Slovenská herečka si zaspomínala na svoje začiatky v zámorí, priblížila svoj spirituálny život a poodhalila aj niečo zo svojho súkromia.
Hrala v oscarovom filme Kolja, neskôr odišla zo Slovenska do centra svetovej kinematografie Los Angeles. Okrem herectva si ju ľudia pamätajú aj vďaka jej spiritualite, ktorú nie všetci prijali s pochopením.
Silvia Šuvadová verí na minulé životy a otvorene hovorí o „stretnú s mimozemšťanom". S negatívnymi reakciami dlho bojovala, ale už ich chápe. Podľa jej slov niektorí ľudia zatiaľ nevedia reagovať inak ako sarkazmom a posmievaním sa.
Dlhé roky ste žili v USA. Prečo ste sa rozhodli odísť zo Slovenska?
Mala som vnútornú túžbu niečo zmeniť. Ale v tom fyzickom svete čo sa stalo? V Koljovi ma videl až 17-krát mladý americký režisér, ktorý mi zavolal, že pre mňa napísal film. Ten sme natočili v Prahe a potom som ho išla nadabovať do Spojených štátov do Los Angeles.
Potom ste sa rozhodli, že tam zostanete alebo ste sa ešte vrátili späť a až neskôr prišlo to zásadné rozhodnutie?
Ako slovenská herečka som bola veľmi zaneprázdnená. Síce sa veľa netočilo, ale napríklad celé prázdniny sme dabovali telenovely. Teda keď som prvýkrát šla do L.A., tak ma uvoľnili len na deväť dní. Ale keď som prišla nazad, tak som už rozmýšľala, že tam pôjdem pracovať a žiť.
Trvalo mi približne rok a pol kým som dostala herecké pracovné víza a uzavrela všetky dohody a kontrakty. Napokon som odišla v roku 2002.
Žili ste v Los Angeles, v centre svetovej kinematografie. Aké to je pre slovenskú herečku zanechať svoju kariéru na Slovensku a vydať sa do Holywoodu?
Určite to chce veľa odvahy. Veľmi som bola naviazaná na moju sestru, mojich rodičov a kamarátov, ale na druhej strane som sa cítila staro. Mala som len 25 rokov a cítila som sa úplne vyhorená.
Film Kolja mi neskutočne pomohol
Aké boli začiatky?
Začiatok bol prekvapujúco dobrý aj s mojou polámanou angličtinou. Keď som povedala, že som hrala v oscarovom filme Kolja, tak ma malé a stredné agentúry okamžite brali.
Do agentúr som vždy prišla s malou dušičkou a tvrdila som, že v Koljovi som hrala len malú postavu. Niektorí ľudia zo šoubiznisu mi však povedali, aby som hovorila, že som hrala v Koljovi - bodka! Povedali, že práve to, že som tam hrala, je jeden z dôvodov, prečo tento film získal Oscara. Ich rada bola, že sa nemám vôbec podceňovať.
Takže vám pomohlo pri castingoch že ste hrali v Oscarovom filme Kolja.
Neskutočne mi Kolja pomohol. Otváral mi dvere v medziach, o ktorých sa mi ani nesnívalo.
Ktorá z vašich posledných amerických filmov vás najviac potešil?
Asi moja najväčšia rola bola vo filme Violent Blue, kde som hrala psychicky týranú huslistku Katarínu. Naposledy som hrala v krátkom filme s Ericom Robertsom - bratom Julie Roberts . To bola najväčšia celebrita, s ktorou som si zahrala tvárou v tvár.
Vzťah s mamou je moja najväčšia výzva v živote
Okrem toho, že vás ľudia poznajú ako herečku, tak vás vnímajú aj cez to, že žijete veľmi spirituálne. Ako by ste obyčajným ľuďom opísali váš spôsob života?
Keď sa ráno prebudím, tak nikdy neviem, čo sa stane. Samozrejme, že mám naplánované veci, ale život sa mi odvíja úplne nečakane.
Môj život je pomerne náročný. Uvedomujem si, že každý deň máme veľa skúšok. Niektorí ľudia ich berú tak, že niektorá vyjde a iná nie. Ja sa pri tej, ktorá nevyjde, snažím zastaviť a rozmýšľať, čo sa dalo urobiť lepšie. Snažím sa na sebe pracovať, žiť v plnom uvedomení a vo veľkej hĺbke.
Pochádzate z konzervatívnej Oravy. Ako miestni prijali váš životný štýl, vašu spiritualitu?
Toto ma najviac mrzí. Moja maminka musela znášať všetko, čo sa okolo mňa po spirituálnych videách v roku 2012 stalo. Orava je kresťanská oblasť a alternatívne veci medzi nebom a zemou sú príliš náročné na ich vedomie. Takže to bolo pre ňu ťažké.
Myslím si, že vzťah s maminkou je v tomto živote moja najväčšia výzva. Samozrejme, chcela by som byť dcéra, na ktorú je mama pyšná, ale zatiaľ je to na ňu príliš veľa.
