Futbalový odborník o reprezentácii, mladých talentoch, ale aj o obrovských prestupoch a ich vplyvu na ceny hráčov.
Slovenská futbalová reprezentácia síce skončila v kvalifikácii na majstrová sveta vo svojej tabuľke na druhom mieste, ale do baráže sa napokon nedostala. Na postup jej v konečnej zúčtovaní chýbal len bod, o ktorý sme sa podľa futbalového odborníka Mariána Zemana pripravili sami v domácom zápase s Anglickom a v Škótsku. Okrem toho, že bývalý futbalista hodnotí túto kvalifikáciu ako neúspešnú, vidí v nej veľa pozitív. Jedným z nich je zapracovanie mladých futbalistov do zostavy, ktorí sa v niektorých zápasoch dokonca stali ťahúňmi mužstva.
Slovenským futbalistom len o vlas ušla baráž na MS. Keď sa pozriete spätne, v ktorom zápase sme zbytočne stratili potrebný bod na postup?
Najviac sme stratili v najťažších zápasoch s Angličanmi doma a v Škótsku, a to zlomovými momentmi, ktorými boli červené karty. V inakšom prípade sme vôbec nemuseli prehrať. V Škótsku absolútne nie, keďže máme lepšie mužstvo, čo sme ukázali doma, kde sme boli od nich o triedu lepší. U nich sme držali vyrovnanú partiu, ale to nebolo spôsobené ich kombinačnou hrou, ale tým, že nás bolo o jedného menej. Takže, ak by neboli tie červené karty, tak by sme určite mali o jeden -dva body viac, a tie by stačili na postup do baráže.
Práve červená karta Roba Maka v zápase so Škótskom rozprúdila búrlivú diskusiu.
Nedelil by som to na Maka a Škrtela, lebo aj Maťova karta bola zbytočná (Martin Škrtel dostal v domácom zápase s Anglickom červenú kartu v 57.min. , pozn. red.). Každý jeden rozhodca vie na pár percent zápas ovplyvniť, ale ani za jednu kartu mu nebolo nič vytknuté a obe karty mal právo dať. Martinova karta bola zbytočná, lebo išlo o dohratie súboja a Robo Mak si sám uvedomil, čo spravil. Hráč, ktorý má žltú kartu, tak nesmie brutálne faulovať, chytiť loptu do ruky, simulovať v šestnástke atď. Toto sú aspekty, ktoré hráč musí jednoducho mať v sebe a podľa toho musí hrať.
Trénerovi Jánovi Kozákovi sa po tomto zápase nepáčilo, že nám v kvalifikácii dvakrát pískal Milorad Mažič. Je bežné, že rovnaký rozhodca píska jednému tímu viac zápasov alebo ide skôr o výnimku?
Až tak dobre to nesledujem, či by som mohol povedať, že je to bežné. Ale práve to, že ho opäť nasadili do nášho zápasu, znamená, že mu po zápase s Anglickom nebolo nič vytknuté.
Keď to celé zhrnieme, bola alebo nebola táto kvalifikácia úspešná?
Keby som musel krúžkovať, tak musím zakrúžkovať - neúspešná. Keď sa budeme baviť o tom, čo nám priniesla, tak nájdeme veľa pozitív. Takže jedným slovom bola neúspešná, s tým, že mala veľa pozitív.
Hra Stana Lobotku je v slovenských končinách nevídaná
Pod taktovkou trénera Kozáka dochádza v reprezentácii k postupnej generačnej výmene, ktorú na hre vôbec nepociťujeme. Prečo to teraz ide a v minulosti sme s tým mali veľký problém? Čo robí tréner Kozák inak?
Tréner Kozák je známy tým, že aj na klubovej úrovni dával šancu mladým hráčom. Na druhej strane, hráči ako Lobotka, Škriniar, Rusnák sa nerodia každý rok. Z tohto pohľadu mal tréner aj trochu uľahčené, lebo títo hráči nielenže do reprezentácie zapadli, ale v niektorých zápasoch ju aj potiahli.
V minulej kvalifikácii dvadsaťjednotky bola medzi trénermi dohoda, že Ján Kozák nebude brať hráčov Pavlovi Hapalovi. Teraz to tréner Kozák oľutoval a povedal, že takto to už nebude.
Podľa mňa je správne ponechať chalanov v mužstve, do ktorého vekovo patria, ak by v Áčku mali len vysedávať na lavičke. Tým, že dvadsaťjednotka dosiahla také úspechy, sme slovenskému futbalu veľmi pomohli. Hlavne sa veľmi veľa hráčov dostalo do lepších klubov a tým sa automaticky zvyšuje ich úroveň. Ak však dosahujú úroveň, že Áčku posunú na vyššiu úroveň, tak je prioritou samozrejme Áčko.
