Moderátorka nám porozprávala aj o amerických voľbách. Podľa nej to môže vyhrať Trump.
"Bola som také neohrabané kura"
Možno málokto vie, že práca novinárky bol tvoj detský sen. Kto ťa najviac ovplyvnil pri výbere povolania?
Mňa určite ovplyvnila rodina. Doma sme sa veľa rozprávali o tom, čo sa deje a aká je situácia. Bolo obdobie nežnej revolúcie a obdobie zmien. To ma veľmi ovplyvnilo.
Viem, že tvoj prvý kontakt s médiom bol v bratislavskom Večerníku. Pamätáš si na témy, ktoré si vtedy spracovávala?
Na to si pamätám veľmi dobre. Večerník boli bratislavské noviny, na ktoré sa dlho stálo. To už si asi málokto dnes vie predstaviť, že bol novinový stánok a pri ňom poobede dlhá rada. Pretože Večerník vychádzal až poobede. Vtedy sme spracovali s tromi kamarátmi "bratislavské podniky pre mladých". Vyšla nám jedna strana. Dodnes si pamätám, že som kúpila asi 10 výtlačkov a mám ich aj doma. Bolo tam, že stranu pripravili Zlatica Puškárová a ostatní. Bola som nesmierne hrdá. Mala som asi 17 rokov. Dodnes je to niečo, na čo rada spomínam.
Pýtam sa aj preto, lebo tvoja diplomová práca na katedre žurnalistiky niesla názov Prezidentské voľby 2004. Už vtedy si inklinovala k domácej politike?
Áno, presne. To už bolo dávno. Ja som začínala ako novinárka v roku 1998 a hneď som robila politiku. Aj keď som prišla do Markízy. Nastúpila som koncom augusta a už v septembri som moderovala reláciu Na telo. Bolo vzácne, že mi vedenie dalo takú dôveru. Čo sa samozrejme odzrkadlilo aj v prvých reláciách.
Bola som také neohrabané kura. Mojím hosťom bol Mikuláš Dzurinda a riadne som ho vyobšívala. Vlado Repčík, ktorý so mnou moderoval, sa celú reláciu iba na mňa pozeral. Nehanbím sa za to, skákala som do rečí, trvala som na odpovedi a mala som svoj štýl. Taký dovtedy nevídaný. Samozrejme, že som si za to odniesla vlnu kritiky. Obrovskú. Čomu som nerozumela, lebo som stála na strane verejnosti. Lenže v televízii musíte spĺňať rôzne kritéria. Nie je to iba o tvrdosti a nejakej nekompromisnosti. Za tie roky som sa presvedčila, že často sa to obráti proti vám. Čo je zvláštne. Musí to mať istú uhladenosť, pokoj a rozvážnosť. Takže som zrela tými rokmi aj v tej relácii.
Tvoje začiatky v televíznom prostredí boli v niekdajšej VTV a potom si bola chvíľu v STV. Prečo si z STV ta rýchlo odišla? Čo sa stalo?
Ja som sa v živote naučila, aj keď som mala okolo 20 rokov, že sa netreba ničoho báť. Celý život sa tým riadim. Samozrejme, v mladosti som sa tým riadila nevedome. Ja som dieťa šťasteny a mnohé veci mi prišli spontánne. A presne aj vtedy som si povedala, že sa netreba báť. Aj keď o niečo prídeš, tak sa ti niečo vráti.
V STV bola taká situácia, že boli voľby, v ktorých kandidoval Michal Kováč a Rudolf Schuster. Voľby nakoniec vyhral Rudolf Schuster a Michal Kováč sa vzdal v jeho prospech. Vedúci vydania usúdil, že toto tam ale nemôže byť. Dodnes neviem, prečo. Povedal, že keď to tam bude, tak mi to vystrihne. A samozrejme medzi novinármi nikto nemá rád, keď vám niekto takto direktívne povie, že mi to vystrihne a to bez diskusie. Ja som si vtedy na tom veľmi zakladala, že novinár musí byť čestný, hrdý a musí si stáť za svojimi vecami. Ja som preto povedala, že keď mi to vystrihne, tak odídem.
