Rybníček: Aby som zmenil Slovensko, potrebujem 30 percent a tri volebné obdobia

Richard Rybníček
Richard Rybníček Zdroj: TVNOVINY.sk

Na Slovensku vzniká nová politická strana TOSKA, ktorú hneď v úvode skritizovali za jej názov. Zakladateľ Richard Rybníček to očakával a podľa neho je dôležitejší obsah.

Bol generálnym riaditeľom dvoch televízií na Slovensku. Neskôr sa rozhodol, že chce pôsobiť v komunálnej politike a momentálne je už druhé volebné obdobie primátorom Trenčína. Pred pár dňami oznámil, že zakladá novú stranu, s ktorou plánuje urobiť najväčšie reformy od roku 1989. Rozprávali sme sa s Richardom Rybníčkom.

Pred pár dňami ste oznámili, že zakladáte novú stranu TOSKA. Kto vám pomáha s politickým marketingom?

Momentálne nemám žiadnu agentúru, ani nikoho, koho by som dramaticky financoval. Mám vedľa seba človeka, ktorému dôverujem, od kedy je pri mne od mojich prvých komunálnych volieb. Taktiež mám skupinu kamarátov a priateľov, s ktorými sa radím.

Ako vnímate kritiku a posmešky, ktoré smerujú k názvu strany?

Asi podobne, ako som to zažil vo chvíli, keď mi povedali, ako sa bude volať televízia, ktorú som chvíľku riadil (pozn. red. Richard Rybníček bol prvým generálnym riaditeľom televízie JOJ). A to bol teda riadny cirkus.

Takže mňa to neprekvapuje a dokonca som s tým aj počítal. Ale ja po prvé tomu verím, že nie je to až tak podstatné, pretože časom bude dôležitý obsah a tvrdá práca okolo toho. A po druhé, mne sa ten názov páči, on je proste pekný.

Decentralizácia a zmena myslenia ľudí

Sám to hovoríte a tvrdia to aj politickí marketéri, že nejde až o takú tragédiu, keďže sa ľudia smiali aj z názvu Smer či #Sieť. Vždy je napokon podstatný obsah. Vy momentálne komunikujete ako nosnú tému decentralizáciu krajiny. Prečo práve túto tému staviate na piedestál?

Poviem to skôr takým ľudskejším jazykom, lebo decentralizácia asi nikomu nič nehovorí. Je to o tom, že ľudia dnes na Slovensku majú vážny problém s tým, že nevedia ako funguje štát. Nerozumejú prečo napríklad fungujete na území, kde máte primátora a cez to mesto vedú cesty a ja im musím vysvetliť, že tieto cesty môžem očistiť, lebo sú naše, ale tieto cesty patria VÚC alebo štátu a treba sa sťažovať tam. A ľudia tomu nerozumejú.

Tvrdím, že ľudia by si o veľmi veľa veciach na svojom území dokázali rozhodnúť sami. A preto o tom hovorím, lebo si myslím, že v Národnej rade sa schvaľuje príliš veľa tém, ktoré si ľudia dokážu rozhodnúť sami na svojom území.

"Som presvedčený, že dnes sme tú nezmyselnú antimaďarskú kartu prekonali"

Vy ste najprv používali pojem kantón, neskôr ste prešli k tradičnému názvu župa. Od toho sa odvíja aj stupeň decentralizácie?

Určite by som nešiel do takej miery, ako majú v Nemecku alebo vo Švajčiarsku, že každý kantón alebo spolková krajina má vlastnú ústavu. Ale malo by to ísť do tej miery, že župa by mala napríklad rozhodovať o tom, ako sa bude vyvíjať zamestnanosť, viac rozhodovať o investoroch, riešiť hospodársku politiku. Do žúp by malo ísť aj viac z priamych daní a mali by si spravovať svoje cesty.

Štát by mal riešiť zahraničnú politiku, armádu, bezpečnosť, justíciu, z časti zdravotníctvo, ale viac ako sedem oblastí by to nemalo byť.

Chceli by ste meniť súčasné hranice žúp?

Hlavne by som chcel územia, ako to cítia ľudia - vytvoriť historické regióny. Pätnásť žúp plus Bratislava je nadprirodzenejší z hľadiska histórie.

Táto diskusia sa tu viedla za prvej Dzurindovej vlády, kedy dokonca vtedy predseda SMK Béla Bugár hrozil odchodom z koalície, ak nevznikne Komárňanská župa. Myslíte, že je politicky priechodné, aby sa vytvorila župa na juhu Slovenska?

Som presvedčený o tom, že dnes sme v situácii, kedy sme si uvedomili, že politické rozhodnutie, ktoré nemá žiadnu logiku, je zlé rozhodnutie. V súčasnosti je mladá generácia úplne iná, ako bola v minulosti a vôbec sa nemusíme báť mať územie, ktoré je prirodzené. Samozrejme, bude zachovaná územná celistvosť Slovenska. A som presvedčený, že dnes sme tú nezmyselnú antimaďarskú kartu prekonali.

"Prosím vás zmeňme charakter a systém tohto štátu, ktorý bude trvať tri volebné obdobia"

Určite je to dôležitá téma, ale či sa nám to páči alebo nie, vo voľbách sa nedá uspieť bez takzvaných chlebových tém. Nemyslíte, že ľudí viac trápi nezamestnanosť alebo nízke platy ako decentralizácia krajiny?

