Zakladateľ lesoochranárskeho združenia VLK hovorí, že sa na Slovensku za rok vyťaží viac ako jeden milión kubíkov dreva na čierno, čo je asi 10 percent z celkového objemu.
Na Slovensku sa dlhé roky ťažilo udržateľných päť miliónov kubíkov dreva ročne. Od veľkej kalamity v Tatrách v roku 2004 sa výrub stromov zdvojnásobil a ostalo to tak do súčasnosti. Lesoochranár Juraj Lukáč tvrdí, že za týmto nárastom sú fabričky, ktoré vznikli za účelom spracovanie kalamitného dreva. To sa však už po troch rokoch minulo, ale podnikatelia museli naďalej za svoje fabričky splácať úvery a preto sa podľa odborníka ide do kvalitných lesov.
Na prelome milénia sme boli štvrtou najviac zalesnenou krajinou Európy, teda až 41 percent nášho územia tvorili lesy. Ako sme na tom po takmer 20 rokoch?
Výskumný ústav Národného lesníckeho centra tvrdí, že výmera lesov vzrastá, ale my na základe satelitných snímok hovoríme, že za posledných 20 rokov na Slovensku ubudlo vyše 700 kilometrov štvorcových lesa, čo je asi rozloha Nízkych Tatier. Problém rozdielneho pohľadu je v tom, že lesníci považujú aj vyrúbaný les za les.
Aká je kvalita našich lesov?
Najstabilnejšie lesy sú prirodzené lesy, ktoré pestuje príroda. Lesy za 350 miliónov rokov museli napríklad prežiť prepólovanie zemských pólov, dopady meteoritov a stále sú tu. Naopak, lesníctvo je tu len 200 rokov. Najideálnejšie by preto bolo pestovať lesy tak, ako tomu bolo za posledných 350 miliónov rokov. A toto sa za posledných 20 a viac rokov výrazne zmenilo.
Teda vy považujete za kvalitné lesy len tie, do ktorých nezasiahol človek?
Nie, nehovorím, že lesy do ktorých človek nezasiahol, sú lepšie. My však presadzujeme, aby človek zasahoval do lesov tak, aby sa to podobalo na to, ako by to urobila príroda.
V podstate nikto nevie, koľko je dreva v našich lesoch
Pozrime sa na výrub. Pred 20 rokmi sa na Slovensku ročne vyrúbalo viac ako päť miliónov metrov kubických dreva. V súčasnosti je to dvojnásobok. Aký počet je únosný pre naše lesy?
Myslím si to ja, ale aj lesníci, že tá hodnota sa pohybuje na úrovni päť, päť a pol milióna metrov kubických ročne. Desať miliónov je dvojnásobne prekročená kapacita slovenskej lesnatej krajiny. Práve preto nám tie lesy ubúdajú. Urobíme všetko preto, aby sa ťažba dreva zase vrátila na predchádzajúce hodnoty.
Celý problém vznikol v roku 2004, kedy bola v Tatrách veľká kalamita. Vtedy sa na trhu objavilo navyše päť miliónov metrov kubických dreva. Podnikatelia si zobrali úvery, postavili fabričky na spracovanie smrekového dreva. Toto trvalo rok, dva, tri a drevo sa minulo. Ale fabričky ostali, podnikatelia potrebujú splácať úvery, tak sa ťaží ďalej a ide sa už aj do kvalitných lesov.
Často sa hovorí aj o čiernom výrube stromov. Viete vyčísliť percentuálne, koľko takýto výrub tvorí z toho legálneho?
Čierny výrub sa dá odhadnúť niekde medzi jedným až dvoma miliónmi kubíkmi dreva ročne, čo je asi desať percent.
Juraj Lukáč sa narodil v roku 1954 v Bratislave a vyštudoval Elektrotechnickú fakultu ČVUT v Prahe. Po skončení štúdia pracoval vo výskume a vývoji robotických systémov. Po revolúcii však založil združenie VLK, ktoré sa venuje ochrane prírody. Lesoochranárstvu sa od roku 1998 zaoberá profesionálne.
Pri takomto veľkom množstve už musí ísť o niečo organizované.
Žijeme v takom štáte, že každý kradne podľa takých možností, aké má. Takže na milión kubíkov stačí kradnúť veľa v malom.
Ale asi nie je jednoduché nabehnúť s ťažkou technikou do lesa bez toho, aby si to niekto z kompetentných nevšimol.
