O kauze na ministerstve zahraničných vecí, o kritike médií, ale aj o fungovaní mimovládnych organizácií na Slovensku.
Riaditeľ Transparency International Slovensko (TIS) Gabriel Šípoš pomohol Zuzane Hlávkovej s odhalením údajného predraženia akcií, ktoré propagovali predsedníctvo Slovenska. Za kauzou Evka je podľa neho niečo oveľa väčšie, napríklad obohatenie vysoko postaveného človeka alebo politickej strany.
V akom štádiu je momentálne kauza Evka?
Dva mesiace potom ako bývalí zamestnanci upozornili na to, že nebolo všetko v poriadku so zákazkami na predsedníctvo, stále bojujeme s ministerstvom zahraničných vecí, aby predložilo základné dokumenty, ktoré by zo zákona malo.
Minister Lajčák tvrdí, že o žiadnu kauzu nejde, ide len o pochybnosti. A tie musia vyšetriť úrady. Veríte v takejto politickej kauze štátnym inštitúciám?
Už viac ako 15 rokov tu poletujú rôzne kauzy a väčšina z nich sa štátnymi orgánmi nevyšetrila. Orgány, ktoré spomínal minister - Protimonopolný úrad, Úrad pre verejné obstarávanie, Najvyšší kontrolný úrad - by sa mohli pozrieť na všetky dokumenty a povedať verdikt. Ale zároveň tieto inštitúcie majú na svojom čele šéfov, ktorí boli menovaní koaličnými stranami. A to je veľmi často dôvod, prečo vyšetrovanie citlivých politických káuz zlyháva.
Ozvali sa vám po Zuzane Hlávkovej aj ďalší ľudia?
Aj pred Zuzanou bolo takýchto prípadov veľmi veľa, ale nemalo to nakoniec koncovku, že s tým ľudia išli von. Preto sa snažíme vybudovať nový projekt, kde by sme týchto ľudí ochránili.
Kauza Evka? Môže byť za tým obohatenie vysoko postaveného človeka alebo politickej strany
Ešte sa vrátim k ministrovi Lajčákovi. Nesie len politickú zodpovednosť alebo sa podľa vás na celej tejto kauze aj obohatil?
Skôr si myslím, že prvá možnosť je reálnejšia. Mňa len veľmi prekvapuje, že keď pri relatívne malej veci tak bojujú a tak obhajujú porušenia zákonov, tak si myslím, že za tým bude niečo väčšie.
To je len váš pocit alebo máte aj indície?
To je moja hypotéza. Mne to celé pasuje len do jedného scenára. Strašne sa boja, a preto za tým musí byť niečo oveľa väčšie. A to môže byť naozaj obohatenie vysoko postaveného človeka alebo dokonca politickej strany.
Ako ste pred touto kauzou vnímali ministra Lajčáka? A ako ho vnímate teraz?
Rovnako ako tisíce Slovákov. Veľmi si poškodil imidž. Prekvapilo ma, že minister v takejto kauze porušuje zákon. Očakával som, že to dá aspoň interne vyšetriť a ľudí, ktorí na tom pracovali, tak odvolá. Zároveň mal zverejniť všetko a zobrať nejakú zodpovednosť. Neprišlo k tomu, a tak sa priklonil k starým spôsobom mnohých iných ministrov.
Médiá majú vplyv, preto potrebujú spätnú väzbu
Keď Marián Kočner zverejnil komunikáciu medzi Gáborom Grendelom, tak sa toho chytili hlavne vládni politici. Napríklad kancelária predsedu vlády odpísala redaktorke Monike Tódovej, že nebude odpovedať na otázky Gábora Grendela. SNS zas takto vytvárala tlak na RTVS. Koniec koncov, aj vy ste napísali blog, kde ste časť novinárskej obce podrobili kritike. Nelegitimizovali ste takto prapodivné dokumenty, ktoré mohli slúžiť len na nejaké spravodajské hry?
Skôr poviem kontext. V TIS pôsobím od roku 2009 a už predtým som hodnotil novinárov.
Médiá majú veľký vplyv a zodpovednosť, teda čím budú kvalitnejšie - aj na základe kritiky - tak tým bude kvalitnejšia aj demokracia. Myslím si, že médiá si spätnú väzbu vyžadujú a je veľmi dôležité aby v dobe, kedy dostávajú veľa falošnej kritiky, na sebe pracovali.
Moja kritika bola o tom, že médiá tieto informácie absolútne prehliadali a tvárili sa, že neexistujú. Podľa mňa je to horšia cesta ako zobrať do úvahy vecné pripomienky.
Keď novinár pracuje v teréne, tak musí mať kontakty všade. Možno sa niekedy dostane k informácii tak, že si vymení aj zopár nemiestnych, možno politicky nekorektných smsiek. Na záver dňa uverejní článok, ktorý odhalí povedzme veľkú kauzu. A keď teraz niekto zverejní len tie nemiestne smsky - vytrhnuté z kontextu - tak to výrazne kriví realitu.
Určite áno a zrejme pri časti smsiek to aj tak bolo. Ale moja kritika bolo o tom, aby média nemlčali, ale takto podobne to vysvetlili. Napríklad by vysvetlili, že tieto smsky sú z tohto dňa a o deň neskôr bola reportáž, v ktorej nič zlé nebolo, teda redaktor si svoju robotu urobil dobre.
Denník N nehral férovú hru so svojimi čitateľmi
TIS prednedávnom zverejnila blog, v ktorom obvinila Denník N, že zavádza v prehľade najčítanejších článkov. Na tomto blogu je vidno veľa práce, ale keď ste už dostali verejnú odpoveď denníka, tak ste nemali pocit, že bol šitý horúcou ihlou? Nechcelo to ešte trochu času poradiť sa s odborníkmi o niektorých veciach?