On si myslel, že to neurobím a priznám sa, že keď mi to odstrihol, tak som stála pred realitou a vlastným sľubom, s ktorým som nechcela robiť kompromisy. Išla som za riaditeľom centra, ktorým bol Tibor Búza. Plakala som, nechcela som odísť. Tibor bol skvelý, dodnes máme vynikajúce vzťahy. Nakoniec som ale odišla.
"Ponuku ísť do Markízy som odmietla"
Hneď na druhý deň som dostala ponuku z Markízy. Tú som neprijala, pretože do Markízy som nechcela ísť. My sme boli taká skupina novinárov, ktorí sme chceli v roku 1998 po voľbách, keď vyhral Mikuláš Dzurinda, zmeniť STV.
No ale potom som bola mesiac bez roboty. Chodila som na vysokú školu, ale vždy som pracovala. Zavolal mi Ľubo Lintner, či som si to nerozmyslela. Ja som povedala áno. Dodnes som za to nesmierne vďačná, pretože mne Markíza kompletne zmenila život.
Vďaka Markíze si plním všetky svoje sny, ktoré som si vlastne už dávno splnila. Mám užasne tvorivé možnosti a slobodu. Je to až neuveriteľný príbeh, ako Markíza sprevádza môj život. Vďaka nej mám manžela, syna, rodinu a aj pracovné šťastie. Lebo ja som tu nesmierne šťastná.
Kto ti bol z kolegov v začiatkoch Markízy najväčšou oporou?
Musím sa ešte vrátiť k Tiborovi Búzovi. Dala som mu výpoveď v STV a potom neskôr sa tu zmenilo vedenie a on prišiel s Vašom Mikom k nám a stal sa tu riaditeľom centra. Takže sme sa opäť stretli. To sú milé paradoxy, ako keby sa ten kruh uzavrel.
Keď som prišla do Markízy, tak ma redaktori poznali z tlačoviek a už sme boli kamaráti. Mnohých som poznala. Bola tu Jana Lepeňová - Žitňanská, Dano Krajcer, Paťo Švajda, Aneta Paríšková - to bola taká naša stará garda. Aj Danica Kleinová bola s nami a s ňou sme ostali doteraz spolu. To boli teda časy.
Nikdy ti nenapadlo prehupnúť sa na druhý breh a vstúpiť do politiky?
Je to taký paradox, pretože som dostala viaceré ponuky. Či už z politiky, alebo z biznisu. Je to prirodzené, o ľudí z médií je vždy záujem. Ale ja mám v sebe taký zvláštny novinársky kód a ja túto prácu jednoducho milujem. Vysielať pre ľudí, informovať ich, je to niečo, čo ti vlastne ani neviem opísať. Nesmierne ma to napĺňa. Keď sa udejú udalosti a hneď ti zapnú momenty, že hneď robiť, ísť, vysvetliť ľuďom, hľadať pravdu. Je to zvláštny moment a veľmi ma to robí šťastnou. Keď som aj rozmýšľala nad niečím iným, tak som dospela k tomu, že tam by som nebola šťastná. Aspoň si to zatiaľ neviem predstaviť. Zase v živote sa môže udiať všeličo a neviem, kde ma to odnesie.
"Donald Trump to naozaj môže vyhrať"
Blíži sa moment, kedy budeš môcť informovať, aj budeš informovať. Blížia sa americké voľby. Tešíš sa na to?
Veľmi sa teším. Ani tomu nechcem veriť, pretože nie som až taká stará, ale ja som začínala naozaj veľmi mladá. Pre mňa až trúfalo mladá. Mala som 20 rokov, keď som sedela v relácii Na telo a suverénne som vyšetrovala premiéra. Dnes, keby som videla 20-ročného novinára, tak si poviem, čo tu tento elév vôbec robí. Ale to bola taká doba. Vtedy začínali všetci v takom veku.
Tým pádom som moderovala päť parlamentných volieb a tri prezidentské voľby. Čo už je pomerne veľké obdobie. Ja ale tieto udalosti milujem. Priam sa v tom vyžívam. Keď sa ma niekto spýta, či nemám trému, tak si pomyslím, že no a čo, prinajhoršom sa niečo nepodarí. Je to živé vysielanie. Ja svoj život ani samú seba už dávno neberiem príliš vážne.
