Štátny tajomník ministerstva práce a podpredseda strany Most-Híd hovoril o výrazných zmenách v druhom pilieri, o vyrovnávaní dôchodkov a ich valorizácii.
Väčšina ľudí v druhom pilieri sa sama pripravuje o vyššie dôchodky. Pritom si len raz za rok stačí poriadne preštudovať výpis a rozhodnúť sa, do ktorých fondov je výhodnejšie investovať. Sporiteľov však o lepšiu penziu pripravuje aj štát, keďže im pri krátení dôchodkov v prvom pilieri nepriznáva všetky odvody.
Ako sa vám pracuje pod ministrom Jánom Richterom?
Štandardne. Nič zvláštne som neočakával, nič ma neprekvapilo. Považujem náš vzťah za štandardný.
Čo sa dočítate v rozhovore s Ivanom Švejnom
Ako sa mu pracuje s ministrom Jánom Richterom, ktorého v minulosti kritizoval
Čo (ne)robí štát preto, aby veľká časť sporiteľov z 2. piliera nebola v nevýhodnom fonde
Prečo štát ukracuje ľudí z 2. piliera o časť dôchodku
Prečo majú od nového roka niektorí dôchodcovia vyššie penzie
Pýtam sa aj preto, lebo v minulosti ste ho neraz kritizovali.
Kritizoval som to, čo sa mi nepáčilo z odborného pohľadu. Nikdy som však nebol podpásový. Každý kto má trošku pozná, tak vie, že nejdem do emotívnych tém. Vždy sa snažím odborne vysvetľovať, lebo sa stále považujem skôr za ekonóma ako politika.
Pred pár dňami vás ale minister Richter verejne skritizoval za vašu iniciatívu ohľadom spravodlivejšieho výpočtu dôchodkov pre sporiteľov 2. piliera. Vraj to bolo z vašej strany neseriózne. Nekomunikujete spolu?
V prvom rade si treba uvedomiť, že som podpredseda strany Most-Híd pre ekonomiku. Strana má svoje priority a jednou z nich je aj dôchodková politika, ktorej sa venujem odborne aj politicky. Tento návrh sme neotvorili po prvý raz, veď len v opozícii som ho predložil dvakrát. Teraz sa ho budeme snažiť presadiť v rámci koalície.
Lenže minister tvrdil, že to nie je v programovom vyhlásení vlády.
Áno, ale viete koľko vecí nie v programovom vyhlásení vlády a prijímajú sa? Jedno je programové vyhlásenie vlády, ktoré je bezpochyby prioritou, ale každá strana prichádza navyše aj s novými nápadmi.
Ako teda vnímate ministrovu kritiku?
Štandardne. Každá strana má svoj pohľad na vec a ja nie som vzťahovačný.
Vyrozprávali ste si to?
Vyrozprávali sme si to. Toto však nie je téma, ktorá sa rieši na poradách ministra, ale na koaličných rokovaniach.
Nemôžem sporiteľom administratívne prikázať, ktorý fond je pre nich lepší
Ľudia v tomto období dostávajú výpisy z 2. piliera. Tešia sa hlavne sporitelia, ktorí majú svoje peniaze v indexových resp. rizikovejších fondoch. Tých je ale zhruba len 20 percent. Prečo štát nerobí osvetu?
Tento problém nastal v roku 2013, keď minulá vláda administratívne presunula sporiteľov do tzv. garantovaného fondu. Sporitelia sa potom mohli rozhodnúť, či v ňom naďalej zostanú. Lenže veľká časť ľudí, pre ktorých by bol presun výhodný, to neurobila, lebo sa o to žiaľ dostatočne nezaujíma. Čo sa týka osvety pri mladých ľuďoch problém nevidím, keďže všetky médiá komunikujú, že akciové a indexové fondy sú vhodné práve pre nich. Ostatní ľudia sa musia rozhodnúť sami, lebo nikto ani štát nevie na sto percent predpovedať, ktorý fond je pre daného sporiteľa najlepší.
Sám hovoríte, že sa o to ľudia dostatočne nezaujímajú a mali by sa s niekým poradiť. Preto sa pýtam či štát nad tým nechce prevziať záštitu.
V roku 2013 takto štát zasiahol a presunul ľudí do tzv. garantovaných fondov. Nezávislí odborníci však tvrdia, že to nebolo správne.
Nie je to voči sporiteľom, ktorí sú v 2. pilieri nespravodlivé, keďže by mohli mať vyššie dôchodky?
