Slovenskému hercovi nie je osud krajiny ľahostajný. Aj preto si nedáva servítku pred ústa či už na tribúne alebo v našom rozhovore.
Film Únos či divadelná hra Elity. Obe diela odzrkadľujú úseky histórie, ktoré výrazne ovplyvňujú našu spoločnosť až do súčasnosti. V hre Slovenského národného divadla vystupuje aj Richard Stanke stvárňujúci postavu Bureša. Pod týmto menom je vo zväzkoch ŠtB vedený v Česku populárny Andrej Babiš. Podľa slovenského herca sa popularita predsedu ANO nedá inak vysvetliť ako krátkou pamäťou národa. Zároveň príbeh slovenského rodáka slúži ako ilustrácia príbehov aj niektorých slovenských politikov, ktorí boli resp. sú v mocenských pozíciách.
Prednedávnom mala premiéru divadelná hra Elity, v ktorej účinkujete aj vy. Povedzte našim čitateľom, o čo v nej ide.
Hru Elity napísali v spolupráci s Ústavom pamäti národa, kde sú výpisy eštebáckych zväzkov. Na základe toho boli vytvorené situácie a príbehy jednotlivých agentov. Dej sa inak odohráva od 60. rokov, ako je príchod okupačných vojsk do Československa a následná normalizácia. Neskôr hra prechádza k revolúcii a končí v súčasnosti.
Film Únos reflektuje temnú dobu mečiarizmu. Hra Elity, v ktorej účinkujete, ukazuje zas dobu tesne pred pádom socializmu a ľudí, ktorí sa dokázali najlepšie zorientovať a dnes ovládajú krajinu. Postavy sú v prvom prípade s realitou len čisto náhodné, v druhom prípade ide o krycie názvy zo zväzkov ŠtB. Nemalo by byť ľuďom priamo povedané, kto je kto?
Myslím si, že by bolo dobré povedať kto je kto, ale nie som právnik a nevyznám sa v právnických medzerách. Divadlo, ale aj tvorcovia filmu Únos sa takto rozhodli. Treba sa ale pozrieť na to, ako končia súdy s týmito agentmi ŠtB. Dokážu si zabezpečiť, aby v konečnom dôsledku agentmi ŠtB neboli, lebo za svedkov im svedčia tí, ktorí ich verbovali.
Ľudia sú nepoučiteľní a pred voľbami veľmi radi počúvajú rôzne populistické heslá
Vy hráte postavu Bureša. Pod týmto menom je vo zväzkoch ŠtB vedený podnikateľ a bývalý český minister financií Andrej Babiš. Ako si vysvetľujete, že tento človek je najpopulárnejší český politik a ašpiruje na premiérsky post? Čo to hovorí o našej spoločnosti?
Že má veľmi krátku pamäť a nechce počuť o pozadí daného človeka. A ako si vysvetľujem úspechy takýchto ľudí? Boli to ľudia, ktorí študovali MGIMO (Štátny inštitút medzinárodných vzťahov v Moskve), kde ich pripravovali na významné posty. A ľudia ako pán Babiš, ktorí v Moskve neštudovali, boli zas cez svojich rodinných príslušníkov prepojení na bývalý režim. Pán Babiš hneď po vysokej škole pracoval v zahraničí, teda poznal trhové hospodárstvo a po revolúcii vedel, ktorým odvetviam sa má venovať. Tieto informácie bežní ľudia, ktorí v tom čase nemohli cestovať, nemali.
Úspech v biznise sa dá prepísať tomu, že mal informácie. Ale v politike je závislý od ľudí. Dá sa síce zaujať raz, ale médiá neskôr už začnú pripomínať veci z minulosti. A predsa na popularite netratí.
Ľudia sú nepoučiteľní a pred voľbami veľmi radi počúvajú rôzne populistické heslá. Keby mali ľudia dobrú pamäť, tak si pamätajú na to, čo všetko napríklad sľuboval Mečiar. Veď chcel zo Slovenska urobiť malé Švajčiarsko, ale urobil ho len zo svojej Elektry a okolia Trenčianskych Teplíc. Keby to prokuratúra a súdy riešili, musia prísť na to, že tento človek svoje peniaze nenadobudol normálnou cestou.
