytne v rámci filmových festivalov. Mal som šťastie vidieť niekoľko seriálov na veľkom plátne a bol to pre mňa veľký zážitok. Niektorí ľudia sú schopní pozerať seriály aj na mobiloch, viem, že ide o trend, ale považujem to za hyzdenie.
Spomenuli ste, že ste mali možnosť si pozrieť seriál v kine. Nebolo by zaujímavé, ak by ich skúsili premietať aj veľké multiplexy? Napríklad v priebehu víkendu.
Je to otázka dohody medzi spoločnosťami, ktoré vlastnia práva. Niektoré sú dosť výrazne proti tomu, pretože pre nich je veľmi dôležitý spomínaný streamovací spôsob sledovania. Je to škoda, lebo pri niektorých seriáloch si viem bez problémom predstaviť maratóny a bolo by veľmi zaujímavé si ich pozrieť na veľkom plátne.
Slovensko sa môže pochváliť viac ako atraktívnymi lokalitami na filmovanie, no oproti Maďarsku či Česku k nám zahraniční filmári až tak často nechodia. Prečo?
Myslím si, že v Maďarsku sú počas nakrúcania poskytované veľké úľavy na daniach. Plus majú postavené a veľmi dobre zabezpečené štúdiá, čím vytvárajú kvalitné remeselné podhubie a vďaka tomu sú príťažliví pre zahraničných filmárov. Toto nám trochu chýba, keďže sme si „zabili" Kolibu a nemáme až také veľké technické možnosti ako okolité krajiny. Pred rokom sa ale v Bratislave nakrúcal film Red Sparrow. Paradoxne na to, ako dlho tu boli, tak vo filme až tak veľa Bratislavy nie je. Navyše bola Bratislava znázornená ako Budapešť. Nejde však o nič výnimočné, keďže pri nakrúcaní na Slovensku sa veľmi často stáva, že vo filme zobrazujeme napokon inú krajinu.
Už od roku 2013 sa však hovorí, že na poliach medzi obcami Jarovce a Kittsee by mali vyrásť veľké filmové štúdiá. Doteraz sa však ich výstavba ani len nezačala. Je to vôbec reálne?
Je to natoľko veľká investícia, že si nemyslím, že sa to podarí zrealizovať v takej podobe, ako boli predstavené plány. Bodaj by sa ale z toho niečo podarilo, lebo by nám to mohlo naozaj veľmi výrazne pomôcť.
Na Slovensku sa o možnom oscarovom filme hovorilo opäť v súvislosti s filmom Čiara. Nakoniec sa tak však nestalo. Je reálne možné, že by si niekedy slovenský film mohol ocitnúť medzi nominovanými?
Počet filmov, ktorý sa hlási do cudzojazyčnej kategórie je obrovský. Teraz je v nej päť filmov, ale ďalší desiati tvorcovia si môžu búchať hlavu o stôl, pretože im chýbalo len šťastie.
Je teda reálne, aby sa tam dostal aj slovenský film?
Určite áno. Ale ako vravím, pri tejto kategórii musí nastať aj určitá zhoda okolností - herecká, tematická, filmárska, ktorá akademikov očarí.
Peter Konečný rozhovor autorizoval.
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
