Po šiestich rokoch „na ulici" by chcel Matúš Čupka svoje myšlienky presadzovať aj na politickej úrovni. So skupinou ľudí by sa preto rád uchádzal o mandát už v nadchádzajúcich komunálnych voľbách.
Slováci nie sú geneticky špinavší ako ľudia na Západe. Problémom je skôr fungovanie verejného priestoru, ktorý konkrétne v Bratislave podporuje vandalizmus. Hovorí mestský aktivista a zakladateľ Zelenej hliadky Matúš Čupka.
Zároveň sa zamýšľa aj nad samotným aktivizmom a podľa jeho slov je komunálna politika prirodzeným posunom. Rozhodol sa preto presadzovať svoju víziu aj na tejto úrovni. Druhým dychom ale dodáva, že bez ohľadu na to, čo sa vo voľbách udeje, chce odstúpiť zo Zelenej hliadky a mať štandardnejšiu prácu.
Ako sa zrodil nápad, že začnete v Bratislave upratovať a opravovať verejné priestory?
S najmladším bratom Ondrejom sme hľadali spôsob ako by sme mohli trochu skrášliť okolie nášho domu a nebolo by to k tomu treba náročné náradie a schopnosti.
Do rany nám prišla diskusia pred majstrovstvami sveta v hokeji v roku 2011, v ktorej sa hovorilo o nutnosti poupratovať mesto, keďže sa do Bratislavy chystalo mnoho návštevníkov.
Zhodou okolností náš dom je v blízkosti zimného štadióna, a tak sme sa rozhodli, že prispejeme k čistote mesta.
Keď ste teda v roku 2011 začínali, tak väčšine ľudí ani nenapadlo dobrovoľne poupratovať. Zmenilo sa za tie roky rozmýšľanie ľudí?
Keď sme zo začiatku zbierali smeti na našom sídlisku, tak sa nás ľudia pýtali či už gaštany popadali zo stromov. Prišlo im totiž neuveriteľné, že niekto môže len tak zbierať smeti zo zeme.
Čo sa odvtedy zmenilo? Dobrovoľné zbieranie odpadkov na ulici nie je už zvláštne a v súčasnosti je to brané ako štandardná aktivita.
Samozrejme, je tam aj rozmer, že nahrádzame prácu samosprávy. Ale myslím si, že keby si úrady robili svoju prácu najlepšie ako by mohli, tak by nedokázali pozbierať všetok odpad.
Mesto nás necháva voľne tvoriť a my zisťujeme ako ďaleko môžeme zájsť
Zasahujete do verejného priestoru často bez povolenia úradov. Ako sa na to pozerajú mestskí úradníci?
Fungujeme paralelne vedľa seba. Pokiaľ sa na nás obráti občan s problémom, tak sa často stáva, že s tým istým problémom sa už obrátil na samosprávu, ktorá mu z rôznych dôvodov nepomohla. Potom ten podnet riešime my a zároveň je to aj náš spôsob kritiky k danej samospráve.
Samospráva vás teda akceptuje. S mestom aj spolupracujete?
Keď odstraňujeme čiernu skládku, tak nám mesto bezplatne pristaví veľkokapacitný kontajner. Ale nad rámec tejto spolupráce to veľmi nefunguje. Mesto nás teda necháva voľne tvoriť a my zisťujeme ako ďaleko môžeme zájsť.
Vidíte aj nejaký posun v myslení úradníkov?
Najlepšie číslo, na ktorom to môžem ilustrovať, je množstvo ton, ktoré sa odstraňujú z čiernych skládok. Predtým ako Zelená hliadka vznikla, tak magistrát odstraňoval 60-70 ton odpadu ročne a v roku 2015 takmer 700 ton.
Na tomto sa ukazuje, že naša kontinuálna činnosť a pripomínanie sa úradníkom spôsobil, že sa začali trochu viac snažiť.
Keby sme sa ale rozprávali napríklad o bezbariérovosti, vonkajšej reklame či parkovaní na chodníkoch, tak tam sú posuny oveľa menšie.
Vaša činnosť stojí určite nemalé peniaze, odkiaľ získavate financie pre svoje aktivity?
Máme dva hlavné zdroje. Prvý z nich je crowdfunding - ide o mechanizmus, ktorý umožňuje komukoľvek prispievať na našu činnosť. Vďaka nemu môžeme mesačne získať okolo 300 eur, čo nám bohato stačí na našu činnosť.
Druhým, ktorý bol pre nás veľkou vzpruhou, je uchádzanie sa o dve percentá z daní. Vďaka tomu sme získali pomerne zaujímavý balík peňazí, ktorý nám zaručil slobodu pokiaľ ide o naše aktivity.