Americké voľby sú o to zaujímavejšie, že sa volí najvplyvnejší politik sveta. Je to okorenené tou pomerne bizarnou situáciou kandidátov Trump a Clintonová. Priznám sa, že si viem predstaviť aj iných kandidátov.
Viem, že pri slovenských voľbách by bola táto otázka absolútne nemiestna, ale dúfam, že Američania nás nepočujú. Hillary alebo Donald?
Priznám sa, že ja by som asi nedala hlas ani jednému. A keby som úplne musela, tak vôbec neviem, ako by som sa rozhodla. Je fakt, že my Trumpa vnímame ako hviezdu, ktorá sa iba teraz objavila a zažiarila. Trump je však vnímaný v Amerike ako veľmi úspešný biznisman, má vlastnú televíznu šou, dokonca bol nominovaný na Emmy Awards. Je tam veľmi populárny. Je vnímaný ako človek, hoci má 70 rokov, ktorý môže priniesť zmenu.
Nám sa ta zmena zdá pomerne nevypočítateľná, pretože všetko odmieta a chce rušiť všetko. V jeho podaní je zvláštne, že pomaly nikoho neuznáva a všetkých uráža. Neviem si predstaviť, že by niekto na Slovensku takto urážal ženy, moslimov či prisťahovalcov. Napriek tomu je populárny. Možno aj preto, že Clintonovej niečo chýba. Ona je taký politický dinosaurus a žijeme dobu, kedy ľudia chcú vidieť zmeny, chcú vidieť niečo iné.
Osobne, vnútorne mám taký pocit, že Donald Trump to naozaj aj môže vyhrať.
Majú sa diváci Markízy počas volieb na čo tešiť? Čo pre nich pripravujeme?
Bude to netradičné, pretože my spravodajci sme takí noční vtáci. Väčšinou pracujeme poobede a podvečer. Je to pre mňa zvláštne, pretože prídem do Markízy o štvrtej ráno. Do štúdia Telerána. A o 5.20 h budeme vysielať prvé Mimoriadne správy. Pozvali sme si vynikajúceho Mariána Leška a naozaj veľmi šikovného Dušana Fišera, ktorý vie o amerických voľbách a reáliách množstvo vecí. Budú tu kolegyne "zahraničiarky", ktoré prinesú aktuálne informácie. Miša Kovačiča máme priamo v New Yorku alebo vo Washingtone, takže sa s ním spojíme.
A potom sa budeme približovať k Teleránu. O 6.00 h sa k nám pripoja kolegovia z Telerána, ktoré bude celé v amerických farbách. Budeme sa rozprávať o Amerike, budú sa jesť hamburgery a asi aj nezdravé hranolky. Takto budeme vysielať do 9.00 h, s tým, že informácie budeme stále aktualizovať.
Bude to netradičné vysielanie. Sme zvyknutí na seriózne duely a záverečné diskusie, kde sa všetko berie vážne. Toto bude uvoľnenejšie, tak sa veľmi teším.
"Milujem život a som vďačná za to, že život miluje mňa"
Poznám ťa ako vždy usmiatu ženu, vždy priateľsky naladenú, ale diváci ťa dlhé roky vidia na obrazovkách ako veľmi profesionálnu moderátorku, vždy pripravenú. Zaujíma ma, aká je Zlatica Švajdová Puškárová doma. Chodíš v teplákoch, perieš, žehlíš?
Ja hovorím, že milujem život a som vďačná za to, že život miluje mňa. Toto učím aj môjho syna. Keď mal tri roky, tak sme boli na našej chate v horách, kde často chodíme. Sánkoval sa a letel z takého vysokého kopca a keď som videla, že je zle, kričal: „Mami, milujem život!" A ja som si povedala, ty si môj! Treba si to vedieť užiť a ja si chvíle voľna užívam. Možno aj tým, že sme stále na očiach. Potrebujem mať svoje súkromie.
Milujem variť, milujem bežné práce. Mnohí by ma asi nespoznali na dedine, kde máme dom. Bežne sa starám o zajace, sliepky. Minule sme zaháňali huso-kačice, ktoré chováme. Žijem taký, myslím si, dobrodružno plnohodnotný život. Hoci som rodená Bratislavčanka, život v meste ma už dávno neuspokojuje.