Marián Zeman je bývalý slovenský futbalový reprezentant. Hrával na poste obrancu.
S futbalom začínal v drese Vajnor ako útočník. V juniorskom veku prestúpil do Slovana Bratislava. Ako 18-ročný debutoval za Slovan Bratislava v česko-slovenskej federálnej lige. V roku 1995 prestúpil do tímu nováčika tureckej ligy Istanbulsporu, kde odohral dve sezóny. Následne šesť rokov pôsobil v holandskej lige vo Vitesse Arnhem. Jednu sezónu ešte odohral v portugalskej lige a v roku 2005 sa rozhodol kvôli pretrvávajúcemu zraneniu chrbtice ukončiť svoju kariéru.
V roku 2007 začal so svojou trénerskou kariérou v Slovane Bratislava, kedy sa stal jedným z asistentov trénera Borisa Kitku. Na tomto poste pôsobil do konca augusta 2008. V súčasnosti sa venuje podnikaniu a pôsobí aj ako televízny komentátor.
Spomínali ste Stana Lobotku, ktorý je samotnou kapitolou našej reprezentácie. Kde sa vzal tento chlapec? (úsmev)
Vnímal som ho ešte v Trenčíne, potom odišiel do zahraničia, kde som o ňom mal informácie už len cez médiá a známych. Počúval som o ňom len samé dobré správy a pýtal som sa, prečo, keď je taký dobrý, ešte nie je v „Áčku". Veľmi som bol zvedavý na jeho výkony a nakoniec to dopadlo tak, ako som dúfal. Pätnásť rozohrávacích minút a od toho momentu to bol sebavedomý hráč, ktorý plní presne to, čo od neho tréner vyžaduje.
Verím, že keď bude v Španielsku pravidelne hrávať, tak výkonnostne pôjde ešte vyššie, a tým pádom by sme mali mať na dlhé obdobie hráča, ktorý to bude vedieť v strede zálohy, hlavne z toho defenzívneho pohľadu, ukočírovať.
Čo je jeho najsilnejšou stránkou?
V uplynulých zápasoch veľmi dobre čítal hru, stále bol na správnom mieste a hroziace protiútoky zastavoval. Aj napriek svojmu menšiemu vzrastu dokáže čisto odoberať lopty, a keď sa raz do súpera zahryzne, tak ho už nepustí. Takýchto hráčov však dokážeme semtam vychovať, ale jeho obrovským plusom je to, že dokáže z takýchto situácií aj niečo vytvoriť. Ako defenzívny stredopoliar má aj veľký prehľad v hre a to je niečo, čo u nás nie je až také bežné.
Mňa zaujalo aj jeho držanie lopty, kedy si svojím postojom udržuje hráča od tela a dokáže sa okolo neho na malom priestor obtočiť.
Pamätám si zápas dvadsaťjednotiek Slovensko - Holandsko z minulej kvalifikácie, kedy som bol z jeho výkonu úplne uchvátený. Na vlastnej polovici si vypýtal aut, otočil sa s loptou, hodil si to okolo hráča a následne to otočil na opačnú stranu ihriska. Tak toto je pre mňa nevídané v slovenských končinách.
Hovoríme o jeho silných stránkach, ale naopak, má aj slabiny?
Po týchto zápasoch je ich ťažko hľadať. Jeho malá nevýhoda je jeho vzrast, ale toto nedokáže ovplyvniť. Takže nemá výrazné slabiny, skôr musí makať a posunúť sa ešte o jednu úroveň vyššie a bude z neho top stredový hráč.
V súčasnosti je náš systém hry postavený okolo Mareka Hamšíka. Môže sa raz Stano Lobotka dostať do bodu, že bude reprezentácia vystavaná okolo neho?
Ťažšie. Stano nie je ten typ hráča, nie je to „desiatka". V budúcnosti môžeme okolo neho stavať, ale úplne iným spôsobom. Marek je hráč, kvôli ktorému sme postupovali na majstrovstvá. Mali sme fantastickú stopérsku dvojicu, ktorú vnímam ako najlepšiu v histórii. Ale stále musí byť niekto, kto to celé zabalí do jedného balíka. A pre mňa to je Marek.
Z Milana Škriniara môže vyrásť veľká osobnosť
Druhým pozitívnym zjavom je stopér Milan Škriniar. Je až neuveriteľné, s akým pokojom a navyše v náročným situáciách čisto odoberá súperom loptu. Následne ju dokáže konštruktívne rozohrať. Vyzerá to tak, že nám vyrastá stopér svetového formátu.
