Architekt, hudobník, ale aj aktivista Matúš Vallo hovoril o využívaní verejného priestoru a kandidatúre na post primátora Bratislavy.
Po rokoch divokej výstavby sa do popredia dostáva aj kvalita verejného priestoru. Matúš Vallo, ktorý sa mu dlhodobo venuje, tvrdí, že si jeho význam uvedomili hlavne samotní ľudia. Problém ale vidí v nastavení vzťahov medzi mestom a developermi. Samospráva musí byť podľa neho oveľa sebavedomejšia a developerov by mala vedieť udržať na uzde.
Povedzme si na úvod, čo pre vás znamená verejný priestor?
Verejný priestor má viacero definícií. Prvá je, že je to celý priestor mesta medzi budovami. Samozrejme sú aj konkrétnejšie definície, ktoré hovoria o tom, že verejný priestor je priestor, ktorý používajú všetci. V podstate, keď hovoríme o verejnom priestore, tak sa bavíme o všetkom, čo používajú ľudia. Vo verejnom priestore však prebieha aj ľudská interakcia, keďže sa v ňom uskutočňujú diskusie, manifestácie atď. Zároveň je to priestor, ktorý je síce fyzický, ale existuje aj v našich mysliach. Dnes má navyše konkurenciu vo virtuálnom verejnom priestore, ktorý prebieha na úrovni sociálnych sietí.
Verejný priestor začali ľudia vnímať viac až po zmene režimu. Ako vyzeral počas socializmu?
Ľudia ho vnímali a používali aj predtým, ale za socializmu sa menej o ňom rozprávalo ako o dôležitej hodnote. Socializmus najmä výstavbou veľkých sídlisk mal nejakým spôsobom verejný priestor v hľadáčiku, keďže popri bytovkách budoval aj potrebné príslušenstvo ako chodníky, parky, detské ihriská atď. Dnes ale verejnému priestoru dávame väčšiu hodnotu a váhu.
Aj napriek tomu, že mu dnes dávame väčšiu váhu, dlhé roky nebol prioritou. Vďaka tomu si počas stavebného boomu mohli robiť developeri takmer čo chceli. Kedy sa naša spoločnosť začala zaoberať priestorom, ktorý nás obklopuje?
Verejný priestor okrem iného určuje aj to, ako sa k sebe ľudia chovajú, a to, ako vážne ho berie samo mesto hovorí aj o tom, aké to je mesto. Celé 90. roky, ale aj veľký developerský boom pred rokom 2008, bol poznačený tým, že developeri často bezohľadne postavili svoje budovy a verejný priestor okolo veľakrát zanedbávali. Myslím si však, že situácia sa v posledných rokoch zmenila najmä v myslení obyvateľov, pre ktorých sa verejný priestor stal veľmi dôležitý. Je predsa rozdiel či kráčame domov po kvalitnom chodníku okolo príjemného stromoradia alebo či sa brodím 50-centrimetrovým pásom rozbitých betónových dlažobných kociek.
Zeleň je jedna z mála tém, pri ktorej v meste nájdeme veľkú zhodu
Vytvára mesto na developerov dostatočný tlak?
Myslím si, že developeri v zahraničí a u nás sú podobní. Rozdiel vidím v tom, že mestá v zahraničí, ku ktorým vzhliadame, stanovujú developerom jasné pravidlá. Mesto určuje smer, ktorým sa chce uberať a developeri sú tí, ktorí ten rozvoj nasledujú. U nás to je naopak. Nedávno sa dokonca dvaja obrovskí developeri pokúsili získať v rámci investície výnimku, čo vyzeralo tak, akoby práve oni išli diktovať, ako sa mesto bude vyvíjať. Žiadali totiž takmer tri miliardy eur na stavby, ktoré by sa stavali 30-40 rokov. Mesto by tak malo byť v konečnom dôsledku dostatočne sebavedomé a developerov by malo vedieť udržať na uzde.
Ľudia na Slovensku sa sťažujú, že z miest mizne zeleň. Sú vôbec po rokoch šialenej výstavby napríklad v Bratislave reálne miesta povedzme pre parky?
