Hip-hop už dávno nie je na okraji hudobnej scény, dokonca sa stal súčasťou mainstreamu. Potvrdzuje to aj raper Vec, ktorého prezývajú aj Otcom scény.
Braňo Kováč alias raper Vec je na slovenskej hip-hopovej scéne od jej začiatku. Hovorí, že za uplynulých 20 rokov sa zmenilo úplne všetko od tvorby až po fanúšikov. Najväčší problém má s ideológiou hip-hopu, ktorý podľa neho zlenivel a nejde v ňom o vyššie ciele.
Vo svojich skladbách kritizuje aj spoločnosť, ktorú ovplyvňuje množstvo dezinformácií a narastajúci extrémizmus. Na druhej strane tvrdí, že riešením je vzdelávanie mladých ľudí a vštepovanie správnych hodnôt.
Na slovenskej hip-hopovej scéne ste od jej vzniku. Ako sa zmenil slovenský hip-hop od začiatku 90. rokov?
Úplne. Keď sme začínali v 90. rokoch s našou kapelou Trosky v Zlatých Moravciach, tak to bol menšinový žáner a pohyboval sa vo svete aj na Slovensku na okrajových častiach hudobného spektra. Postupom času sa mu stalo to, čo sa stane skoro každému žánru. Vystrčil sa na výslnie a skomercionalizoval sa. Trošku zmäkol a nabral masy poslucháčov.
Zmenilo sa aj publikum?
Celkovo sa zmenila doba, takže logicky sa zmenili aj poslucháči. Už to nie sú tí ľudia, ktorí obetujú veľa času, aby si vyhľadali skladby, lebo hip-hop je všade.
Už sa asi zmenila aj veková skupina, ktorá počúva hip-hop.
Samozrejme, už sme aj my zostarli a s nami aj naši fanúšikovia. A práve na týchto fanúšikov spoliehame, pretože 40-ročný chlap ako ja nemá toľko čo povedať 17-ročným chalanom a babám ako svojim rovesníkom.
Môj najobľúbenejší raper je z Čiech
Momentálne sa hip-hop nesie najmä na trapovej vlne (Pozn. red. Trap je podžáner hip-hopu). Baví vás tento posun?
Vždy keď sa hip-hop zvukovo posunul, tak ma to bavilo.
S čím mám problém je ale dnešná ideológia, respektíve zlenivenie hip-hopu. Hip-hop kedysi rebeloval a bol protipólom celého mainstreamu. Teraz je už jeho súčasťou a nejde v ňom o vyššie ciele. Strašne z neho trčí ego, každý chce byť obalený komfortom a to sa stalo prioritou.
Kto vás baví z aktuálnych mien na československej scéne?
Som veľmi rád, že hovoríte o Československu, lebo môj najobľúbenejší raper je z Čiech. Evidujem ho už päť rokov a volá sa MC Gey. Z viacerých raperov má dobré veci. Z Jamese Cole-a má niečo, niečo má z Kata z Prago Union. Má starú drzosť, je veľmi vtipný, ale aj veľmi tvrdý.
Poďme ku komerčne najúspešnejším tváram. Aký máte názor na tvorbu Rytmusa alebo Majka Spirit?
Paťo mal v 90. rokoch inú rétoriku, ktorú nepoužíva dnes. To je však prirodzené. Myslím si, že je najväčší profík z našich raperov. Jeho technika rapu je fakt na vysokej úrovni, ale sú raperi, ktorí vedia lepšie spojiť flow a obsah.
Majk Spirit si ide veci, ktoré mne nie sú až také blízke - životná filozofia a ako to prezentuje. Každý sme však úplne iný. Rytmus je iný, Majk Spirit je iný a aj ja som iný.
Inšpiroval ma Elán aj Marika Gombitová
Vy ste bol vždy veľký fanúšik samplovania (Pozn. red. Preberanie zvuku, alebo častí pesničiek). Ľudia však často obviňujú producentov hudby, že len vykrádajú staré hity. Kde je podľa vás hranica čo sa ešte môže a čo nie?