Nielen vyzerá, ale už je, minimálne európskeho. Dokazuje to týždeň, čo týždeň v jednej z najťažších líg v Európe. Dokazuje to v reprezentácii a dokazujú to chvály, nielen nás fanúšikov, ale aj zahraničných futbalových odborníkov. Takže jedného stopéra máme, ale nám odídu obaja naraz. Prial by som si, aby to tak nebolo, ale dovolím si tvrdiť, že toto bola posledná kvalifikácia pre oboch našich stopérov.
Myslíte si, že aj Martin Škrtel uvažuje o konci reprezentačnej kariéry?
Pre neho, ale aj Jána Ďuricu by to bol logický postup, pretože aj vek hrá svoju rolu, a ak chcú ešte niečo pohrať vo svojich kluboch, tak tých zápasov je veľmi veľa. Preto si myslím, že budú chcieť skončiť. Na druhej strane, polovičku problému máme vyriešenú, lebo Milan Škriniar dokáže v ťažkých situáciách čisto odoberať lopty, čo je niečo úžasné. Má dobrú postavu, v súbojoch je silný a aj po intelektuálnej stránke vyzerá veľmi dobre. Môže z neho vyrásť veľká osobnosť, ktorá bude ťahať celú obranu.
Dlhodobým problémom v našej reprezentácii je post hrotového útočníka. Počas éry Vladimíra Weissa sme tento post dokonca niekedy úplne vypustili. Tréner Kozák však svoj systém hry postavil na Adamovi Nemcovi, čo sa mu nakoniec vyplatilo. Kde je problém, že vieme vychovať kvalitného stopéra či stredopoliara, ale s typickým kanonierom máme problém?
Je to zrejme spôsobené systémom výchovy hráčov. Hlavne v mládežníckych kategóriách by mal byť dôraz na výchovu individuality. To, že U15, U16, U17, U18 a U19 skončia na turnajoch prvé, druhé alebo šieste, je v podstate úplne jedno. Najdôležitejšie je to, aby sa vychovali dvaja- traja hráči, ktorí môžu ísť do „Áčka". Takže takéto typy hráčov musíme vychovávať, a keď z nich bude útočník, tak bude dobre. Momentálne však nevidno žiadne veľké talenty, ktoré by klopali na dvere veľkoklubov, preto bude musieť ešte Adam Nemec nejaký čas potiahnuť (úsmev).
Rád by som sa ešte vyjadril k jeho výkonu. Už na začiatku predošlej kvalifikácie som hovoril, že je to najideálnejší hráč na tento post. Máme síce mnoho iných hráčov, ktorí majú iné kvality, ale pre náš spôsob hry, kedy loptu potrebuje v útoku na chvíľu podržať, útok rozvinúť, kým sa naše krídla, v ktorých máme veľkú silu, dostanú do pozícií, je Adam Nemec jednoznačná voľba.
Pozrime sa aj na iné reprezentácie. Holandsko sa po druhý raz za sebou neprebojovalo na záverečný turnaj, naopak Island sa predstavil na EURO a teraz postúpil aj na MS.
Určite si nikto nemyslí, že tento úspech tkvie v akadémiách na Islande, ktoré dokážu tak fantasticky pracovať s tými pár tisícami hráčov, že napokon vychovajú niekoľko hráčov na vysokej úrovni. Všetko je o hlave, o ich nasadení, obetovaní v prospech mužstva. Navyše, majú jednu malú výhodu, keďže proti nim nikto nepríde brániť.
Na druhej strane, presne toto chýba Holandsku, ako keby zaspali dobu. Nechali sa uspať tým, že celá Európa hovorila o ich výchove hráčov v akadémii Ajaxu a o tom, akých úžasných majú trénerov. Pritom mladým hráčom chýba súdržnosť mužstva. Navyše, už nevedia vychovať ani individuality, ktoré by predali do veľkoklubov.
Problém nevidíme len v reprezentácii, ale aj na klubovej úrovni.
Pamätám si na slová Johana Cruyffa, ktorý asi pred 15 rokmi, kedy prestupoval Rafael van der Vaart z Ajaxu do Hamburgu, povedal: „Padáme do jamy, keď naši najlepší hráči idú do priemerného až podpriemerného bundesligového klubu." Takže už vtedy naznačoval, že niečo nie je v poriadku. Pozrime sa aj na Ajax, ktorému ide o zisk. Neudržia si mužstvo do nejakej úrovne a vidíme sezóny, kedy je vekový priemer mužstva aj s lavičkou 21 rokov. Veď to nie je normálne.