Si na očiach verejnosti dlhé roky. Nikdy ťa neomrzelo, že si išla s kožou na trh a stala si sa známou? Predsa sú obdobia, kedy do teba bulvár vŕta viac. Neoľutovala si to?
Vôbec nie. Veľakrát sa mi stalo, keď som si niečo prečítala, že sa mi to zdalo nespravodlivé. Prešla som si rôznymi obdobiami. Povedala som si, čo som komu také dramatické urobila. Pritom som sa snažila hlavne biť sa za ľudí a verejnosť. Ale taký je život. Nikdy som nenariekala. Pre mňa je to možno päť minút, kedy si tak poviem, "teeda", keby som ťa stretla. Toho, čo to napísal. Ale potom sa teším zo života. Milujem ľudí, neskrývam sa, som vďačná za ich sympatie a prejavy. Je to milé.
Hovorila si, že Markíza ti dala veľa. Dala ti aj manžela. Ako ste sa s Patrikom zoznámili?
V Markíze. On bol moderátorom Televíznych novín, ja som bola redaktorka. Nebolo to hneď jednoduché, pretože náš vzťah bol komplikovaný. Žiaľ taký je niekedy život, že sa tak veci vyvinú. Nie vždy, ako by sme si predstavovali. Na druhej strane, sme spolu 16 rokov, čo je istý dôkaz pevnosti vzťahu. Máme syna, Paťo má dvoch synov, ktorých rovnako milujem. Sú to skvelí chlapci a sú súčasťou aj nášho života. Sme taká veselá rodinka.
"Nenosím obrúčku. Mám s tým naozaj veľký problém"
S Patrikom ste spolu v práci aj v súkromí. Neleziete si na nervy?
Je zvláštne, že napriek tomu, že trávime spolu veľa času, tak si nestihneme ani všetko povedať. Možno je to aj tým, že sme takí najlepší "parťáci". Vieme si pomôcť a neviem ti to ani vysvetliť. Jasné, že sa pohádame. Nebudem sa tu tváriť na úplne, že nič. Ponaťahujeme sa, ale ten základ a všetky veci okolo, ktoré nás spájajú.. Vždy sa potom zasmejeme a je nám spolu fajn. My často hovoríme, že mnoho ľudí z domu uteká a my sa domov ponáhľame, lebo stále ho nemáme dosť. Máme radi tú našu atmosféru s rodičmi, so svokrovcami a s deťmi.
Zmenil sa ti po svadbe život?
Vôbec, naďalej periem, varím. Ja som chcela, aby sa nič nezmenilo. Možno som sa toho aj trochu bála, že by sa niečo mohlo zmeniť. Nevedela som to tak popísať, že čo. Bála som sa, že prídem o status slobodnej a takej, že "úúú" svet je môj. Preto som sa do toho nikdy nehrnula. Som človek, ktorý má dosť otvorený prístup k životu a svetu. Svadba ma tak trochu desila. Nikdy som nesnívala o princezničke v šatách, ktorá sa ide vydať. Ale vidíš, stalo sa a je to v pohode.
Nenosím obrúčku. Mám s tým naozaj veľký problém. Jednoducho neznesiem na sebe šperky. Takže, keby mi môj muž chcel kúpiť diamant, tak mu poviem, radšej ho nekúp, lebo prstene nenosím.
Tak to si veľmi zvláštny prototyp ženy, ktorá nemá rada diamanty.
Si žena , ktorá skĺbila kariéru aj prácu. Bol pre teba návrat po materskej do práce náročný?
Ani nie. Vrátila som sa do práce dva mesiace po pôrode a urobila by som to znovu. Aj keby sa nám ešte niečo pritrafilo. Pretože televízia je báječná v tom, že ak má žena nejaké zázemie, dokáže skĺbiť túto prácu s materstvom. A najmä z pozície moderátorky. U reportérky je to dosť ťažké, pretože ste celý deň vonku. Ale ja som vtedy moderovala Na telo, dnes Televízne noviny a môj nástup do práce je iný. Mám aj týždeň voľna, ktorý je veľmi fajn a s Paťom sa vždy vieme dohodnúť.
Rozmýšľaš reálne nad druhým dieťaťom?
Uvidíme, čo život prinesie. My máme radi deti, kto by nemal. Takže uvidíme, čo nám ešte život dopraje.
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