Sú dva pohľady, prečo sa sampluje. Samplovanie vzniklo na začiatku 80. rokov, kedy nebolo dostatok hudobných a finančných prostriedkov. Keď sa chalani z geta nemohli dostať do štúdia, tak si to zjednodušili. Zobrali dva takty, ktoré zaslučkovali a prilepili na ne bicie. Takto si vyriešili hudbu.
Druhý pohľad je, že producent chcel samplovaním vzdať hold originálu. Títo sampleri vedia, čo robia a samplovanie povýšia na umenie, aby to nebolo len nejaké plagiátorstvo.
Aj vy ste samplovali interpretov ako Elán či Mariku Gombitovú. Vedia o tom, že vás ich hudba v niečom inšpirovala?
Na mojom poslednom nosiči Domáce potreby som vysamploval Elán, ktorý sa to určite dozvedel. Cez youtube komentár mi odkázali, že ma pozdravujú. No prišlo mi to ako nasratý komentár. To ma dosť mrzí, pretože som chcel tomu samplu vzdať hold.
Hudobníci by mali hovoriť svoj názor a nekalkulovať, že stratia fanúšikov
Nedávno vám vyšiel nový album s názvom Domáce potreby. Je na ňom skladba Šapitó, v ktorej ste aj s Katom z Prago Union komentovali celospoločenskú situáciu. Nemali by sa umelci viac zapájať do verejnej diskusie - hlavne v tejto dobe?
Tiež si to myslím. Hudba je veľmi dobrý nástroj ako dať najavo svoj názor, nevynímajúc ten politický. Podľa mňa je nezodpovedné sa vyhýbať prezentovaniu svojich názorov len preto, aby interpret nestratil svojich fanúšikov.
Vďaka internetu sa naša spoločnosť dostala do štádia, kedy veľakrát rozumní ľudia nedokážu rozlišovať čo je a čo nie je pravda. Ako vnímate tento nekontrolovateľný nárast hoaxov, konšpirácii a rôznych bludov? Ako sa tomu dá čeliť?
Hneď mi napadne cenzúra, ale potom si uvedomím, že cenzúry sme tu pred 20 rokmi mali až až. Aj keď si myslím, že cenzúra stále funguje, len trocha v inej podobe - ľudskejšej.
Neobmedzený prístup ku všetkým druhom informácií je kontrolovateľný. A riešenie? Treba vzdelávať mladých ľudí a učiť ich si hľadať informácie podľa správneho kľúča. Nenechať sa zlákať všelijakými bludmi a v deťoch budovať zdravý rozum.
Na Slovensku ale aj vo svete narastá rasizmus a fašizmus. Ako to vnímate?
Som rád, že ste poznamenali, že to nie je problém len na Slovensku. Nemyslím si, že to v 90. rokoch vymizlo. Extrémizmus ostal, začal kvasiť a dozrievať v ľuďoch. Riešením je podľa mňa vštepovať deťom správne hodnoty.
Rasizmus nežije len v Slovákoch, ale žije v ľuďoch po celom svete. Samozrejme, nemyslím si, že len bieli sú zlí, lebo rasizmus funguje aj opačne. Nemôžeme to však riešiť radikálnymi opatreniami a násilím, lebo to vedie k vojne. A obávam sa, že vojna v Európe do pár rokov bude.
Čo slovenská politika, sledujete ju?
V priebehu roka mám obdobia, kedy ju sledujem viac a inokedy menej. Ale nevyhýbam sa jej a zaujímam sa o to, čo sa deje okolo mňa.
Chodíte voliť?
Áno.
Kvóty na slovenskú hudbu je nešťastné riešenie
Politici sa občas starajú aj do hudby, už nejaký čas rádia musia dodržiavať kvóty. Je to podľa vás správna cesta ako pomôcť slovenskej hudbe?