Toto ale nie je otázka na mňa. Ja nemôžem sporiteľom administratívne prikázať, ktorý fond je pre nich lepší. Ja len môžem upozorňovať, že čím má sporiteľ dlhší čas do dôchodku, tak tým je lepšie mať svoje peniaze v indexových či akciových fondoch.
Sledujte naše rozhovory aj na Facebooku
Rozumiem, že štát nemôže en bloc všetkým sporiteľom povedať, že dané fondy sú pre nich najvýhodnejšie. Ja sa ale pýtam na to, či štát nemá ambíciu robiť nejakým spôsobom osvetu a to aj v kontexte toho, že na Slovensku bojujeme s nízkou finančnou gramotnosťou a ľudia sa potom chodia radiť do rôznych finančných inštitúcií, ktoré môžu ale aj nemusia byť dôveryhodné.
Rozumiem otázke, ale štát často nie je lepší odborník ako nezávislí analytici. Neviem si momentálne predstaviť nejakú inteligentnú formu, akou by mala táto osveta prebiehať. Koniec koncov, už sme tu mali informačné kampane pri otváraní a zatváraní 2. piliera a som nesmierne šťastný, že takéto obdobie pominulo. Druhý pilier je integrálnou súčasťou dôchodkového systému, má výrazne nižšie poplatky ako sú v 3. pilieri a výrazne nižšie poplatky ako sú v bankách, poisťovniach atď. Navyše je veľmi bezpečný, pretože správcovia nemôžu investovať, kde chcú, ale majú presné stanovené pravidlá. Takže je to lacný, bezpečný a výnosný systém.
U koho sa potom majú ľudia s pokojom informovať?
Keď ľudia dostanú výpisy, majú na nich uvedené telefónne čísla, na ktoré môžu zavolať. Výpis si preto treba pozrieť, porovnať si výnosy v jednotlivých fondoch a informovať sa na spomenutom telefónom čísle. Napríklad aj teraz v tomto rozhovore informujem o možnostiach 2. piliera, navyše som poprosil aj novinárov, aby sa tejto problematike venovali.
Takže toto je podľa vás dostačujúca forma.
Nechcem povedať, že je to dostačujúce. Pokojne hľadajme aj nové spôsoby informovania sporiteľov, ale treba mať na pamäti, že v rámci 2. piliera tu máme rôzne politické názory a už len dohoda, čo by malo byť v takom informačnom liste napísané, by bola ťažká.
V súčasnosti si človek odvádza 4,5 percenta do 2. piliera, postupne do roku 2024 by to malo byť 6 percent. Kým to nezmenila druhá Ficova vláda, tak sa odvádzalo až 9 percent. Nejde v tomto kontexte o pomalé navyšovanie?
Osobne by som bol za to, aby to bolo čo najviac percent. Pravdou ale je, že sme súčasťou koaličnej vlády. V súčasnosti som rád za to, že 2. pilier je stabilnou súčasťou dôchodkového systému a nikto ho nespochybňuje. Do budúcna ale nevylučujem, že sa k rýchlosti navyšovania týchto percent vrátime.
Aká je podľa vás ideálna výška odvodov?
Teraz to nehovorím ako politik, ale ako odborník. Každý by si mal šetriť na dôchodok na svoj osobný účet. A štát, teda my všetci by sme mali byť solidárni len s tými, ktorí si nenašetria na minimálny dôchodok. Takže toto by bol podľa mňa ideálny systém, ale ide skôr o akademickú debatu ako politickú.
Sporiteľom z 2. piliera sa pri vypočítavaní dôchodkov nezohľadňujú všetky odvody
Sporitelia si môžu s časťou nasporených peňazí z 2. piliera narábať ľubovoľne. Je tam ale podmienka, že ich dôchodok musí dovŕšiť hranicu 432,40 eur. Prečo práve takáto suma?
Táto hranica vychádza z veľkého politického kompromisu a hovorí, že je trochu vyššia ako je priemerný dôchodok. Dôležité je aj to, že táto hranica sa každý rok mení, lebo vychádza z priemerného dôchodku, ktorý každý rok rastie.
Toto je celkom slušný benefit, ale nemôže ho využívať ani polovica sporiteľov.
Politika je ťažké remeslo a dohodu treba vyjednať. Preto hovorím, že tento kompromis je rozumný, lebo povedzme, že oponenti takýto benefit nechceli, my sme chceli ísť na nižšiu hranicu a v závere sme sa stretli niekde v strede. Najbližšie roky vďaka legislatívnym zmenám má získať možnosť narábať slobodne so všetkými resp. s časťou nasporených peňazí v 2. pilieri až polovica sporiteľov, ktorí dosiahnu dôchodkový vek.