Práveže mám pocit, že Denník N nezareagoval celkom férovo, keď napísal, že so svojimi čitateľmi hrajú absolútne férovú hru. Veď zároveň v ich reakcii uznali, že tam, kde vykazujú čítanosť za 24 hodín, no v podstate je to niečo medzi 24 až 48 hodín.
Druhá časť kritiky sa venovala celkovej čítanosti. Pri niektorých článkoch vyskočila nad oficiálne čísla, ale aj nad čísla, ktoré mali iné médiá.
Lenže na webe sú zverejnené page views (zobrazenie stránky) a v AIM Monitore reálny užívateľ. Pri page views, keď čitateľ klikne 20-krát, tak sa zaráta 20 klikov. Pri reálnom užívateľovi sa zaráta len jeden klik. Teda pri tomto mohol nastať aj rozpor medzi číslami, ktoré ste vy kritizovali.
Určite, to sú dve rôzne veci. Ale kritika bola v tom, prečo si zvolili - možno nevedome - formu, ktorá je náchylnejšia na zveličovanie oproti štandardom iných spravodajských portálov. My sme porovnávali tie isté správy u iných, ďaleko väčších konkurentov - a bolo to tiež zobrazenie stránky - ktoré mali oveľa nižšiu čítanosť, čo sa zdá krajne nereálne.
Prečo sa vlastne venujete kritike novinárov?
Média sú vplyvné a taktiež potrebujú dostávať kritické otázky. Ale musíme to robiť vecným spôsobom, nie takým, ako to väčšinou vidíme zo strany politikov.
Kultúra filantropie na Slovensku zatiaľ neexistuje
V súčasnosti vidíme trend zo všetkého obviňovať mimovládne organizácie. A to nie len na sociálnych sieťach, ale aj z úst rôznych politikov. Ako vnímate takéto vyjadrenia?
Spomínam si, že veľa kritiky bolo v 90. rokoch. Mimovládne organizácie boli brané ako tie, ktoré podkopávajú štát. Potom to trochu utíchlo a teraz v posledných mesiacoch, rokoch to máme späť.
Tak, ako som hovoril o kritike médií, tak je kritika potrebná aj medzi mimovládnymi organizáciami. Čo mi ale vadí, že debata nie je veľmi konštruktívna a ľudia preberajú len nejaké klišé a frázy.
My máme päť kancelárií, pracuje tu sedem ľudí, jeden, dvaja stážisti a dvaja, traja externí spolupracovníci. Náš ročný rozpočet je 150 až 200-tisíc eur a pripomínam, že je to asi rozpočet jednej akcie pre agentúru Evka. Neviem, kto by veril, že my ovplyvňujeme celú krajinu a ešte nebodaj negatívne.
Dá sa vôbec brániť takýmto útokom? Ako na ne reagovať?
S niektorými ľuďmi sa komunikuje veľmi ťažko, ale ďalšia skupina ľudí je prístupná k argumentom a viete im veci vysvetliť.
Mladí ľudia sú pre nás dôležití. Mnohí z nich volia strany, ktoré nás považujú za zlo, ale chceme sa s nimi rozprávať, lebo si nemyslím, že by to pri troche snahy nevedeli pochopiť.
Kritici hlavne zneužívajú fakt, že časť prostriedkov majú mimovládne organizácie zo zahraničia. A na základe toho majú potom ovplyvňovať verejnú mienku. Nie je na Slovensku dosť darcov?
Na Slovensku naozaj nie je dosť donorov. My máme asi jeden z najväčších podielov slovenských darov z podobných protikorupčných neziskoviek. U nás slovenské dary tvoria asi 30 percent zhruba od 500 ľudí a potom nám prispejú ešte slovenské firmy.
Kultúra filantropie na Slovensku zatiaľ neexistuje. Je to ďaleko lepšie ako pred 10 rokmi, ale v zásade by v TIS z domácich darov mohol fungovať len jeden človek.
To nie je tak, že by mi niekto z danej nadácie volal, aby som napríklad skritizoval Roberta Fica. Funguje to tak, že my si napíšeme projekt a potom ideme za firmami, nadáciami a žiadame o podporu. Nehovoriac o tom, že náš tlak o transparentnosť štátu a vyššiu zodpovednosť politikov k občanom je nepochybne niečo, čo si prajú voliči všetkých strán na Slovensku.
Nebol by som dobrým ani vhodným politikom
Prečo ste prijali ponuku ísť do Dozornej rady VŠZP? A čo od tejto funkcie očakávate?
Toto bol moment, keď nový minister zdravotníctva prišiel s tým, že je veľká nedôvera v tom, ako sa hospodárilo v štátnej poisťovni. Bol tam dopyt aj po niekom nezávislom. My sme boli jedni z tých, ktorých minister oslovil a nakoniec to padlo na mňa. Moja misia mieri na podstatu problémov, a to je netransparentnosť v poisťovni.
Dlhé roky upozorňujete na rôzne prešľapy politikov či štátnych inštitúcií. Najlepšie sa však systém opravuje z pozície politika. Neťahá vás to týmto smerom?
Trochu som nad tým rozmýšľal, či by to bolo pre mňa. Nijako reálne som to však nezačal riešiť a ani to momentálne neplánujem. Cítim, že by som asi nebol dobrým a ani vhodným politikom.
Gabriel Šípoš rozhovor autorizoval
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