Koľkí z vás to robia na plný úväzok?
Na plný úväzok to robím len ja. Napríklad vďaka spomínaným dvom percentám sme sa mohli ľudí cez sociálne siete spýtať, či by som si mohol z týchto peňazí vyplácať minimálnu mzdu. Ostatní dobrovoľníci majú svoje štúdium či zamestnanie a toto je ich voľnočasová aktivita.
Neinšpirovali ste aj ľudí v iných mestách, aby si založili podobné iniciatívy?
V súčasnosti je Zelených hliadok sedemnásť. V rámci svojej činnosti vyvíjajú rôzne aktivity do rôznej miery. Nesnažíme sa ich regulovať ani vnucovať im náš spôsob fungovania.
Naposledy sme pred pár dňami založili Zelenú hliadku v Martine, takže záujem ľudí je pomerne stabilný.
Billboard je vnímaný ako určitý status, ide však len o mýtus
Dlhodobo ste upozorňovali na nekontrolovaný vizuálny smog. Vaše aktivity boli späté napríklad aj s trojnožkami. Mesto sa tejto agendy momentálne dosť chytilo. Ako vidíte ich aktivitu?
Kým sme sa dostali od bodu poukázania problému až do bodu, kedy je väčšina trojnožiek odstránená, tak ubehlo dva roky a dva týždne. Je to pomerne veľmi dlhá doba, kedy došlo k základnej zmene v rámci tejto jednej konkrétnej témy, ktorá sa týka jednej konkrétnej formy reklamy. Chcem tým naznačiť, že táto problematike je naozaj obrovská.
Osobne si myslím, že mesto len teraz hľadá spôsoby ako nastaviť vzťah medzi reklamnými spoločnosťami a ním samotným, aby to bolo aspoň trochu férové. Ale vzhľadom na to, že magistrát úzko spolupracuje s Asociáciou vonkajšej reklamy, tak som veľmi skeptický pokiaľ ide o reguláciu legálnej reklamy.
Celé Slovensko je posiate billboardami. Má to ešte vôbec zmysel? Veď človek - šofér to nemá ani šancu poriadne vnímať.
Na Slovensku chýba podrobný prieskum, ktorý by zodpovedal otázku, ako sú efektívne reklamné zariadenia. Keď sme sa pýtali ľudí alebo reklamných agentúr, tak sme nadobudli pocit, že billboardy sú vnímané ako určitý status - teda ak spoločnosť myslí svoju reklamnú kampaň vážne, tak by mala mať aj billboard. Myslím si, že toto je len urbánny mýtus, ktorý potrebujeme nejakým spôsobom prelomiť.
Pri svojej činnosti sa dostávate často aj do konfliktu s niektorými občanmi, napríklad pri osadení kvetináčov, ktoré zabraňujú nelegálnemu parkovaniu. Známy bol napríklad prípad, kedy ste pri Slovenskom rozhlase chceli zmeniť nelegálne parkovisko na oddychovú zónu. Miestni obyvatelia sa však voči tomu ostro ohradili. Ako sa s takýmito reakciami vysporiadavate?
Deväťdesiatdeväť percent aktivít Zelenej hliadky je o tom, že niečo opravíme či udržiavame. Ale toto malo byť prvýkrát, kedy sme chceli spomínané miesto posunúť vpred.
Odmietnutie obyvateľov nás v prvom momente prekvapilo, lebo bolo pomerne ostré. Zároveň to však ukázalo, že dobrovoľníci nemajú možnosť posúvať svoju aktivitu nad rámec riešenia havarijných stavov. Úrady nemajú systém, ktorý by riešil takýto druh podnetov. Takže napríklad v našom prípade len mykli plecom a povedali, aby sme si to spravili ako chceme.
Pred časom ste mali menší konflikt s graffiti komunitou, pretože ste premaľovali čerstvý graffit na vami namaľovanej zástavke. Nešlo iba o obyčajnú čarbanicu, ale celkom pekný kúsok. Kritici hovorili, že uniformovaná červená je oveľa nudnejšia.
Graffiti komunita dala sama seba do pozície, že ona je tá, ktorá má určovať, ako majú naše ulice vyzerať. Keď som sa s nimi rozprával, tak som mal pocit, že som jediný z mesta, ktorý má problém s tagmi a čmáranicami.
V tomto prípade nedošlo k činu, kedy by si graffiti komunita krvopotne vybojovala legálnu zónu a teraz tam došiel dobrovoľník a celé im to začmáral. Došlo k tomu, že my sme si ako dobrovoľníci povedali, že by sme chceli mať v Bratislave jednu zastávku, ktorá nebude počmáraná.