Na ulici, na ktorej je zeleň, žijú ľudia zdravšie. Nie je to len o príjemnom pohľade, ale vďaka zeleni sa ochladzuje betónový priestor, zadržiava sa voda atď. Sú mestá, ktoré majú presne vypočítané, koľko ktorý strom pri dosiahnutí určitého veku ušetrí mestu na zdravotnej starostlivosti peňazí. To znamená, že zeleň nie je len vizuálna záležitosť, ale šetrí zdravie aj financie obyvateľov. Naše mesto má problém, že nemá pasportizáciu zelene, teda nevieme ani koľko stromov v Bratislave vlastne máme. Niektoré mestské časti to už síce robia, ale samotné mesto sa k zeleni správa macošsky, lebo nemá dobre urobený systém, ako sa o ňu treba starať. Uvediem to aj na príklade. Na Františkánskom námestí museli vypíliť suché stromy, lebo im v 90. rokoch pri rekonštrukcii dlažby nemilosrdne zaliali betónom korene. Civilizovanejšie mestá majú celý systém na to, ako sa má hocikto kto robí nejakým spôsobom so zeleňou k nej chovať. Aj keď sa miesto každého starého stromu zasadí nový , tak je veľký rozdiel či tam vydrží 2 roky alebo ďalších 50.
Ale dá sa ešte v tejto betónovej Bratislave nájsť miesto na novú veľkú plochu zelene?
Bratislava má napríklad Sad Janka Kráľa. Keď si uvedomíme že sa nachádza len 300 metrov od konca bývalého korza, tak je to úžasná vec. Mňa vždy veľmi bavili úvahy o pešom moste, ktorý by prepojili Staré Mesto so spomínaným Sadom Janka Kráľa. Ale čo sa týka nových zelených plôch, tak si myslím, že je tu potenciál. Vo všeobecnosti je ich však v Bratislave málo. Zhodnú sa na tom odborníci aj široká verejnosť, čo považujem za vzácne, lebo väčšina vecí, ktorá sa robí v meste je otázkou veľkého kompromisu. Zeleň je jedna z mála tém, pri ktorej nájdeme veľkú zhodu.
A napriek tomu sa za posledných 25 rokov urobilo v tejto oblasti tak málo.
Je to napriek tomu, že to dlho nebola výrazná bratislavská téma.
Sledujete naše rozhovory aj na Facebooku
V roku 2008 ste s Oliverom Sádovským rozbehli projekt Mestské zásahy. Priblížte nám, o čo v projekte šlo.
V projekte Mestské zásahy, ktoré už majú v podstate 10 rokov, sme vyzvali architektov a dizajnérov, aby zadarmo identifikovali nielen problémové miesta vo verejnom priestore Bratislavy, ale aj predstavili návrh na zmenu. Vychádzali sme z toho, že my ako architekti si nosíme v hlave riešenia a už len pri malej zmene by mohla daná lokalita vyzerať lepšie. Mali sme pocit, že mesto to nerobí len kvôli tomu, že takéto nápady nemá. V tom čase taktiež argumentovalo, že nemá peniaze na architektonické súťaže. Povedali sme si preto, že tieto návrhy dáme obyvateľom zadarmo. Bolo to však aj obdobie, kedy Bratislavu výrazne ničili developeri a za nimi stáli aj architekti, ktorí im tie budovy kreslili. Chceli sme preto ukázať verejnosti, že existuje skupina architektov, ktorým záleží na meste a sú dokonca ochotní zadarmo darovať svoje nápady. V neposlednom rade sme ešte chceli zabrániť mestským úradníkom a politikom, aby sa vyhovárali, že nápady neexistujú.
Kde všade z Bratislavy sa vám podarilo tento projekt dostať?
Mestské zásahy zachytili aj v Prahe a poprosili nás či by sme ich neurobili aj u nich. Takto vznikli Mestské zásahy CZ. Neskôr ma kontaktoval aj primátor Brna, kde sa nám ich tiež podarilo zrealizovať. Po týchto skúsenostiach sme projekt uvoľnili a po dodržaní základných pravidiel, ho môže použiť každý. Vtedy sme netušili, že tento projekt bude mať taký ohlas. Odvtedy vzniklo ďalších asi 17 Mestských zásahov.
Aká bola realizovateľnosť týchto nápadov?
Musím povedať, že v Bratislave asi najmenšia. Boli však mestá ako Trenčín, ktoré mali niektoré návrhy z Mestských zásahov priamo v rozpočte. Potom boli mestá, ktoré pre tento projekt boli partnermi. Dôležité je však podotknúť, že tento projekt naštartoval aj širokú verejnosť, ktorá sa začala o mesto zaujímať. V minulosti prišiel málokto na architektonickú diskusiu, dnes príde aj 200, 300 ľudí.
