Ale len v tom prípade, ak chcú poslanci skutočne zrušiť Mečiarove amnestie, doplnil koaličný poslanec.
Fico prišiel sám s tým, aby sme hľadali možné riešenie ako zrušiť tzv. Mečiarove amnestie. Hovorí koaličný poslanec Peter Kresák, ktorý na vládnom návrhu pracoval. Ten oproti tomu opozičnému počíta aj s posúdením Ústavného súdu, čo sa viacerým politikom a odborníkom nepozdáva. Okrem iného kritizujú, že niektorí ústavní sudcovia mali blízko k Štefanovi Harabinovi alebo boli priamo poslancami za HZDS počas únosu Michala Kováča ml. Kresák však odmieta takéto kádrovanie a považuje to za nebezpečné, lebo sa podkopáva samotný Ústavný súd.
Smer a SNS dlhodobo odmietali zrušenie Mečiarových amnestií. Prečo tento týždeň náhle zmenili názor?
Neviem, čo sa stalo, ale iste k tomu prispela aj angažovaná verejnosť, ktorá posledné mesiace dávala jasne najavo, že treba s touto vecou niečo urobiť.
Ja som sa celkom výnimočne zúčastnil pomerne úzkeho rokovania zástupcov troch koaličných strán, kde premiér Fico predložil víziu možného riešenia, to bolo v pondelok ráno 13. marca. Otvorila sa pomerne komplikovaná diskusia. Moje stanovisko, ale aj strany Most-Híd bolo dlhodobo známe a muselo prísť k určitým kompromisom.
Napokon došlo k dohode, ktorá možno umožní zrušenie tzv. Mečiarových amnestií. Následne prebehlo vyhlásenie (pozn. red. v pondelok 13. marca lídri vládnych strán vyhlásili, že predstavia vlastný návrh na zrušenie Mečiarových amnestií). Potom sme dlho a odborne rokovali, až kým v stredu 15. marca neuzrel svetlo sveta legislatívny návrh tak, ako bol predložený na vláde.
Takže Robert Fico prišiel iniciatívne s vlastných riešením?
Stanovisko strany Smer bolo dlhodobo, ešte aj v nedeľu 12. marca deklarované, že cesta ústavným zákonom nie je správna. Pán premiér Fico prišiel s tým, aby sme hľadali priamo v ústave možné riešenie a nech na to nadväzuje ďalšie rozhodovanie parlamentu. Má to svoju logiku a aj výhody, čiže ako právnik som s tým nemal zásadný problém. Bolo ale treba doriešiť detaily.
Po pravde, skôr som si myslel, že Most-Híd bude ten, ktorý príde a bude s koaličnými partnermi rokovať.
My sme sa stotožnili s cestou, ktorá už bola predložená. Samozrejme, to neznamená, že keď sa objaví iná cesta, tak budeme proti. Preto je absolútne irelevantné z akej strany prichádzajú návrhy. Dôležité je, aby boli čo najlepšie a aby sa podarilo dosiahnuť cieľ.
Som sklamaný z opozície, ako sa postavila k diskusii
Je pre vás návrh opozičného poslanca Jána Budaja neprijateľný?
Hovoriť o neprijateľnosti nie je správne. Snažíme sa dosiahnuť istý cieľ a k tomu cieľu môže viesť veľa ciest. Veľmi som sklamaný z diskusie, ktorá sa tvorila aj zo strany opozície v súvislosti s predloženým koaličným návrhom. Tieto reakcie ako keby nevnímali to, že môže existovať aj iná cesta. Je to podľa mňa škandalózne a aj politicky nesprávne.
Poviem príklad. Veľmi často sa opakuje argumentácia, že 26 ústavných právnikov povedalo, že toto je možná cesta. Áno, ja som jeden z nich. Lenže nikto nepovedal, že toto je jediná cesta. Osobne som presvedčený, že kompromis, ktorý sa podaril dosiahnuť, je lepšia cesta.
Kritici koaličného návrhu tvrdia, že Mečiarove amnestie môžu zrušiť poslanci aj bez Ústavného súdu. Prečo to podľa vás musí Ústavný súd posúdiť?
