Lukáš si už nerobí plány do budúcnosti. Prispôsobuje si veci za chodu a snaží sa ich robiť tak, aby bol s nimi spokojný.
Lukáš v Zaježovej pôvodne vôbec nechcel žiť, všetko sa však zmenilo zo dňa na deň. Podľa jeho slov sem prišiel len na pár mesiacov, napokon tu ostal žiť na neurčito. Ako hovorí, pri vstupe do komunity nemusel plniť žiadne podmienky, lebo krst ohňom je tu samotná zima. Druhým dychom ale dodáva, že niekedy má pocit, že je akoby dopredu predurčené, kto tu má ostať a kto nie.
Na úvod si povedzme, čo je základnou myšlienkou komunity v Zaježovej?
Každý kto tu žije, tak to vidí trochu inak, pretože v rámci komunity sú tu rôzne spoločenstvá. Použil by som preto len jeden výraz - komunitný život.
Čo to znamená?
Povedal by som to tak, že rôzne podujatia a udalostí v Zaježovej fungujú vďaka tomu, že ľudia ich nemusia ale chcú robiť. Nejde však len o spoločensko-kultúrne akcie, ale aj o rôzne pracovné aktivity ako úprava spoločných priestorov atď.
Ako táto komunita funguje?
Prví osadníci, ktorí sem prišli, mali ideál, že budú robiť všetko spolu. Časom sa to zmenilo, ale nie zas do egocentrického individualizmu, ako je to v tejto dobe bežné. Komunitne funguje mnoho vecí. Ľudia si pomáhajú napríklad pri odvoze detí do škôl až po dovoz potravín. Navyše tu máme aj rôzne spoločné priestory, ktoré sa snažíme udržiavať rôznymi brigádami. Myslím si, že Zaježová je práve špecifická a výborná v tom, že prakticky vás nikto do ničoho nenúti, nikto od vás nič extra neočakáva a je len na vás, akým dielom prispejete.
Nájdete tu človeka, ktorý chodí bosí, ale aj IT-čkára či človeka, ktorý hovorí po japonsky
Ako sa organizujete?
Zväčša cez našu súkromnú stránku, kde sú uverejnené všetky akcie.
Z čoho tu ľudia žijú? Čím sa živia?
Na jednej strane tu žijú ľudia, ktorí chodia cez leto bosí, chovajú kone a pestujú zeleninu. Na druhej strane sú tu aj takí, ktorí majú drahé autá a bežne jazdia za svojou prácou do Nitry alebo Bratislavy. Nájdete tu teda výborného ITčkára, človeka, ktorý vám postaví dom či urobí pec, ale aj človeka, ktorý naučí vaše dieťa angličtinu alebo vám ukáže, ako sa starať o ovocné stromy. Taktiež však človeka hovoriaceho po japonsky, výrobcu šperkov či profesionálnu fotografku alebo modelku.
Za takéto služby sa platí alebo ide o výmenný obchod či len o dobrú službu susedovi?
Mnoho vecí funguje barterovým obchodom. Praktizujem to tiež, ale len s blízkymi ľuďmi.
Máte tu napríklad krčmu alebo kostol?
Krčmu ani kostol nemáme. Napriek tomu sa častokrát ľudia stretávajú viac ako v mestách alebo dedinách. Často bývajú komunitné večery alebo si len tak so susedmi zoberieme hudobné nástroje, zväčša bubny či gitary a zahráme si niečo pri ohni. V zime zas bývajú častejšie literárne kaviarne či premietanie filmov, fotiek alebo besedy na rôzne témy.
Ako je to s nakupovaním? Máte obchod?
Máme tu tradičný aj „netradičný obchod". Tradičný je klasický nemenovaný obchodný reťazec, ktorý je otvorený v dosť netradičných hodinách (úsmev). Ten „netradičný" je naša potravinová banka, kde máme jedného správcu, ktorý sa stará o to, aby v nej boli základné potraviny. Tie sa zväčša kupujú vo veľkých množstvách. Pri nákupe sa následne rozvážia do vlastných nádob. Toto šetrí prírodu, keďže človek používa stále svoje obaly a samozrejme to znižuje aj cenu.
Ako je to s platením?