Lesy sú náš národný sklad, ale nikto v podstate nevie, koľko toho dreva vlastne je. Takže keď kradnete v sklade, kde nie je skladník a drevo nie je evidované, tak nikomu nechýba. My sme vlastníci viacerých lesov na západnom, strednom aj východnom Slovensku a všetky sme si nechali odborníkmi zmerať. Ale údaje, ktoré pred naším zmeraním udávali lesníci o našich lesoch, boli veľmi nepresné, keďže boli nadhodnotené asi o 30 percent. To znamená, že keď z takéhoto lesa ukradnete 30 percent dreva, tak si to nikto ani nevšimne.
Ale keď má niekto nejaký urbár, tak musí vedieť, koľko tam má dreva.
Nikto nepríde kradnúť drevo z Nemecka na východné Slovensko. Takže urbár buď ukradne vedľajšiemu urbáru, alebo si vykradne vlastný urbár. Povedzme, že je predpis, kde v urbári môžu vyťažiť 400 kubíkov dreva. Tie, samozrejme, vyťažia, ale popritom ilegálne vyťažia ďalších 200 kubíkov.
Neexistuje skutočný záujem zmeniť tento systém
To vyznieva, ako keby nelegálny výrub stromov fungoval s požehnaním systému.
Áno, je to tak. Pozrime sa na Slovenský raj. Rómovia si tam občas zoberú nejaké drevo. Nemalo by sa, lebo je to cudzie, ale environmentálna škoda je úplne zanedbateľná až smiešna. Oni vyrežú len toľko, čo unesú, a to je tisícina z toho, čo urobia profesionáli z lesohospodárskych podnikov.
Čoraz viac informujeme o lokálnych povodniach. Do akej miery za to môže výrub stromov?
Treba uvažovať, kde sú povodne a v akej krajine. Samozrejme, keď stúpa Dunaj, tak to nemá nič spoločné s našimi lesmi. Keď je ale povodeň v horskej dedine, tak je to vždy problém lesov. Vtip je v tom, že najväčší akumulátor zrážkovej vody nie sú stromy, ale pôda. Preto, keď vyťažíme stromy zle a pôdu obnažíme, tak stratí schopnosť zadržiavať zrážky a môže dôjsť až k erózii. Obnova následne môže trvať až tisíc rokov.
Pomohli by hrádzky pána Kravčíka?
Myšlienka je dobrá, ale hrádzky zachytávajú veľmi málo vody a pri veľkých zrážkach je ich účinok veľmi malý. Má to však iný efekt - protieróznu funkciu, sociálny aspekt atď.
Spomenuli sme, že nelegálny výrub stromov sa deje s požehnaním tohto systému. Čo na to štát? Snaží sa to meniť alebo sa tvári, že sa ho netýka?
Myslím, že neexistuje skutočný záujem to zmeniť. Zrejme z toho profitujú všetky vrstvy v spoločnosti. V minulosti sme iniciovali celoplošnú policajnú kontrolu dreva. Policajti zastavovali kamióny s drevom a pýtali si list pôvodu, plus pozerali na kmeňoch ciachy. Až 70 percent skontrolovaného dreva nemalo potrebné dokumenty, teda bolo ukradnuté. A toto alarmujúce číslo ostalo na polícii a nikto s ním už ďalej nepracoval. Takže niežeby sa kontroly pritvrdili, ale práve naopak.
Výrubu stromov, ale aj ďalšiemu zasahovaniu ľudí zabraňujete tým, že pod záštitou občianskeho združenia VLK skupujete lesy. Koľko hektárov už vlastníte?
Máme 160 hektárov v Tatrách, 37 hektárov v Strážovských vrchoch a 60 hektárov na Čergove.
Tieto lokality asi nevyberáte náhodne, ale zrejme cielene.
Ide o kombináciu. Les v Strážovských vrchoch nám venoval jeden lekár, ale na Čergove cielene prikupujeme územia, lebo chceme zväčšiť pôvodnú rezerváciu.
Chceme päť percent bezzásahového územia
Aký je váš cieľ? Lebo asi všetky lesy na Slovensku neskúpite.
Chceme dosiahnuť, aby päť percent územia Slovenska bolo bezzásahové. To však VLK nemôže kúpiť, ale chceme, aby časť toho vykúpil štát. VLK môže z tých päť percent v dlhodobom horizonte odkúpiť jedno, dve percentá.
Hovoríte o piatich percentách bezzásahového územia. Koľko ho máme dnes?
Jedno percento, ale udeľujú sa výnimky, asi 3500 ročne.