Pár dní predtým, ako prišiel koaličný návrh, som avizoval, ako spolupredkladateľ návrhu kolegu Budaja, že predložím doplňujúci návrh, ktorý dá možnosť Ústavnému súdu výnimočne posúdiť aj ústavnosť tohto zákona. Takže aj návrhu Jána Budaja by sa skôr alebo neskôr dostal pred Ústavný súd. Preto otázka neznie, že či, ale kedy.
Nie je problém aj v tom, že zo 150 volených zástupcov sa zodpovednosť presúva na 13 nevolených sudcov?
Nerozumiem tejto polemike. Po prvé preto, lebo Národná rada rozhodne. Deväťdesiat hlasov bude potrebných na to, aby sa jednak novelizovala ústava a aby sa prijalo uznesenie Národnej rady, ktoré zruší amnestie. Samozrejme je možné, že 90 poslancov môže kvôli právnej čistote a istote povedať, aby to preskúmal Ústavný súd.
V tomto prípade NR SR nevystupuje ako zákonodarca, ale ako ústavodarca. Kritici hovoria, že v takomto prípade o tom nemá rozhodovať Ústavný súd.
Bol som prvý, ktorý tvrdil, že ak Národná rada rozhoduje 90 hlasmi, koná ako ústavodarca. To je pochopiteľné. A ako ústavodarca môže urobiť „čokoľvek", samozrejme v určitých hraniciach. Kritikom sa nepáči, že Národná rada v tejto veci obmedzila svoju suverenitu v prospech Ústavného súdu. A pýtam sa všeobecnú otázku: Môže suverén obmedziť svoju suverenitu? Jednoznačne môže.
Nechcite, aby som kádroval ústavných sudcov
Neobávate sa toho, že väčšina ústavných sudcov bola vymenovaní za vlády, v ktorej bolo HZDS?
Nerozumiem týmto argumentom, pretože podkopávajú podstatu právneho štátu. Vo viacerých veciach som tvrdo a dôsledne kritizoval rozhodnutie Ústavného súdu, ktoré som nepovažoval za správne. Ale v živote by som si nedovolil tvrdiť, že Ústavný súd ako inštitúcia je nefunkčný a je niekomu poplatný. Takéto názory podľa mňa deštruujú stabilitu spoločnosti a je to veľmi nebezpečné.
Ústavný sudca Milan Ľalík v minulosti pracoval pod Štefanom Harabinom, keď bol ministrom spravodlivosti. Aj ako člen Súdnej rady ho podporoval za šéfa Najvyššieho súdu. Ústavný sudca Peter Brňák bol v čase únosu bol poslancom za HZDS, ktorý ako právny expert hnutia hlasoval aj za vylúčenie poslanca Františka Gauliedera ...
... Musím vás prerušiť. Prepáčte, ale nechcite od do mňa, aby som takýmto kádrovacím spôsobom vyjadroval k sudcom Ústavného súdu. Poznám viacerých kolegov na Ústavnom súde. Zažil som s nimi všeličo. S kolegom Petrom Brňákom, bývalým prezidentom Ivanom Gašparovičom či Lacom Oroszom sme dlhé roky sedeli v ústavo-právnom výbore. Zažili sme množstvo kontroverzií a diskusií, ale od okamihu ako sa ktokoľvek z nich stal ústavným sudcom, tak predsa nemôžem spochybňovať štatút ústavného sudcu kvôli tomu, že som s nimi mal v minulosti odlišné názory.
Nechcel som od vás hodnotenie ústavných sudcov ...
... Ale potom vy hodnotíte alebo politici, a to ma mrzí, lebo toto je veľmi nebezpečné.
Ale nie je tam ten problém, že takýto ľudia budú možno rozhodovať o Mečiarových amnestiách? Nie je to aj v konflikte, že ústavný sudca bol v čase únosu poslancom za HZDS?
