Podľa splnomocnenca pre rómske komunity sa do vládneho programu podarilo presadiť také opatrenia, ktoré keď sa pretavia do praxe, tak bude šťastná celá rómska populácia.
Nie som len splnomocnenec vlády pre rómske komunity, ale aj podpredseda Mostu - Híd. Tvrdí Ábel Ravasz, ktorý tak vďaka tomu nebude pri rokovaniach s ministrom vnútra Robertom Kaliňákom v pozícii podriadeného, ale naopak rovnocenného partnera.
Prvá nezhoda by mohla vzniknúť aj pri otázke represií, ktoré Ábel Ravasz zásadne odmieta. V prípade, že by sa niečo podobné v rómskej osade odohralo, tak by neostal len nečinne stáť. Slovákov však nepovažuje za rasistov, ale mnoho ľudí podľa neho podlieha predsudkom. A najmä tí, ktorí Rómov v živote nevideli a poznajú ich len z médií.
Pred vami bol štyri roky splnomocnencom Róm Peter Pollák. Vnímali ste jeho prácu?
Samozrejme, s pánom Pollákom sa poznám osobne. Myslím si, že má trochu iné pochopenie pre túto pozíciu ako ja.
Čo to znamená?
On túto pozíciu vníma ako politickú pozíciu, ja to skôr vnímam odborne.
Keď sa pozriete na jeho predchádzajúce tri roky, tak vidíte v rómskej problematike zásadný posun?
Peter Pollák v niektorých veciach urobil pokrok, ale nesúhlasím s jeho základnou filozofiou. Presadzoval aj represívne kroky, akoby za svoju chudobu mohli najmä Rómovia.
Ja hlavne presadzujem intenzívnu terénnu prácu - mať terénnych pracovníkov, asistentov učiteľov, rómske občianske hliadky a pod.
Do rómskych osád chodím pravidelne, nikdy som tam nemal problém
Za jeho pôsobenia EÚ vyčlenila na rómsku problematiku 380 miliónov eur. Odborníci tvrdia, že toto je posledná pomocná ruka z Európy. Aké sú plány s týmito peniazmi?
Áno, je to asi posledný veľký balík a nastavenie týchto peňazí sa dialo ešte počas éry Petra Polláka. Úrad splnomocnenca má na starosti 140 miliónov eur. Robíme programy terénnej sociálnej práce, podporujeme komunitné centrá, asistentov v škôlkach, ale aj vysporiadanie pozemkov.
Ostatné peniaze sú na iných ministerstvách a robia sa z nich infraštruktúrne projekty ako budovanie škôlok, komunitných centier, ciest, vodovodov a pod.
V minulosti sme boli svedkovia, že sa peniaze míňali na nezmyselné projekty. Nemôže sa to stať aj teraz?
Určite nie. Európske peniaze sú určené na jednoznačné ciele a to sa nebude meniť.
Spomínali ste, že pre vás je najpodstatnejšia terénna práca. Už ste od nástupu do úradu navštívili rómske osady?
Takmer každý týždeň som v regiónoch. Robil som to aj predtým, keďže som sociológ. Nehovorím, že som v osadách doma, ale cítim sa tam ako v každej inej obci na Slovensku.
Ak dôjde k represii, nebudem sa len nečinne prizerať
Do funkcie vás nominoval Most-Híd, ale fungujete pod záštitou vlády, ktorú vedie Robert Fico. Spolu s ministrom vnútra Robertom Kaliňákom sú už 10 rokov pri moci. O tom, že by sa za ich vládnutia výrazne, koncepčne pohlo s rómskou problematikou sa povedať nedá. Prečo si myslíte, že práve teraz to bude možné?
Lebo vo vláde je aj strana Most-Híd, ktorá má silnú menšinovú agendu. Pred rokom a pol sme vydali strategický program - Občianska vízia. Tá obsahuje aj víziu ohľadom integrácie Rómov, kde som uvedený ako jeden z autorov.
Do Koaličnej dohody sme presadili opatrenia, ktoré sú pre nás v tejto problematike dôležité. Úprimne vám poviem, keby neboli súčasťou vládneho programu, tak do toho nejdem.