Vo svojej podstate ide ale o jednu a tú istú vec. Vy, respektíve writer ste sa rozhodli ilegálne namaľovať zástavku. Aký je v tom rozdiel?
Rozdiel je v tom, že my v rámci našej práce robíme to, čo by za normálnych okolností robil Dopravný podnik.
My sa za naše aktivity nehanbíme a neschovávame sa za kukly alebo masky. Preto by sa mohol Dopravný podnik kedykoľvek ozvať, že sme spravili niečo hrozné a mali by sme to uviesť do pôvodného stavu.
A keď má graffiti komunita pocit, že som kriminálnik, tak pokojne môžeme ísť spolu na Dopravný podnik, aby v tejto veci rozhodol.
Neexistuje manuál, ktorý by hovoril, ako má vyzerať ideálna bratislavská ulica
Bratislava a práca s verejným priestorom. Čo považujete za najväčší problém?
Vypichnúť jeden zásadný problém je pomerne ťažké, ale keby som to mal širšie zarámcovať, tak je to absencia vzťahu k verejnému priestoru. Keď sa v Bratislave niečo robí s verejným priestorom, tak sú to veľmi jednotlivé a špecifické aktivity a nie je to robené jednotným spôsobom. Niekde sa opraví iba cesta, inde iba chodník, inde sa natrú štyri z dvadsiatich stĺpov na ulici a vy sa ako občan len škrabete na hlave pri pohľade na ten zvláštny bratislavský „rozvoj".
Neexistuje manuál, ktorý by hovoril, ako má vyzerať ideálna bratislavská ulica a v zásade tu nič nie je zadefinované. Mesto potom pôsobí ako zlepenec. Kedysi za monarchie sa budovala novoveká architektúra, počas Československa prišla moderna, potom prišiel socializmus a teraz sú tu developeri.
Toto všetko sa na seba nejakým spôsobom nacápalo, nejako to koexistuje alebo sa to navzájom kanibalizuje. Mesto je potom nudné alebo máte pocit, že prechádzka po ňom je výzvou či bojom.
Pred pár rokmi developeri pristupovali k výstavbe vyslovene hulvátsky. Teraz sa však zdá, že v Bratislave vznikajú aj rozumné projekty. Sú developeri vychovanejší?
Toto sa mi hodnotí veľmi ťažko. Ale myslím si, že ľudia majú v súčasnosti väčší záujem o to, čo sa v ich okolí stavia a aktívnejšie sú aj samosprávy. Developeri preto musia byť trochu citlivejší voči obyvateľom.
Stavebná kultúra sa na druhej strane nepohla veľmi dopredu. Stále sa búrajú priestory, ktoré majú genius loci a navyše sa tam nepostaví niečo zaujímavé. Napríklad teraz sa bude prerábať Cvernovka a výsledkom bude podľa vizualizácií pekné sídlisko, ale ako bude vyzerať v praxi, tak to nevieme.
V súčasnosti sme na križovatke. Buď mesto začne developerov viacej regulovať a bude mať vlastnú víziu výstavby alebo či naďalej zostane súčasný stav, kde si developeri môžu postaviť čokoľvek.
Čo môže občan spraviť, aby prinútil developerov zaujímať sa nielen o samotnú stavbu, ale aj okolité prostredie?
Najzákladnejšia vec je zapájať sa do EIA procesu, kde sa posudzujú vplyvy na životné prostredie. Kľúčové je ale pôsobiť na svojich poslancov a starostu, aby bojovali za občanov na stretnutiach s developermi.
Samotné stretnutia sa odohrávajú po kanceláriách, preto sa občania nemajú možnosť dozvedieť, aké je uvažovanie developera. Takže ľudia sa nakoniec ocitnú v pozícii, kedy ich postavia rovno pred hotový projekt.
Otázka je, či sme natoľko vyzretá spoločnosť, aby sme sa do takýto procesov zapájali a v prípade, že sa tak aj udeje, či sa starosta v zlomovom momente pridá na stranu občanov alebo sa prikloní k developerovi.
Veľmi to záleží od osobnosti starostu či je ochotný vôbec sa s ľuďmi baviť.
Na prelome rokov som mal viacero stretnutí s ľuďmi, ktorí bývajú v Novom Meste. Pozitívne ma prekvapilo, že aj ľudia, ktorí sú mimo mojej aktivistickej bublinky, dokázali formulovať silné a jednoznačné stanoviská smerom k tomu, ako sa má vyvíjať verejný priestor okolo nich.