Čo robíte v týchto vašich lesoch?
Nič (úsmev). Chceme, aby o lese rozhodovala príroda. Máme ale brigády, kedy označujeme naše územia, keďže to robí veľmi veľa v povedomí ľudí. Potom máme ešte akciu, kedy si človek v našej rezervácii symbolicky kúpi strom a za tieto peniaze kupujeme ďalšie územia.
Musím ale dodať na margo platnej legislatívy, že chceme, aby bol do chránených území vstup voľný. V súčasnosti ľudia nemôžu chodiť v národných parkoch mimo turistického chodníka, ale lesníci môžu robiť holoruby bez povolenia orgánov štátnej ochrany prírody. A toto chceme otočiť.
Výrub lesov zmenšuje životný priestor zvieratám, pre ktoré je les prirodzeným prostredím. Vy sa venujete hlavne vlkom, ako to na ne vplýva?
Výrubom stromov sa likvidujú možnosti pre zvieratá. Pri vlkoch je to napríklad miesto brlohu, ktorý si vlci vyberajú veľmi starostlivo, keďže musí byť skrytý a pri vode. Medzi hlavnú potravu vlkov patria diviaky, ktoré sa zas kŕmia bukvicami. Takže keď nie sú buky, tak musia odísť aj diviaky, a tým pádom aj vlci.
Vďaka vašej aktivite sa vlky môžu strieľať len v určitom období. Chcete však dosiahnuť, aby boli úplne chránené. Prečo je vlk taký dôležitý pre ekosystém?
Okrem toho, že vlk má vlastnú hodnotu, tak máme identifikované problémy, ktoré rieši. Tam, kde sa dlhodobo vyskytuje, tak nie je klasický mor ošípaných. Keď diviak trpí touto chorobou, tak je malátny a je prvý na rane. Tým pádom ho vlk zožerie a jemu to nič nespraví. Podobne likviduje aj besné zvieratá. Taktiež podstatnou mierou znižuje škody na mladých stromčekoch, ktoré obžiera vysoká zver. Vlk ju totiž preháňa a nemá čas si niekde ľahnúť, aby spásla veľkú časť stromčekov.
Pred vlkom určite netreba utekať ani ho strašiť
V čom vám vlk imponuje?
Vlk je jediné zviera, okrem morských živočíchoch, ktoré žije podobným spôsobom ako človek. Žije v rodinách - svorky. Tie tvoria monogamné páry a ostatné sú deti. Navyše žijú v komunite, takže musia komunikovať. Už na škole som sa učil, že vlk vie odkomunikovať viac ako 4-tisíc rôznych signálov. Pripomínam, že bežný Slovák používa v bežnej komunikácii 800 slov. Vlky sú mimoriadne inteligentné a podobnosť s človekom si podľa mňa aj uvedomujú, preto nás berú ako svojich bratrancov.
Vy ste si za tie roky čo chodíte do lesa, vybudovali nejaký vzťah s konkrétnym vlkom?
Nie, lebo to by som musel byť v lese od rána do večera. Všimol som si ale, že predo mnou neutekajú, keď však vidia poľovníka, tak utečú preč.
Vlci v ľuďoch vyvolávajú strach. Je oprávnený?
Pred vlkom určite netreba utekať ani ho strašiť. Jediný problém môže nastať, keď je besný, ale taký prípad sa už dlho nestal.
Netreba sa ho báť ani keď je hladný?
Nie je známy prípad, že by človeka napadol vlk a, nedajbože, kvôli potrave, dokonca ani hladná svorka. Podľa mňa je to preto, lebo si myslí, že sme rodina.
Lesníci chcú, aby medvede chodili k obydliam a vznikali tam problémy
Tatranci majú hlavne problém s medveďmi, ktoré schádzajú do obydlí. Ako sa dá podľa vás tento problém vyriešiť?
Existuje veľmi jednoduché riešenie - dôsledne dbať na prácu s komunálnym odpadom. Chatári bežne vyhadzujú kosti do lesa v okolí hotela, lebo ak príde medveď, tak je to pre hostí atrakcia. Takže stačí uzatvoriť kontajnery a väčšina problémov zmizne.
V Tatranskej Lomnici sme riešili taký problém, že chceli zastreliť medveďa. Dali sme podmienku, že najprv musia uzatvoriť všetky kontajnery. Keď tak urobili, tak sa lesníci sťažovali, že nemohli odstreliť medveďa, lebo už do dediny nechodí. Tam som pochopil, že im ide o to, aby medveď do obydlí chodil a tieto problémy vznikali.