Jedna vec sú vaše predstavy, druhá konania vašich koaličných partnerov. Ako sa pracuje v prostredí, kde predseda vlády Robert Fico vo svojich vyjadreniach nepoužil slovo Róm, ale hanlivé označenie cigáň. Ako to vníma Splnomocnenec vlády pre rómske komunity?
Určite to nevnímam pozitívne. Slovo cigáň sa v slovenčine nepoužíva a mali by sme ho zo slovníka už úplne vypustiť.
Som poradný orgán vlády, preto by som pánovi premiérovi aj ministrom radil, aby radšej použili slovo Róm ako cigáň. A najmä, aby to nepoužívali účelovo.
A ako to vnímajú samotní Rómovia?
Určite sa im to nepáči. Nezvyšuje to dôveryhodnosť tejto vlády v rómskych komunitách a nezľahčuje to ani moju prácu.
Hovoríte, že je vám represia cudzia. Robert Kaliňák ale pred mesiacom ukázal prstom na problémové osady, v ktorých chce zvyšovať počet policajtov. Niektorí starostovia ostali z tohto zoznamu nemilo prekvapení. Ako vnímate takéto opatrenia smerujúce práve k spomínanej represii?
Na zozname sú obce, ktoré tam nemajú čo robiť, veď niektoré z nich osobne poznám. Na druhej strane by tam mohli byť iné obce, ale nie sú tam.
S ministrom som sa už o tomto zozname dvakrát rozprával, ale k metodike som sa zatiaľ nedostal. No už teraz viem avizovať, že táto metodika nemôže byť správna, keďže sú tam obce, ktoré sú vnímané ako bezproblémové.
Ste poradný orgán vlády. Prečo ste neboli prizvaný, keď sa tento zoznam tvoril?
Minister si uvedomuje, že represívne opatrenia nie sú mojou doménou. Nebudem však stáť nečinne, ak k takýmto opatreniam dôjde.
Máme 1100 obcí s rómskou komunitou, drvivá väčšina sú bezproblémové
Nespokojné zrejme nie je len majoritné obyvateľstvo, ale aj Rómovia, ktorí žijú v katastrofálnych podmienkach. Čo robí štát preto, aby sa napätie na oboch brehoch neeskalovalo? Lebo skôr to vyzerá tak, že sa štát tvári ako by sa ho to ani netýkalo.
Po nástupe do funkcie som určil tri prioritné oblasti - vzdelávanie, zamestnanosť a spolunažívanie. Spolunažívanie práve preto, lebo túto oblasť vnímam ako veľmi výbušnú. A ak bude verejná mienka namierená proti Rómom, tak zbytočne budeme robiť dobré veci.
Musíme preto pracovať na celoštátnej komunikácii, aby ľudia pochopili, že protirómske predsudky nemusia byť správne. Najdôležitejšie však je, aby sme pôsobili miestne. Preto som razantne zvýšil ľudí v regiónoch, ale aj počet regionálnych kancelárií.
Za posledných 20 rokov bolo napísaných mnoho projektov, mnoho konferencií a v neposlednom rade minutých množstvo financií. Kde sú výsledky?
Po prvé, na Slovensku máme 1100 obcí s rómskou komunitou. Väčšina ľudí by vedela vymenovať desať problémových obcí, ale to, že ďalšie stovky obcí fungujú bez problémov, nikto ani nespomenie.
Po druhé, tento úrad je poradným orgánom Slovenskej republiky. Niektorí bývali splnomocnenci toto nepochopili a s ministerstvami nespolupracovali.
Ľudia veľakrát nadávajú, že Rómom štát alebo samospráva postaví byty zadarmo, za pár rokov ich zničia a dostanú ďalšie. Nie je to z pohľadu politikov len lacná náhrada skutočných systémových riešení?
Ak by to bola úplná pravda, tak by išlo o lacnú náhradu. Takéto výstavbové projekty sa totiž už zväčša nerealizujú.