Našim cieľom je zmeniť mesto a pochopili sme, že aktivizmom to v Bratislave nedokážeme
Teraz by som prešiel od verejného priestoru k politike. Ste známy architekt, hudobník, ale aj aktivista. Prečo ste sa rozhodli vstúpiť do politiky?
Nejaký čas som žil v zahraničí, ako aj veľká časť našej generácie štyridsiatnikov. Rozhodli sme sa však, že nechceme žiť za hranicami ale v Bratislave. Radi by sme tu ale pôsobili za podmienok, ktoré sme spoznali vonku. K tomu sa pridružil aj môj záujem o mestskú tému. Fascinujeme ma, ako sa môžu meniť mestá a ako ovplyvňujú životy ľudí, ktorí v nich žijú. Poznám mnoho príkladov miest, kde z úplných trosiek vybudovali v neskutočných časových súvislostiach fungujúce mesto. To znamená, že našim cieľom je zmeniť mesto, ale pochopili sme, že aktivizmom to v Bratislave nedokážeme. Preto som sa rozhodol, že sa o to pokúsim z pozície primátora Bratislavy.
Budete kandidovať ako nezávislý alebo ako politický nominant?
Budem kandidovať so silným odborným tímom, ktorý o pár týždňov predstavíme. Toto bola jedna z mojich podmienok, aby som vôbec mohol povedať, že idem kandidovať na primátora. Máme totiž príklad z minulých volebných období, kedy primátor prišiel na magistrát sám a nedopadlo to veľmi dobre. Kľúčová je aj komunikácia medzi primátorom a zastupiteľstvom preto budeme chcieť priniesť aj čo najviac poslancov. Nepôjde len o odborníkov a budú tam aj ľudia, ktorí to myslia s Bratislavou dobre a venujú sa niektorým z mestských tém. Komunikujeme aj s niektorými stranami, ktoré zdieľajú naše hodnotové nastavenie a prekrývajú sa s našimi názormi na mestské témy.
Takže budete kandidovať ako nezávislý s podporou strán alebo budete kandidovať ako stranícky kandidát?
Nebudem stranícky kandidát.
Skúšali ste si robiť aj nejaké prieskumy?
Určite áno.
Môžete to konkretizovať?
Robili sme si prieskumy o tom, čo zaujíma Bratislavčanov.
Dostane Plán Bratislava okrem odbornej roviny aj politický rozmer?
Pred dvoma rokmi som spojil 60 odborníkov do zoskupenia Platforma pre Bratislavu. Rok a pol sme poctivo pracovali na dokumente Plán Bratislava, ktorý sa v krátkosti dá definovať ako návod pre lepšie mesto. Stále a všade tvrdím, že táto platforma aj dokument sú odborné a nepolitické. Najmä kvôli tomu, že Plán Bratislava už čoskoro zverejníme tak, aby si ho za svoj mohol zobrať akýkoľvek iný kandidát alebo akýkoľvek súčasný komunálny politik či úradník. Cieľom Plánu Bratislava je zmeniť mesto k lepšiemu a jeho úspech nemá byť závislý od môjho výsledku vo voľbách. Tento dokument nebude môj volebný program aj keď budem z neho pravdepodobne vychádzať.
Z minulosti sú známe úspechy lokálnych hnutí, ako je napríklad Žiť Brno alebo Lepšia Trnava, z ktorej následne vzišiel súčasný primátor Trnavy Peter Bročka. Boli takéto hnutia inšpiráciou aj pre Plán Bratislava?
Keď si zoberiem Trnavu alebo Hlohovec, kde sú dvaja primátori Peter Bročka a Miro Kollár, ktorých robota sa mi veľmi páči, tak vidím v rámci volieb jeden zásadný rozdiel. Je ním veľkosť. V týchto mestách dokáže kandidát osloviť osobným kontaktom veľmi veľa ľudí. V Bratislave hlasuje vo voľbách okolo 130-tisíc ľudí a minulý víťaz získal zhruba 56-tisíc hlasov. Pri takejto mase už musíte mať aj väčšie finančné prostriedky na relatívne veľkú kampaň. V každom prípade sú tieto dve mestá sú veľmi dobrý a povzbudzujúci príklad.