Myslím, že minister Sólymos bol v lete pred rokom priamo v Tatrách a spúšťal projekt zatvárania kontajnerov. Išlo len o pilotný projekt alebo sa tak deje už vo veľkom?
Malo by sa to už robiť vo veľkom, lebo je to aj v zákone o odpadoch. Ale určite to nie je všade zrealizované.
V jednom rozhovore pre český portál ste povedali, že združenie VLK je radikálne. Môžete to vysvetliť?
Došlo k splynutiu dvoch slov, extrémny a radikálny, lenže to sú slová, ktoré majú veľmi rozdielny význam. Extrémny znamená byť vyšinutý nejakým smerom, a to my nie sme. Sme však radikálni, čo je odvodené od slova radix, teda koreň. Ideme ku koreňu problému a ten sa snažíme riešiť.
Vy máte za sebou aj spory so štátom. Koľko žalôb ste už takto podali?
Stovky.
Aká je vaša úspešnosť?
Väčšinou vyhrávame, ale je to na dlhé lakte. Teraz sme vyhrali jeden spor na Európskom súdnom dvore po 10 rokoch.
Ja a naša právnička tvrdíme, že jediné, čo tu aspoň trochu funguje, sú súdy
Hovoríte, že ste na súdoch úspešní, ale na Slovensku je premisa, že súdy bohvieako nefungujú. Aká je teda vaša skúsenosť so súdnictvom?
Ja a naša právnička tvrdíme, že jediné, čo tu aspoň trochu funguje, sú súdy. Ale nie zas všetky a všade. Pri iných štátnych inštitúciách sa nikdy nedočkáte pravdy, lebo tie plne ovláda štát. Keď polícia alebo prokuratúra povie, že je to tak, tak to tak bude.
Ktoré spory so štátom považujete za najúspešnejšie?
Najúspešnejšie sú dva spory, ktoré sme vyhrali na Európskom súdnom dvore. To sa asi nepodarilo žiadnej environmentálne organizácii v Európe. Kedysi štát zrušil možnosť byť účastníkom v správnom konaní pre mimovládne organizácie. Napadli sme to na viacerých súdoch, až to napokon išlo do Európy, kde Európsky súdny dvor, aj pre nás nečakane, rozhodol, že Slovensko musí zmeniť zákon takým spôsobom, aby VLK a iné podobné organizácie mohli byť účastníkmi správnych konaní.
Teraz sme na Európskom súdnom dvore vyhrali, že štátne orgány nemôžu rozhodnúť bez toho, aby nedali mimovládnym organizáciám všetky možnosti, ako napadnúť ich rozhodnutie.
Investujete do toho veľa času, nervov a peňazí. Nepoviete si niekedy, či to stojí za to? Keď veľakrát doslova bojujete s veternými mlynmi.
Vždy je to o výsledkoch. Keď vidíte výsledky, tak si musíte povedať, že to stálo za to. Lenže tie sa dajú vidieť až v dlhšom časovom horizonte.
Zmenil sa za posledných 20 rokov postoj spoločnosti k životnému prostrediu?
Myslím si, že je to rovnaké, lebo spoločnosť sa nedá zmeniť. Štát jej však musí vytvoriť určité mantinely. Osobne neverím v prevýchovu spoločnosti, lebo ľudia sú rovnakí už dva milióny rokov.
Strany zelených sú na Západe bežne v parlamentu či vo vládach. Na Slovensku takáto strana vo voľbách neprekročí ani dve percentá. Vypovedá to niečo o spoločnosti a jej vzťahu k životnému prostrediu?
Hore máme takých ľudí, akí sme my sami. Keď všetci dole kradnú, tak si vyberieme len 150 ďalších zlodejov. Keby sme boli spoločnosť, kde nikto nekradne, tak zvolíme 150 zástupcov, ktorí logicky tiež nebudú kradnúť. Takže my tu dole chceme žiť perverzným spôsobom, ale hore chceme mať politika švédskeho typu.
A tá strana zelených? Na Slovensku je politická kultúra, kde žiadna strana nemôže chrániť životné prostredie, pretože má nejaké záujmy. Tým pádom podľa mňa na Slovensku nikdy nebude poriadna strana zelených alebo strana, ktorá bude chrániť záujmy životného prostredia, lebo na tom sa nedá zarobiť.
Juraj Lukáč rozhovor autorizoval.
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