Takže s mamou ste stále v štádiu vysvetľovania si?
Sme už od roku 2012 a niekedy sa to podarí a inokedy nie. Maminka by chcela, aby som bolo herečka. Ja mám rada herectvo a určíte chcem hrať. Myslím si však, že život je oveľa komplexnejší ako len naše povolanie.
Ako často teda chodíte domov?
Zo začiatku som chodievala pravidelne aj kvôli tomu, že mi žili obe babičky. Potom som mala päť a pol ročnú pauzu, keď som sa snažila získať V USA zelenú kartu. A teraz som došla asi po roku domov.
Organizujem semináre na Slovensku aj v Amerike
Organizujete aj rôzne semináre, najbližší bude už 4. februára v Liptovskom Mikuláši. Ako tieto semináre prebiehajú?
V roku 2013 a 2014 som urobila osem seminárov po celom Slovensku. Snažila som sa prispôsobiť modelu, ktorý je na Slovensku zaužívaný, teda asi dvojhodinový seminár za sumu 15 až 20 eur.
Do dvoch hodín som sa ale nevedela zmestiť, u mňa len samotne meditácie trvajú 2 hodiny. Plus sa chcem podeliť aj množstvo informácii, aby som uspokojila aj ľudskú myseľ.
Nemyslíte si, že 60 eur za takýto seminár je pre bežného Slováka priveľa?
V prvom rade toto je sedemhodinový seminár, čo je podľa počtu hodín klasifikované ako celodenný seminár. Máme 30% zľavy pre dôchodcov a študentov.
Rozmýšľali sme na tým s mojim priateľom a manažérom Romanom a organizátormi. Ja som bola vždy tá, ktorá sumu tlačila dole. Mala som a stále mám extrémny súcit s ľuďmi, ktorí majú málo a v spiritualite je veľa ľudí, čo nemajú dostatok.
Pred tromi rokmi som robila seminár na strednom Slovensku. Povedala som si, že tam ľudia nemajú peniaze a cena za seminár bol 12 eur. Napokon sa natiahol z dvoch na päť hodín. Keď som prišla domov, tak som na päť dní energeticky skolabovala.
V tom polovedomom stave som počula jasný hlas a intuíciu, že informácie, ktoré som pochopila za minulé životy a všetko to čo som sa naučila v tomto živote sú strašne vzácne. Desať eur dá aj niekto, kto sa chce ísť pozrieť len na Šuvadovú, ale keď dá niekto šesťdesiat eur, tak to musí naozaj cítiť. A je čas prestať vnímať spirituálnych učiteľov ako pracovníkov charity. Spiritualita je to, čo najviac tento svet potrebuje a vďaka Bohu za tých, ktorí to chcú učiť a pomáhať iným. Tie tisíce dolárov, čo som ja investovala do mojich štúdií boli najlepšie minuté peniaze v mojom živote.
Semináre organizujete len Slovensku alebo už aj v Amerike?
Slovensko bolo pilotnou loďou, ale nedávno som mala seminár v Los Angeles, na ktorý ma už niekoľko rokov volal môj dobrý kamarát. Bolo to veľmi zaujímavé, pretože to fungovalo presne tak ako na Slovensku. Znova som cítila energie, bola tam podporná sila a na všetky otázky som zodpovedala v angličtine. Napokon celý seminár dopadol veľmi dobre.
Teraz mám ponuku od chorvátskeho zázračného liečiteľa Braca, ktorý ma vo februári pozval do Chorvátska. Veľa ľudí už zázračne vyliečil pohľadom. Ľudia napríklad vstali z vozíka alebo slepí začali vidieť.
Uživí vás to?
Zatiaľ ma to neživí.
Verím na minulé životy a mimozemšťanov
Tvrdíte, že veríte na minulé životy. Čím ste boli v minulom živote?
Na svojej spirituálnej ceste som sa oboznámila s niekoľkými minulými životmi. Bola som duchovnou kňažnou alebo kráľovnou a žila som v Egypte, Grécku či Indii. Myslím si, že kde človek minulé životy prežil, tak do týchto krajín ho to aj ťahá.
Ide len o inkarnáciu do ľudských tiel alebo tam hrajú rolu vyššie - nižšie kasty?
Nemali by sme sa zrodiť do nižšej vývojovej kasty napríklad do zvieraťa. Ale keď je karma príliš ťažká a poľovník miluje strieľanie zvery, tak sa môže stať, že pôjde do nižšej vývojovej úrovne.
Keď ste slávili 33. narodeniny, tak ste sa podľa vašich slov „stretli s mimozemšťanom". Ako toto stretnutie prebiehalo?
V deň mojich 33. narodenín som mala stretnutie s jedným indickým guru. Keď som z toho stretnutia odchádzala, tak som cítila, akoby som bola v inom svete. Zrazu všetky moje zmysly boli veľmi intenzívne. Ochutnala som vodu a bola to najlepšia voda, akú som kedy pila. Videla som náramok a bol to ten najkrajší náramok, aký som kedy videla. Kamaráti mi povedali, aby som šla domov, lebo takto nemôžem chodiť po svete.