Títo ľudia sú pre mňa dnes ústavní sudcovia. Ak budú mať pocit, že sú v konflikte, môžu to kedykoľvek vyhlásiť a môžu sa vzdať rozhodovania v tejto veci.
Oni to môžu vyhlásiť, ale môže to aj niekto napadnúť?
Toto je zvláštny prípad konania, ktoré začína automaticky. Ale teraz špekulujeme a nerozumiem prečo, lebo, ako som povedal, pre mňa sú to ústavní sudcovia a pokiaľ budú mať sami pocit, že sú v konflikte, tak sa môžu vzdať rozhodovania.
Možno je to špekulácia, ale keď bol niekto vládnym poslancom v čase, kedy sa stal únos ...
... Opýtajte sa jeho, či sa necíti byť zaujatý. To môžete pokojne urobiť, ale nechcite od do mňa, aby som ja vyslovoval jeho zaujatosť.
Ak amnestie neprejdú cez Ústavný súd, tak už nebude veľký priestor na ich zrušenie
Ústavný súd má podľa koaličného návrhu na rozhodnutie 60 dní. Pozrime sa na možné scenáre. Čo sa bude diať, ak povie, že rozhodnutie NR SR je neplatné?
Prestane platiť uznesenie Národnej rady, ktorým sa zrušili amnestie, teda amnestie budú platiť ďalej. Druhá možnosť je, že Ústavný súd potvrdí ústavnosť uznesenia, čo znamená, že sa môžu spustiť konania vo veciach, v ktorých boli zastavené. Tretia možnosť je, že Ústavný súd do 60 dní nedospeje k rozhodnutiu, a tým pádom to bude potvrdenie ústavnosti uznesenia Národnej rady.
Ak by Ústavný súd nezrušil amnestie, nenastala by ešte väčšia frustrácia v spoločnosti?
Ako právnik sa nemôžem riadiť frustráciou. Ako právnik musím zaujať stanovisko k tomu, čo je platné právo.
Ale teraz ste aj politik.
Áno, som v Národnej rade, ale to neznamená, že chcem a musím dávať za každú cenu politické vyhlásenia. Mňa ako právnika, ale aj ako politika musí zaujímať to, že ak Ústavný súd o niečom rozhodne, tak sa to má rešpektovať. A nemôže ma zaujímať či to bude niekoho frustrovať alebo tešiť.
V prípade, že zrušenie amnestií cez Ústavný súd neprejde, nebudete už iniciovať ich zrušenie?
Ťažko na to dnes odpovedať, pretože som presvedčený, že je veľmi malý priestor na to, aby Ústavný súd takýmto spôsobom uvažoval. Ak by k tomu ale došlo, tak potom príde otázka „čo ďalej". Ťažko odpovedať, ale mám pocit, že by už na ďalšie právne aktivity veľký priestor nebol.
Béla Bugár sa vyjadril, že ÚS uzná rozhodnutie poslancov za platné na 90 percent. Trúfnete si aj vy vyčísliť postoj ÚS?
Nie, ja si takéto vyhlásenie netrúfam dať. S čistým svedomím môžem ako právnik povedať, že som veľmi rád, že sa podarilo dosiahnuť kompromis, ku ktorému sa prihlásili všetky tri vládne strany. Koalícia ale nemá 90 hlasov a bude teda musieť presvedčiť aj ostatných poslancov o správnosti tohto riešenia.
Myslím si ale, že všetkým tým, ktorým ide o zrušenie tzv. amnestií by sa dnes nemali hrať na to, kto predkladá návrh. Pretože to čo som doteraz počúval, tak podstata námietok bola nedôvera vo vládu a to je dosť málo. Ak chceme skutočne zrušiť tzv. amnestie zahoďme za hlavu osobné ješitnosti a hlasujme za tento návrh.
A prizvali ste opozíciu k rokovaciemu stolu?
Toto je už vec politikov. Ja som sa zúčastnil na odbornej príprave. Ako poslanec budem určite presviedčať kolegov v parlamente o správnosti týchto krokov. Ale oficiálne rokovania majú v rukách v rámci poslaneckého grémia vedúci jednotlivých politických strán.
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