Pre reprezentácie sú veľmi dôležité aj národné ligy. Tá naša sa za posledné roky poriadne omladila a rozbehla sa aj výstavba nových štadiónov. Vzrástla aj jej kvalita?
Úprimne poviem, že slovenskú ligu až tak dopodrobna nesledujem, aby som to mohol presne porovnávať. Myslím si však, že niektoré aspekty ako spomenuté štadióny napomôžu aj s kvalitou. To, čo by malo najviac pomôcť, je príchod progresívnych trénerov, ktorí sa chcú prispôsobovať najnovším trendom. Príkladom by mohlo byť Nemecko, ktoré pred 12-13 rokmi úplne otočilo výchovu hráčov. Hráči boli známi svojou silou a tvrdosťou a teraz o Nemcoch nikto inak nepovie, ako o výbornom technickom a takticky pripravenom mužstve, navyše s ultraofenzívnym štýlom hry. Takže ten trend je aj na Slovensku a verím, že bude ešte vo väčšej miere pokračovať.
Problém nie je prestup Neymara, ale až to, čo nastalo potom
Dotkol by som sa aj prestupovej politiky. Cez leto PSG kúpil Neymara za 222 a Mbappého za 180 miliónov eur. Dokedy je to udržateľné?
Dúfam, že šlo len o úlet a nestane sa to štandardom. Na druhej strane je jedna vec aj pozitívna. Do európskeho futbalu sa naliali obrovské peniaze, ktoré sa postupne vďaka prestupom rozdelia medzi európske kluby.
Nie je už čas na platové stropy alebo inú reguláciu?
Pri súčasnom modeli klubového futbalu, kedy chceme celú Európu čo najdlhšie držať v napätí, by sme sa mohli začať zhovárať o nejakých opatreniach.
Pýtam sa na to aj preto, lebo cez leto sa stala zaujímavá situácia, kedy špičkový klub, konkrétne Arsenal, si nemohol dovoliť kúpiť kvalitného mladého hráča Lemara z AS Monako. Dôvodom bola cena, kedy Arsenalu nestačilo ani 90 miliónov eur.
Prestupy Neymara a Mbappého spôsobili to, že sumy za hráčov sú nereálne a ako keby bolo viacej peňazí ako hráčov. Mám pocit, že napríklad kluby v anglickej lige nevedia, čo majú robiť s peniazmi. A teraz aj tie menšie kluby nie sú ochotné uvoľňovať hráčov, lebo to nepotrebujú. V minulosti, keď mohli predať hráča za 60-70 miliónov, tak to brali, lebo za tú sumu si mohli nakúpiť ďalších desiatich. Ale v súčasnosti je trh taký nasýtený peniazmi, že ak by aj mužstvo predalo hráča za 100 miliónov, tak si môže kúpiť dvoch za 50. Ale koho? Lebo 50 miliónov stoja hráči, ktorí v podstate ešte nič neukázali. Mourinho to povedal presne. Problém nie je Neymar, pretože za megahviezdy treba platiť. Problémom je až to, čo sa stane s cenou slabších hráčov. Tá pôjde hore a hráči, ktorí ešte nič nedokázali, budeme kupovať za 50-60 miliónov eur. A hviezdy ako Coutinho a Lemar tým pádom za 100 miliónov určite nekúpite. Takže v súčasnosti je trh ťažký, ale verím, že sa postupne dostane do síce trocha vyšších, ale normálnejších súm.
Dotknem sa aj Ligy majstrov a Európskej ligy, ktoré už niekoľko rokov podporujú systém, aby sa mohli presadiť aj ekonomicky slabšie kluby. Niektorí odborníci to však kritizujú, lebo vraj tieto súťaže a hlavne Liga majstrov stráca na atraktivite. Ako to vnímate?
Otázka je, čo chce UEFA dosiahnuť. Ak chcú, aby sa liga uzatvorila, tak to nemá význam takto robiť. Nikto však slabšie tímy nenasadzuje do skupín, vždy sa musia prebojovať cez predkolá. A keď v tom poslednom na seba narazia veľké kluby s malými, tak v tom problém nevidím. Práve, ak by sa toto malo odstrániť, tak to je začiatok futbalového elitárstva.
V súčasnosti sa venujete podnikaniu, v prípade, že by prišla zaujímavá ponuka, zvažovali by ste návrat k trénerskému remeslu?
Obdivujem trénerov, lebo je to veľmi obetavá a hlavne kočovnícka práca. Celý život som hral futbal, popri ktorom som si zakladal rodinu, ktorú som musel stále presúvať. Teraz sme sa konečne usadili v rodných Vajnoroch a momentálne nie som veľmi ochotný na tom niečo meniť.
Marián Zeman rozhovor autorizoval.
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