A čo sa týka popularity takýchto politikov? Nie nadarmo pán Babiš skupuje všetky možné médiá. Vie, že je to pre neho veľmi dôležitý priestor, bez ktorého si politickú kariéru nevybuduje. Veľakrát klame, vykrúca sa a podľa nahrávok vidíme, že má zmysel budovať takéto mediálne impérium.
Richard Stanke študoval na Vysokej škole múzických umení, odbor herectvo. Je dlhoročným členom Činohry Slovenského národného divadla, hosťuje však aj v iných divadlách. Cudziu mu nie je ani televízna kamera či dabing.
Kde sme ako spoločnosť urobili chybu, že aj 25 rokov od pádu socializmu, tu stále neúspešne bojuje s tieňmi minulosti?
Chybu sme urobili asi hneď po revolúcii, keď zodpovední ľudia za predchádzajúce roky socializmu neboli potrestaní. Tí si v pohode dožili svoje životy vo vilách, ktoré zhabali ľuďom, ktorí emigrovali. V takýchto prípadoch obyčajný človek pocíti nespravodlivosť. Preto treba ľudom dať aspoň náznak, že sa raz spravodlivosť ukáže a pravda zvíťazí nad zlom.
Ľudia v kultúre a osobitne herci sa vždy v zlomových momentoch prihovárali spoločnosti. V uplynulých týždňoch ste vystúpili vy či Maroš Kramár. Nechýba vám väčšia aktivita z umeleckých kruhov?
Na Slovensku nie sú len umelecké kruhy, ale aj veľa významných a múdrych ľudí, ktorí by sa mohli vyjadrovať k spoločenských problémom. Inak sa to veľakrát zvrhne na rôzne tzv. osobnosti, ktoré nemajú až takú dôveru verejnosti.
Pýtam sa ale konkrétne na hercov, keďže ide o slobodné povolanie.
Chápem, ale ľudia sú rôzni. Páči sa mi, že tieto veci sú dobrovoľné a keď má niekto potrebu sa k veciam vyjadrovať, tak sa môže. Toto je na demokracii výborné.
Chápem, že sa niekto nechce verejne angažovať. Rozoberáte politiku aspoň medzi sebou?
Áno, veľakrát preberáme politickú situáciu a diskusné kluby fungujú veľmi dobre (úsmev).
Nemusím mať predsa pol milióna ľudí v uliciach, aby som vedel, že som urobil niečo zlé
Dvaja neznámi študenti zorganizovali niekoľkotisícový pochod. V júni avizovali ďalší. Myslíte si, že to pohne s vládnymi špičkami?
Verím tomu, lebo každá takáto akcia otvára ľuďom oči a ukazuje im, že jedine vlastnou aktivitou môžu zmeniť veci. Pri väčších protestoch si politici uvedomia, že si nemôžu robiť, čo chcú. Zistia, že toto nie je ich krajina, len ju na istý čas spravujú, aj to s našou vôľou.
Keď sme pri vláde, ako ju vnímate po roku vládnutia?
Pre mňa bolo prekvapením a do istej miery aj sklamaním, keď Most-Híd a menovite pani Žitňanská a pán Šebej, ktorí boli pre mňa vzory, pristúpili na tento zvláštny kompromis. Ale na druhej strane, pri niektorých opozičných politikoch, ktorí majú protieurópske vyjadrenia ma trocha obchádza strach. Myslím si, že jediná šanca pre Slovensko je byť v Európskej únii.
Asi najväčšiu pozornosť priťahuje minister vnútra Robert Kaliňák. Príde podľa vás čas, keď odstúpi, či po kauze Bašternák je už „nesmrteľný"?