Máme jednoduchú formu kasičky a každý si vedie svoj zošit, kde si človek zapisuje, čo si všetko nakúpil. Nad každým výrobkom je stanovená jednotková cena.
Ešte doplním, že do tejto potravinovej banky si každý môže doniesť a ponúknuť vlastné produkty, ako je napríklad nakladaný kozí syr, domáce pečivo, domácu vegetu, sirupy či lekváre. A momentálne už okrem základných potravín tam nájdete napríklad aj netradičné veci ako kokosové mlieko, ďatle, raw tyčinky či tahiny (pozn. red. sezamová pasta vyrobená z pomletých sezamových semienok a morskej soli).
Nenájde sa aj čierna ovca?
V minulosti sa stal jeden individuálny prípad, na základe čoho sa urobili určité opatrenia a odvtedy sa nič také nestalo. Koniec koncov, celá potravinová banka funguje na dôvere, aj keď nie každý z komunity má do nej okamžitý prístup. Mne tiež trvalo asi polroka, kým som dostal vlastný „účet". Za čo však viním aj svoju pohodlnosť (úsmev).
Deti zo Zaježovej musia do školy dochádzať alebo máte aj vlastnú?
Máme tu základnú školu, ktorá sa momentálne rozrástla na 21 detí. Žiaci 1 až 4. ročníka sú zmiešaní v jednej triede. Prebieha tam svojské vyučovanie, jedná sa totiž o environmentálnu komunitnú školu. Do týchto vecí však veľmi nevidím, keďže sám deti nemám. Od 5. ročníka už musia deti chodiť do okolitých miest.
A táto škola je akceptovaná štátom?
Áno, je.
V Zaježovej som vôbec nechcel bývať, napokon som tu ostal na neurčito
Každá obec má starostu a zastupiteľstvo. Máte niečo podobné?
Základné veci, ktorú súvisia s chodom Zaježovej spadajú pod Pliešovce. Ak sa teda niečo stane, tak kontaktujeme starostu Pliešoviec. Čo sa týka komunitného života, tak máme organizácie ako napríklad Živica alebo Pospolitosť pre harmonický život, v ktorých kompetentní ľudia organizujú udalosti. Na druhej strane, mnoho vecí funguje len vďaka aktivite jednotlivcov.
Môžu sem ľudia prísť len ako turisti? Lebo na zaježovskej stránke je možné si vybrať aj rôzne druhy ubytovania.
Ubytovať sa dá na Sekieri, kde je možnosť aj dobrovoľníctva. Organizujú sa tam rôzne projekty, ktoré sú zamerané na prácu so zvieratami a samotným fungovaním na farme. Taktiež Polomy, ako vzdelávacie centrum, organizuje mnoho kurzov, v rámci ktorých je napríklad aj prehliadka Zaježovej. Keby by som to mal zhrnúť, tak počas celého leta je tu množstvo akcií, vďaka ktorým sa sem môžete dostať. (Pozn. red. Sekier a Polomy sú časti Zaježovej).
Pozrime sa na váš príbeh. Kde ste vyrastali?
Narodil som sa v Rožňave, kde som žil do svojich siedmich rokov. Po rozvode rodičov sme sa s mamou presťahovali do Hnúšte. Strednú školu som absolvoval na internáte v Lučenci, kde už prišli prvé úlety ako Francúzsko či Cyprus. Tieto „výlety" by som nazval skúškou dospelosti, lebo byť niekoľko mesiacov na jednom ostrove s „divnými ľuďmi", čo je ale na iný príbeh, mi dalo poriadne zabrať. Po strednej škole som chcel ísť študovať na vysokú školu, kde som sa však nedostal. Odišiel som tak na dva roky do Anglicka. Potom som sa vrátil na Slovensko a po malých zastávkach v Tatrách a v Hnúšti som napokon vyštudoval bakalára z učiteľstva angličtiny a filozofie v Banskej Bystrici, a až potom som sa ocitol tu na Zaježovej.
Prečo práve Zaježová?