Doma som robila bežné veci a bolo mi neskutočne krásne. Na konci dňa som bola v spálni a zhasla som svetlo. V miestnosti som zrazu videla stáť vysokú priezračnú bytosť, ktorá tam bola asi štyridsať minút. V tej chvíli som si nič nemohla myslieť, lebo to bol taký vysoký stav bytia, kedy už neexistujú ani myšlienky. Na druhý deň som vstala a bola som úplne normálna (smiech).
Približne o dva mesiace som šla k regulérnej jasnovidke, ktorá mi povedala, že je to môj kamarát zo súhvezdia Plejád a volá sa Zork. Následne som si naštudovala, čo to je a tak som sa tomu začala hlbšie venovať.
Núkali mi halucinogénny, ale nikdy som ich neprijala
Vo vašom učení hovoríte aj so splynutím s vyšším Ja. Čo si máme pod tým predstaviť?
Simultánne existujeme v rôznych dimenziách a vo vyšších je naše vyššie Ja. Dimenzií je trinásť a posledná je absolútna jednota a čím ideme nižšie, tak sa to postupne oddeľuje. V meditáciách sa ale môžeme spojiť s našou múdrejšou a vyššou časťou a získať od nej rôzne informácie.
V Južnej Amerike je mnoho šamanov, ktorí majú transcendentálne zážitky vďaka halucinogénom ako meskalín, alebo ayahuasca. Neskúšali ste to?
Mala som ponuky a veľmi veľa ľudí ma presviedčalo, že môžem ísť do vyššieho stavu vedomia iba vtedy, ak použijem halucinogénu látku. Ja to však odmietam a prirodzene cítim, že to nie je pre mňa.
Ako sa s vysporiadavaste s negatívnymi reakciami?
Šokujúce to bola hlavne v roku 2012, kedy vznikli spomínané virálne videá. Negativita je vždy silnejšia ako pozitivita. Nenávistné komentáre boli pre mňa príliš a počas prvých dní som bola doslova paralyzovaná.
Funguje to ako woo-doo. Zoberiete si bábku, sústredíte sa ňu a človek začne niečo cítiť. Teraz bola tá bábika Šuvadová a sústredili sa na ňu naraz státisíce ľudí. Bolo to veľmi náročné a bol to niekoľkoročný proces, aby som týchto ľudí pochopila, že zatiaľ nevedia inak reagovať ako sarkazmom a posmievaním sa.
Všimol som si, že sa vyjadrujete aj k politikom. Pred voľbami ste sa vyjadrovali k Donaldovi Trumpovi a jeho energii. V lete ste zas vyhlásili, že chcete očistiť slovenský parlament. Podarilo sa? (úsmev)
O Donaldovi Trumpovi som povedala, že je extrémne spontánny a nemá žiadne limity vo svojom vyjadrovaní. Toto spôsobilo neskutočný pohyb v pozitívnom, ale aj v negatívnom zmysle. A pohyb je vždycky vývojový a dobrý aj keď ide cez hádky a plač.
Čo sa týka slovenského parlamentu, tak sme ho chceli ísť spolu s priateľom Romanom energeticky čistiť. Ale na to určené prístroje nám ukradli z auta, takže to bolo znamenie, aby sme nechali veciam voľný priebeh.
Kto zo slovenských politikov podľa vás vyžaruje dobrú a naopak zlú energiu?
Zlú energiu by som asi nechala tak (smiech). Mne je sympatické, keď sa niekto vyjadruje spontánne, dáva priebeh svojim emóciám a za nič sa neskrýva. Napríklad mi bolo sympatické, keď sa Richard Sulík postavil proti Eurovalu. Je veľmi ťažké povedať či to bolo správne z dlhodobého hľadiska, ale v niečo veril a bojoval za to. Takže zo slovenských politikov mi je sympatický on a ešte aj pán Kaliňák je celkom milý, nie? (smiech)
Najviac ma ovplyvnil otec a sestra
Venuje sa aj váš partner spirituálnemu životu?
Áno, vlastne to nás spojilo. Mal veľmi silnú túžbu chápať život hlbšie a učiť sa z každého dňa.
Kto vás vo vašom živote najviac ovplyvnil?
(Ticho) Veľmi ma ovplyvnil môj ocko, lebo od detstva vo mňa veril. Kedysi mi povedal, že by som mohla byť prezidentkou Slovenska - toho nového Slovenska (úsmev). Vždy mi hovoril, že som jeho kráľovnička.
Spomínané obdobie v roku 2012, kedy maminka strácala pôdu pod nohami, sa to ocinkovi veľmi páčilo a mal pocit, že sa deje najväčšia šou na svete (smiech).
Určite ma ovplyvnila aj moja sestra Andrejka, ktorá je aj mojou najlepšou kamarátkou. Vždy všetky veľké veci zdieľame a prechádzame spolu.
Silvia Šuvadová rozhovor autorizovala.
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