Ďalšou veľkou témou, ktorá sa môže dotknúť sporiteľov, je krátenie dôchodkov v 1. pilieri. Povedzme si skôr, o čo vlastne ide?
Ľudia sú nesprávne informovaní, koľko peňazí ide na dôchodky. Stále sa hovorí len o 18 percentách, ale na dôchodky sa prispieva aj z rezervného fondu solidarity vo výške 4,75 percenta alebo z prebytkových fondov ako je napríklad fond nemocenského poistenia. Keď však sporiteľom z 2. piliera vypočítavajú dôchodky, tak sa im nezohľadňujú všetky odvody, len spomínaných 18 percent. Výsledkom je, že ľudia, ktorí si sporili v 2. pilieri sú ukracovaní o časť dôchodku.
Ako je možné, že štát ľuďom nezapočíta 4,75 percenta do dôchodku?
Lebo sa to volá inak ako dôchodkový fond.
Toto je argument? Veď ten človek to odvádza.
Máme tu veľa takýchto skrivodlivostí. Takto to je momentálne napísané v zákone. Keby mal sporiteľ nárok z 1. piliera napríklad 400 eur, tak pri započítaní tohto fondu by ho mal vyšší približne o 12 eur mesačne.
Takže dnes môže mať niekto menší dôchodok len preto, lebo nejaký fond sa inak volá?
Vždy treba rozoberať veci de jure a de facto. Podľa zákona to je v poriadku, ale v rámci prerozdeľovanie peňazí to v poriadku nie je. V dôchodkovom systéme v tomto nie je úplná spravodlivosť, lebo podľa jedného vzorca platíte a podľa iného vám vypočítajú dôchodok. Z tohto dôvodu vznikajú rôzne skrivodlivosti, ale túto spomínanú, ktorá tu je dlhodobo, sa budeme snažiť odstrániť.
Rozumiem, že ľudia by chceli vyššie dôchodky, treba ale zadefinovať, ako to dosiahnuť
Po 14 rokoch sa dočkajú spravodlivosti starodôchodcovia, ktorí začali poberať penziu pred rokom 2004. Povedzme si v skratke, prečo tento problém vznikol.
V roku 2004 bol prijatý zákon, ktorý zásadným spôsobom zo dňa na deň zmenil spôsob výpočtu dôchodku. Ľuďom, ktorí išli do dôchodku pred 1. januárom 2004, sa nepriznali všetky odvody, čo zaplatili. V praxi to znamenalo, že ak človek išiel do dôchodku napríklad v decembri 2003 mal výrazne nižší dôchodok ako človek s rovnakým pracovným profilom, ktorý išiel do dôchodku po 1. januári 2004. Toto sme celé roky kritizovali, ale až teraz, sa našla politická vôľa to napraviť. Musím ale dodať, že je ťažko hovoriť o úplnej spravodlivosti, keďže k náprave došlo až teraz.
Koľkých ľudí sa toto opatrenie týka?
Celkovo sa takto opätovne určí suma viac ako 135 000 starobných dôchodkov.
Dotkne sa to všetkých dôchodcov, ktorí odišli do dôchodku pred rokom 2004?
Nie, len časti, pretože mnohí by podľa nového systému mohli aj stratiť. A potom sú ešte dôchodcovia, ktorí odišli do dôchodku pred 1. októbrom 1988, ktorým sa to už nedalo presnejšie prepočítať, preto dostali fixne 25,50.
Od tohto roka sa zmenil aj systém zvyšovania penzií. Môžu súčasní dôchodcovia dúfať, že sa raz dočkajú adekvátneho dôchodku?
Dôchodky vychádzajú z platov a my na Slovensku máme pomer dôchodku k predošlej mzde približne 50 percent v hrubom, v závislosti od použitej metodiky. Medzinárodná organizácia práce (ILO) odporúča tento pomer minimálne na úrovni 45 percent. Rozumiem, že ľudia by radi mali vyššie dôchodky, ale potom treba zadefinovať, ako a z čoho to dosiahnuť. Určite nie som ten, ktorý by dôchodcom nedoprial, ale môžeme sľubovať len to, na čo budeme vedieť nájsť peniaze.
Ivan Švejna rozhovor autorizoval.
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