Je hrozné, že človek s takýmito podozreniami má ešte žalúdok na to, aby zostal vo funkcii. Zároveň je to vec aj premiéra Fica, ktorý dokáže takéhoto človeka naďalej držať. Strašné je, že nekoná ani prokuratúra a nie len v tejto kauze. Doteraz nebolo vyšetrené žiadne podozrenie, čo svedčí o tom, že nie je o to záujem.
Obhajcovia Roberta Kaliňáka hovoria, že pár tisíc ľudí nemôže rozhodovať o osude politika, ktoré vo voľbách krúžkovali státisíce.
Tu už ide o charakter a politickú kultúru. Nemusím mať predsa pol milióna ľudí v uliciach, aby som vedel, že som urobil niečo zlé. Celé je to o ľudskom nastavení, že kradnúť je niečo nemysliteľné. Bohužiaľ, v tomto smere sme mentálne bližšie k Rusku a nemám pocit, že by sa proti tomu niečo robilo.
Dotknem sa aj vášho „šéfa" Mareka Maďariča. Ako ho hodnotíte?
Mareka Maďariča poznám z vysokoškolských čias, kde sme mali politické debaty a bol schopný viesť dialóg. Toto je pre mňa veľmi dôležité. A je jeden z mála politikov v Smere, ktorý je ochotný priznať si chybu a v rámci tejto strany je najnormálnejší článok.
Čo urobil pre kultúru?
Neviem o tom, že by nejakým spôsobom zasahoval do slobody divadla alebo by robil tlaky na predstavenia či hercov. Na druhej strane by to malo byť za normálnych okolností samozrejmosť, ale sme vďační aj za to.
Prekvapilo ma mnoho mladých ľudí, ktorí s obdivom rozprávajú o Rusku
Ľudia sa búria a sú čím ďalej, tým viac frustrovaní. Nemáte obavu, že by sa mohli prikloniť nakoniec k ľuďom, ktorí sa svoju pravú tvár skrývajú do šifier pripomínajúce nacizmus a fašizmus?
Antisystémové strany sú síce veľmi akčné, majú ostrý slovník a veľakrát hovoria voličom z duše, ale pokiaľ pred voľbami nevidím zmysluplné vyjadrenia o zahraničnopolitickej orientácii či sociálnoekonomických otázkach, tak pre mňa nie sú dôveryhodné. A verím, že sa tak budú rozhodovať aj občania.
Prešli divoké 90. roky a Slovensko sa vybralo smerom na Západ. Pomysleli by ste si, že o 15-20 rokov opäť zvulgárnie spoločnosť a budeme opäť čeliť plytkému primitivizmu?
Myslím si, že to nie až také divoké ako v 90. rokoch, kde bolo podsvetie prepojené so štátnou mocou a tajnými službami. Primitivizmus tu však stále je. Problém vidím aj v internete, kde sa zrelativizovala pravda, každý si tam píše, čo chce a ľudia si informácie spätne neoveria.
Prekvapilo ma mnoho mladých ľudí, ktorí s obdivom rozprávajú o Rusku. Ak by sa tam šli pozrieť, tak by zistili, že je tam napríklad vysoká miera korupcie a zdravotná starostlivosť je úplne katastrofálna. A títo ľudia hovoria o renesancii, ktorú ma Rusko priniesť.
Máme tu teda pohrobkov prvého Slovenského štátu a socializmu. Čo s tým?
Mladým ľuďom je dôležité pripomínať, čo to Slovenský štát bol. Aj keď vo veľa domácnostiach v rečiach starých rodičov sa hovorí o blahobyte, ale na úkor čoho? Na úkor ostatných obyvateľov, za ktorých odvoz sme ako jediní platili. Takže hnedá minulosť na Slovensku je, ale po 2. svetovej vojne sa o tom nehovorilo a po roku 1948 to už malo opäť ideologický rozmer. Teda pokiaľ sa neotvorí minulosť a jasne sa nepomenujú zločiny, ktoré sa tu udiali, tak sa spoločnosť nereštartuje, bahno sa bude naďalej vrstviť a ľudí bude tlačiť k zemi.
Richard Stanke rozhovor autorizoval.
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