Kvôli zamestnaniu som potreboval ubytovanie niekde v okolí Zvolena. V meste som bývať nechcel, tak som sa pozeral po okolitých dedinách. Zhodou okolností sa vtedy stavala rýchlostná cesta R2, a tým pádom bolo všetko beznádejne obsadené. Zaježovú som vnímal, keďže už predtým som sem chodil na festival, ale automaticky som ju vyhodnotil ako neprijateľnú alternatívu, keďže som si nevedel predstaviť, ako by som odtiaľto v zime dochádzal do roboty, najmä autom. Nakoniec, som dostal jednu ponuku na bývanie aj zo Zaježovej, tak som si to prišiel pozrieť. Ešte keď som odtiaľto odchádzal, tak som si vravel, že tu bývať nebudem, ale na druhý deň, pre mňa z nepochopiteľných dôvodov, som sa rozhodol, že sa sem nasťahujem. V prvý deň som naštartoval auto a po pár metrov som po šmyku skončil v jarku (úsmev). Už len doplním, že som sem prišiel na dva až tri mesiace a už som tu dva a pol roka.
Ako vás prijali resp. ako komunita prijíma nových ľudí?
Niekedy mám pocit, že je dopredu predurčené, kto tu má ostať a kto nie. Od začiatku som sa stretával len s pozitívnym postojom a veľkou otvorenosťou, ktorú som ani veľmi neoplácal, lebo mi z bežného sveta prišla až nezvyklá. Nemyslím si ale, že tu ľudia žijú inak ako vo vonkajšom svete, ale častokrát je to mnoho maličkostí, ktoré dotvárajú niečo výnimočné. A sám som si už veľakrát práve pri postrehnutí spomenutých maličkostí v duchu povedal, že presne pre toto tu žijem.
Nemuseli ste splniť nejaké podmienky?
Žiaden krst ohňom. Krst ohňom je tu bežný život, hlavne v zime, ktorá je veľmi drsná. V lete vie byť "hipisákom" každý, ale až zima preskúša, kto to ako zvláda.
Ako teda vyzerá zima v Zaježovej?
Počasie býva naozaj vrtkavé. Keď husto sneží alebo je poľadovica, tak strojom chvíľku trvá, kým sa k nám dostanú. Hlavnú cestu nám síce odhrnú do pár hodín, ale s vedľajšími cestami, ktoré majú aj niekoľko kilometrov je to už horšie. Niekedy si pripadám ako na horskej chate.
Je to dobrý život na lazoch, kde veci fungujú
Spomínali ste, že ľudia v Zaježovej sa živia rôznymi spôsobmi. Čomu sa vy venujete?
Svojho času som fungoval ako živnostník, momentálne som zamestnanec jednej firmy, kde vykonávam pár hodín do dňa pomocné práce. To mi ale zas dáva čas a priestor pre mnoho ďalších aktivít.
Stála práca, kde by ste chodili na osem hodín, päťkrát do týždňa, vás zrejme neláka.
Dlhodobo určite nie. V tomto som individualista a prácu si najradšej organizujem sám. Do svojho života som si zaviedol štvordňový pracovný týždeň a môžem povedať, že moja efektivita je oveľa vyššia, ako keď som pracoval päť dní.
Ako ste na tom s elektrinou či kanalizáciou?
Je tu elektrifikácia a kanalizácia sa rieši vlastnými septikmi. V odľahlejších miestach Zaježovej majú suché toalety, ale tí, ktorí chcú dosiahnuť určitý štandard, tak ho aj dosiahnu.
Ako by ste z vášho pohľadu stručne charakterizovali život v Zaježovej?
Je to dobrý život na lazoch, kde ale veci fungujú a človek sa tu necíti sám ako na opustenom ostrove, ako to často na lazoch býva.
Viete si predstaviť, že tu budete žiť už do konca života?
Možno to bude znieť ako klišé, ale ja už nič neplánujem. Uspôsobujem si veci za chodu a snažím sa robiť veci tak, aby som bol s nimi spokojný. Žiť tu ale natrvalo? Na lazoch určite, ale v Zaježovej asi nie. Dôvod je jediný, a to sú ceny nehnuteľností. Tie sa za posledných pár rokov vyšplhali do takých výšok, že o 20 kilometrov ďalej si kúpim dom o dve tretiny lacnejšie ako tu. A prečo nepomôcť niečomu podobnému vyrásť niekde inde?
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