Post primátora pre mňa neznamená kariérny postup. Je to ale najlepšia pozícia, z ktorej sa dá mesto meniť
Primátor musí komunikovať aj so starostami mestských častí. Plánujete postaviť kandidátov aj na tieto posty?
Ak nájdeme dobrých kandidátov, tak určite. Tu musím vypichnúť aj jedno opatrenie z Plánu Bratislava, podľa ktorého plánujeme zriadiť splnomocnenca pre mestské časti, aby starostovia mali priamo linku na magistrát a k primátorovi. Je to dôležité najmä preto, lebo v súčasnosti sú nešťastne vyriešené kompetencie medzi magistrátom a mestskými časťami a koniec koncov na to potom doplácajú obyvatelia.
Súčasnému primátori Ivovi Nesrovnalovi sa pomaly končí funkčné obdobie. Ako podľa vás zvládol svoju funkciu?
Myslím si, že súčasný primátor Ivo Nesrovnal doplatil aj na to, že išiel do tohto boja sám. Nemal za sebou žiadnu skupinu odborníkov ani poslancov. To znamená, že Bratislava je zaseknutá na nie príliš dobrom vzťahu medzi poslancami a primátorom a medzi mestskými časťami a primátorom. Navyše nenaplnil niektoré naše očakávania.
V určitých oblastiach ako je napríklad doprava je pre primátora kľúčová spolupráca so župou. Ako si ju predstavujete s novým vedením?
Župa je veľmi dôležitá pre Bratislavu a nový župan vzbudzuje nádej. Pri spolupráci vidím tri základné body. Prvý bod je najväčšia bratislavské téma a to je doprava. Župa má v rukách prímestskú dopravu, ktorá je jedným z kľúčových prvkov pre zlepšenie dopravnej situácie v Bratislave. Ľuďom musíme dať aj inú možnosť, ako ísť do Bratislavy autom. Druhým bodom je školstvo, lebo si treba uvedomiť, že väčšinu stredných škôl v Bratislave zriaďuje župa. Školstvo výrazne ovplyvňuje to, čo sa bude ďalej v Bratislave diať a nie je žiadnym tajomstvom, že bratislavské školstvo má problémy. Posledná vec, ktorú ja vnímam veľmi pozitívne, je kultúra. Župa cez svoj grantový systém v minulom roku prerozdelila zhruba 900-tisíc eur veľmi prehľadným spôsobom na kultúrne akcie a v meste to bolo výrazne cítiť.
Súčasný župan Juraj Droba rozhodol, že výrazné okresá dotácie na kultúru, lebo sa mu zdali neprimerane vysoké. Zrejme na to doplatia dve veľmi populárne akcie Viva Musica a Biela noc. Nie je to škoda?
Kultúra je neskutočne dôležitá pre to, ako žijeme v meste. Vytvára spoluidentitu mesta, vytvára atmosféru v meste, je spojená s oddychom a relaxom. Preto je nesmierne dôležité, aby sme kultúru podporovali a bola súčasťou každej politiky v meste. Nepoznám úplné pozadie, ale mne sa tiež zdali spomínané dotácie privysoké aj keď tieto akcie považujem za úžasné. Osobne mi ale prekážala rétorika v duchu, že ak dáme na kultúru, tak kvôli tomu budeme mať nekvalitné školy. S tým nemôžem súhlasiť. Musíme prispieť nejakým spôsobom na kultúru a prispejme aj na školy. Nemôžeme tieto dve oblasti stavať proti sebe.
Je komunál váš politický strop alebo máte vyššie ambície?
Mňa zaujíma mesto, neskutočne ho mám rád a rád sa o ňom rozprávam. Už som na tom tak zle, že keď ma kamarát pozval na párty, tak pod podmienkou, že nebudem nikoho otravovať s rečami o Bratislave (úsmev). Post primátora neznamená pre mňa nejaký kariérny postup, jednoducho som pochopil, že toto je najvhodnejšia pozícia, z ktorej sa dá mesto meniť. Navyše mám so svojim kamarátom z detstva Oliverom Sadovským architektonický ateliér, na ktorom pracujeme už 14 rokov, a preto si nemám potrebu hľadať novú pozíciu v tomto svete, mne ide o zlepšenie mesta.
Matúš Vallo rozhovor autorizoval.
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