V tomto projektovom období sa sústredíme najmä na zapojenie rómskej komunity do budovania vlastných domov. Zatiaľ najlepšie funguje svojpomocná výstavba, ktorá sa momentálne realizuje v malom, ale chceli by sme to zmeniť.
Hovoríte, že toto opatrenie sa realizovalo hlavne v minulosti. Lenže takýchto lacných riešení máme mnoho. Majú politici vôbec potuchy ako riešiť rómsku problematiku resp. majú ochotu ju riešiť?
Politici majú strach z väčšinovej verejnej mienky, aby náhodou nestratili hlasy. Toto považujem za nesprávny prístup. Približne každý desiaty človek na Slovensku je rómskeho pôvodu, čo je značná časť populácie, o ktorú sa musíme starať. A na zmenu je potrebná odvaha a systémové riešenia.
Cítite odvahu vo vláde Roberta Fica?
Cítim odvahu vo vláde, kde je Béla Bugár.
Takže veríte, že Béla Bugár dokáže presadiť takéto opatrenia?
Keby som neveril, tak by som do toho nešiel. Veľmi silno dôverujem Bélovi Bugárovi. Dlhé roky spolupracujeme a je pre mňa garanciou úspechu. Taktiež máme za sebou vládny program, do ktorého sme dostali potrebné opatrenia. Keď sa nám ich podarí presadiť, tak budeme veľmi šťastní a nie len my, ale aj celá rómska populácia.
Segregácia je na Slovensku škaredé slovo, ktorému sa každý bráni
Robert Fico v minulosti presadzoval internátne školy pre rómske deti, mimovládky boli proti. Aký máte postoj k tomuto riešeniu?
Najprv sa dotknem špeciálnych škôl. Ak na špeciálnej škole vyučuje pedagóg, ktorý chce naozaj pomáhať deťom, tak tieto školy môžu byť dobým nástrojom pre reintegráciu Rómov. Bohužiaľ, špeciálne školy sú pre deti vo väčšine prípadov len vedľajšou dráhou, z ktorej sa už neskôr nevedia dostať. A takto podobne to vidím aj s internátnymi školami.
Slovensko žilo témou aj segregácie rómskych detí. Na jednej strane je neprípustné deliť deti na základe pleti, na strane druhej máme napríklad list od učiteliek z Dobšinej , podľa ktorých počas vyučovacieho procesu nebolo možné zvládať rómske deti. Čo v takomto prípade robiť, keďže za každej situácie sa eskaluje napätie?
Segregácia je na Slovensku škaredé slovo, ktorému sa každý bráni. Som Maďar a chodil som do maďarskej školy - bolo to segregovaná maďarská škola. Toto je príklad, ktorý považujem za pozitívnu segregáciu.
V prípade rómskych detí je segregácia problém, keďže nie sú oddelené preto, aby mali výhodu, ale preto, aby sa o nich nemusel nikto starať.
Chápem problém, keď sa do triedy dostane neusporiadané dieťa z prostredia, ktoré mu nedáva žiadne šance na úspech. Veľmi dôležitá je preto predškolská výchova, pri ktorej môžu deti dostať primárne návyky ohľadom správania, jazykových schopností, ale aj čistoty. Na základe toho, keď idú do základných škôl, tak už majú podobné šance ako ostatné deti.
V spoločnosti koluje mýtus, že Rómke stačí mať veľa detí a dostane na prídavkoch viac ako priemerne zarábajúci človek. Je to pravda?
Nie je to pravda. Na internete sú dostupné kalkulačky, podľa ktorých sa to dá veľmi ľahko vyrátať. Po druhé, sú dostupné rôzne štatistiky o tom, akú záťaž predstavujú sociálne dávky pre Rómov s veľkopočetnými rodinami. Je to kvapka v mori. A po tretie, keď Rómovia majú lepšie životné podmienky, tak už nemajú ani toľko detí.
Predsudky voči všetkým Rómom môže mať iba človek, ktorý ich pozná len z médií
Mnohé mimovládne organizácie tvrdia, že diskriminujeme Rómov, niektoré dokonca správanie majority označujú za rasistické. Sú podľa vás Slováci rasisti? Resp. majú k nemu sklony?