Nie je to najšťastnejšie riešenie. Samozrejme, výsledok, aby sa hralo viac slovenskej hudby by bolo super dosiahnuť prirodzeným spôsobom. Je potrebné, aby sa slovenská hudba podporovala už od svojich zárodkov. Prikazovať to zákonom mi príde ako nešťastné riešenie.
Keď sme pri slovenskej hudbe. Čoraz viac pri svojej tvorbe spolupracujete s umelcami, ktorí sú mimo tej klasickej hip hopovej škatuľky ako Peter Lipa, Richard Müller, alebo Juraj Benetin. Aké iné hudobné žánre vás dokážu inšpirovať?
Nie je to ani o tom, aby som vymenoval žánre. Keď robím skladbu, tak si skôr predstavujem, kto by sa do danej skladby hodil. Hudobnú predstavivosť mám už tak vycibrenú, že si zoradím možných kandidátov do danej pesničky a na základe intuície vyberiem konkrétneho speváka alebo speváčku. A výsledok je väčšinou veľmi dobrý.
Prvou skupinou, ktorá na Slovensku hrala hip hop s kapelou bola vám blízka Moja reč, ktorá hrávala s Komplotom. Moe z AMO prednedávnom založil s viacerými muzikantmi kapelu Solid Move, v Čechách takto vystupuje Prago Union. Neláka vás dať sa na túto dráhu?
Už som nad tým rozmýšľal. Možno sa to nejako vyformuje s novou kapelou, s ktorou začneme robiť nové skladby, ale nie je to môj prvotný plán. No môže to nastať. Musím ale dobre hospodáriť s časom, lebo čím som starší, tak sú povinnosti rozdelené inak ako keď som bol mladý. A kapela zožerie naozaj veľa času.
Na vašom novom albume je aj temná a intímna skladba „Stále v hlavách". Klip ste nakrúcali na Islande. Prečo práve Island?
Toto musím konečne uviesť na pravú mieru. To nemalo byť na Islande, na tú skladbu nemalo byť video. Boli sme na festivale na Islande a bol som s Braňom „Špakom" na izbe. Ten mi popri točení filmu o Jurajovi Kušnierikovi navrhol, aby sme niečo natočili. Takže takto vznikol tento klip.
Čo budem robiť, keď skončím s hudbou? Nemám plán B
Je ešte niekto, s kým by ste chceli urobiť skladbu ale zatiaľ sa vám to nepodarilo?
Chcel som povedať nie, ale plánujem niečo, o čom vám však nič nepoviem. (smiech)
Takéto veci nehovorím, lebo sa tým naruší plánovanie a keď o tom vie veľa ľudí, tak sa naruší punc prekvapenia.
Volajú vás často aj Otcom scény. No už nejakú dobu ste otcom malého Fedora. Ako sa vám zmenil život?
Začiatky sú naozaj náročné a nemal som veľa času na štúdio. Samozrejme, nemôžete v tom nechať partnerku samu. Je to dosť náročné obdobie.
Prvý rok je len o povinnosti a dieťa ešte nedáva až takú spätnú väzbu. Ale potom je s tým dieťaťom sranda. (úsmev) To čo mu dávate, tak sa to odráža naspať ako zrkadlo.
Čo plánujete robiť po kariére rapera? Máte nejaký plán B či zadné vrátka?
Kým budem pre moju generáciu zaujímavý, tak by som chcel pri muzike ostať. Neviem či ako raper, producent alebo pomôcť nejakému mladému umelcovi. Ale vyslovene plán B nemám.
Pýtam sa to aj kvôli tomu, že som zaregistroval znovu oživenie značky Calexity. Ostane to len pri tričkách a čapiciach, alebo máte aj väčšie plány?
Začneme robiť obuváky. (smiech)
Na ulici máme starú obuv, kde sú tie poctivé dlhé plechové obuváky. A na také chceme spraviť gravírovanú potlač buď Calexity alebo Sam-Sytem,. Vec si nechcem dávať na obúvak, to je hlúposť. (smiech)
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