Takže aj keď ľudia nechodia vo veľkých davoch na prerokovania, tak majú naformulované názory. Len žiaľ, nikto ich nevypočuje a nikto sa o ich názory nezaujíma.
V roku 2018 sa stiahnem zo Zelenej hliadky a pôjdem do politiky
Určite vnímate čistotu miest aj v zahraničí. Sú Slováci bordelári alebo sa nevymykáme štandardu, ktorý je bežný na Západe?
Nemyslím si, že sme geneticky špinavší ako Západniari. Veľký rozdiel je v tom, akým spôsobom u nás funguje verejný priestor.
Nedávno sme spracovali manuál pre umiestňovanie odpadkových košov, kde sme zistili, že u nás sú odpadkové koše väčšinou neumiestnené a keď aj sú, tak sú umiestnené zle. Čiže do veľkej miery vieme čistotu na ulici ovplyvniť práve tým, že začneme koše umiestňovať s rozumom a vo vyššom počte ako je to dnes. Z toho vyplýva, že sme veľmi pozadu v kvalite verejných priestorov, ktoré konkrétne v Bratislave podporujú vandalizmus.
Myslím si, že keby sme takéto ulice preniesli napríklad do Kodane, tak Kodaň bude rovnako špinavá ako Bratislava.
V zahraničí určite nájdeme vzory pre Bratislavu. Máme ale mesto na Slovensku, ktoré by mohlo byť pre ňu vzorom?
Tým, že nie som pravidelný cestovateľ, tak nenavštevujem všetky eurofondové námestíčka (úsmev). Minimálne viem pomenovať mestá, ktoré aspoň komunikáciou a prioritami sú aktívnejšie ako bratislavské mestské časti.
Veľmi si vážim prácu primátora Hlohovca Miroslava Kollára alebo Petra Bročku v Trnave. Nemyslím si ale, že na Slovensko niekto zásadne vyskakuje.
Už šiesty rok sa v uliciach snažíte zmeniť tvár Bratislavy. Nerozmýšľate o vstupe do politiky?
Rozmýšľam nad tým.
Samostatne? S niekým?
Určite s niekým, nechcel by som to však teraz špecifikovať.
Chceli by sme na základe našich doterajších skúseností posunúť naše myšlienky vpred. Myslím si, že pre aktivistu je komunálna politika prirodzeným posunom.
Komunálne voľby sú už v roku 2018. Takže už v nich by ste sa chceli predstaviť s nejakou víziou?
Určite áno.
Chcete navrhnúť ľudí na poslancov a ísť aj na primátora?
V mojom prípade na primátora určite nie. Určite by sme chceli dať dokopy skupinu ľudí, ktorá bude mať možnosť rozšíriť ostrovček pozitívnej deviácie napríklad z mojej Riazanskej ulice na jednu konkrétnu mestskú časť. (Pozn. red. Riazanská ulica sa nachádza v mestskej časti Nové Mesto).
Životné prostredie je doménou ľavicových strán. Momentálne sa na politickej scéne formuje ľavico-liberálne hnutie Progresívne Slovensko. Inými slovami vytvára sa priestor pre ukotvenie zelenej politiky. To stojí za úvahu, nie?
Určite áno. Bol som dokonca pozvaný na stretnutie, ktoré organizovalo Progresívne Slovensko. Priznám sa, že mám veľkú pokoru pred verejnou službou. Takže skok z dobrovoľníka - aktivistu rovno do celoštátnej politiky by bolo obrovským sústom.
Do kedy sa chcete tejto iniciatíve venovať?
Naplno, ako je tomu dnes, by som sa chcel Zelenej hliadke venovať do jesene 2018, kedy budú spomínané komunálne voľby. Potom by som veľmi rád delegoval iniciatívu ďalším ľuďom, ktorí sú momentálne v našej organizácii aktívni.
Uvedomujem si, že moja súčasná pozícia zakladateľa je v niečom fajn, keďže mám najsilnejšie slovo, ale zároveň to organizácii do určitej miery ubližuje.
V súčasnosti tu máme množstvo skvelých Bratislavčanov a Bratislavčaniek, ktorí sa s nami angažujú a ktorí by podľa mňa boli oveľa aktívnejší. Pozerajú ale na mňa ako na zakladateľa a radšej mi do toho nehovoria. Preto si myslím, že Zelená hliadka potrebuje nový impulz.
Bez ohľadu na to, čo sa udeje v komunálnych voľbách, tak by som chcel odstúpiť zo Zelenej hliadky a ísť do menej aktívnej role a mať štandardnejšiu prácu.
Matúš Čupka rozhovor autorizoval.
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