Nemyslím si, že by Slováci boli väčší rasisti ako ktokoľvek iný na tejto planéte. Slováci sú však v tejto krajine v mocenských pozíciách, preto majú väčšie šance na úspech.
Dám vám príklad každodennej diskriminácie. Rómovia žijú zvyčajne v regiónoch, v ktorých nie je veľa pracovných príležitostí. Keď sa ale pracovná príležitosť objaví a zaujíma sa o ňu Róm a neróm s podobnými kvalifikáciami, tak neróm si zvyčajne vyberie neróma.
Možno to vyznie kontroverzne, ale podľa mňa je to prirodzená vec, keď človek podporuje človeka, ktorý mu je podobný. Robí to takmer každá komunita.
Táto vaša odpoveď mi vyznela dosť diplomaticky. V parlamente máme stranu, ktorá podporuje segregáciu Rómov. Podľa prieskumu agentúry Focus takmer polovica Slovákov by nechcela za suseda Róma. Tieto fakty o niečom hovoria.
Časť akejkoľvek populácie inklinuje k netolerantnosti. Beriem to akú súčasť dnešných spoločenstiev. Neteším sa tomu a uvedomujem si, že to pramení aj z miestnych frustrácii.
Hrajú v tom rolu aj médiá, keďže už 20 rokov počúvame, že sa s rómskou problematikou nič nerobí, že Rómovia majú všetko zadarmo - toto nie je pravda. Potom sú ľudia frustrovaní a volia strany, ktoré ponúkajú rýchle riešenia.
Bežný občan má naozaj pocit, že sa s rómskou problematikou nič nerobí.
Máme všeobecné a konkrétne predsudky. Všeobecné predsudky môže mať človek, ktorý žije v obci bez rómskej populácie a Rómov pozná iba z internetu alebo televízie.
Keď človek žije s rómskou komunitou, ktorá je chudobná, tak sa z času na čas vyskytnú problémy. Ale vtedy je zvyčajne nenávisť alebo frustrácia nasmerovaná na konkrétneho páchateľa a nie na celú komunitu.
Keď sa človek sťažuje na problémy v miestnej rómskej komunite, tak sa to snažíme vyriešiť. Ale nikdy som sa nestretol s otázkou, prečo sa s Rómami nič nerobí. Lebo ľudia, ktorí žijú pri rómskych komunitách, tak vedia, že sa tam stále niečo deje.
Zvyčajne je otázka opačná, že prečo robíme toľko pre Rómov a nie pre majoritu.
Takže téza, že najväčšie napätie medzi majoritou a Rómami je v obciach, ktoré majú v susedstve rómsku osadu je nepravdivá?
Podľa mňa je to zväčša nepravda.
Sú osady, ktorú sú naozaj problematické. Zväčša však ide o osady, ktoré sú územne aj mentálne od obce oddelené, teda je tam dosť veľký rozdiel medzi životnou úrovňou. Ale drvivá väčšina rómskych osád a komunít sú bezproblémové. Som biely plavovlasý Maďar a v živote som nemal problém v žiadnej osade.
Aká je vaša najhlavnejšia priorita v tomto úrade, keď toto je možno jedna z posledných vlád, kedy sa dá rómska problematika riešiť štandardným spôsobom?
Pevne verím, že aj nasledujúce vlády budú môcť túto otázku riešiť rozumne. Viem, že tam nie je žiadna garancia, ale naša strana sa snaží do problematiky vniesť rozum.
Mojim cieľom je, aby sme rómske deti dostali do škôlok a nebol by som proti, keby bola povinná dochádzka. Taktiež sa budem snažiť, aby terénna sociálna práca nebola platená z eurofondov, ale zo štátneho rozpočtu. Potom chcem, aby v každej osade boli terénni pracovníci, školskí asistenti či rómska občianska hliadka.
Keby sa nám toto všetko podarilo urobiť, tak by sme vytvorili základné podmienky pre budúce vlády, aby mohli pokračovať v integrácii Rómov.
Ábel Ravasz rozhovor autorizoval.
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