Toto ale nie je kľúčová téma v zmysle, že decentralizácia a dosť. Ja teraz ľuďom tri aj pol roka pred voľbami hovorím: Prosím vás zmeňme charakter a systém tohto štátu, ktorý bude trvať tri volebné obdobia a poďme sa spolu rozprávať o tom, že viac moci, ktorá sa sústreďuje v rukách vlády, presuňme dole do územia. A táto reforma súvisí so zdravotníctvom, školstvom, hospodárskou politikou, so zamestnanosťou, s financiami, so športom.

Toto, čo hovoríte, tak to vyzerá na obrovskú reformu naprieč všetkými politikami. Teda o tom sa nedá len rozprávať, na to treba mať analýzy. Už na nich pracujete?

Nevystúpil by som pred občanov a novinárov, keby som si za ten približne pol rok nesadol s odborníkmi a neopýtal sa: Dá sa táto moja vízia zrealizovať? Ja mám dnes niekoľko stoviek strán textu, kde mi povedali, že to možné je, ale bude to neuveriteľne ťažké. A vtedy som si povedal OK, zakladám politickú stranu a idem ľuďom povedať, akú mám víziu.

Teraz tieto tézy idem diskutovať s občanmi a idem sa ich opýtať či to takto pôjde, či niečo nevedia do toho doplniť a potom pripravím program strany, na ktorom sa budú tým pádom podieľať aj samotní ľudia.

"Viem si predstaviť, že si ľudia o mne budú hovoriť, že som bájkar"

Podľa vašich slov to vyzerá, že idete meniť aj myslenie ľudí. A to na konzervatívnom Slovensku je takmer nemožné. Nemáte pocit, že ste taký Don Quichot?

Viem si predstaviť, že si ľudia o mne budú hovoriť, že som bájkar a že sa to nedá. Ale ja chcem povedať, že sa to dá. A hlavne to nemá byť o mne, ale o zmene systému.

Strana bude žiadať peniaze hlavne od občanov 

Na tlačovej konferencii ste stranu zaradili medzi konzervatívne a pravicové. Vidíte tam ešte priestor?

Vidím ten priestor. A dokonca vidím priestor, aby túto stranu volili aj voliči Smeru. Toto nemá byť o tom, že sa vytvoril priestor na pravicovom spektre a teraz ho rýchlo treba zaplniť. Hovorí sa o tom, že som si to zle načasoval, aby som nejakú skupinu oslovil. Ja však takto nefungujem.

Keď sa pozriete na politické spektrum. Kto je vám názorovo najbližší resp. by ste si ho vedeli predstaviť ako partnera?

Neviem vám teraz na to odpovedať, lebo necítim právo, aby som mohol hovoriť, kto je môj partner. Teraz by som si pripadal ako príliš veľký frajer, keby som tu začal rozprávať s kým pôjdem alebo s kým nepôjdem.

Robili ste si už interné prieskumy?

Nie, žiadne som si nerobil. Mám informáciu, aká je kvázi znalosť môjho mena na Slovensku a nie je to úplne zanedbateľné.

Stranu ste predstavili sám. Viete povedať aj ďalšie mená?

Nie, lebo ja som nechcel ísť tou cestou, že vystavím tomu fackovaniu, za názov strany, tézy, ďalších ľudí, ktorí sa postavia vedľa mňa.

Moja stratégia bola jednoduchá: Poď tam sám, vyfacká ťa to. Ľudí, ktorých máš vytipovaných, musíš s nimi ďalej hovoriť a presvedčiť ich, že to má zmysel. Potom ich zober a keď to najhoršie prehrmí, tak ich ukáž.

Teraz vám viem len povedať, že dnes spolupracujem s tretím sektorom, ako je INESS, Slovenský inštitút pre bezpečnostnú politiku, Komunálne centrum, ľudia z Konzervatívneho inštitútu alebo pán Spáč, odborník na volebné systémy.

Takže fungujem s expertmi, ktorých som poprosil, aby so mnou spolupracovali, ale to hneď neznamená, že so mnou pôjdu aj do strany.

Ako bude strana financovaná?

Momentálne si to financujem sám, ale nejde o veľké položky. Keď založím stranu, tak na predvolebnú kampaň budem prosiť občanov a firmy. Budeme to mať aj ohraničené. Fyzická osoba od 20 do 100 eur a právnická osoba od 101 do 5000 eur.

Viete koľko stojí taká predvolebná kampaň?

Áno, budem potrebovať jeden a pol až dva milióny eur.

Myslíte si, že túto sumu od občanov vyzbierate?

Keby som tomu neveril, tak by som to nerobil. Ani neexistuje iná možnosť. Nie som multimilionár, nemám na to, aby som financoval stranu a nemám ani toľko majetku, aby som dokázal zobrať úver a zobrať peniaze od banky.

Na aký výsledok si vo voľbách trúfate? Spomínali ste 30 percent.

Toto je to číslo, ktoré podľa môjho názoru zabezpečí, aby mohla prebehnúť veľká zmena charakteru toho štátu a tohto systému. Päť, šesť, sedem percent je len sranda.

Presne toto isté hovoril aj Daniel Lipšic, keď zakladal Novú väčšinu. Vieme, ako dopadol tento príbeh. Čo by ste spravili v prípade, ak by ste sa do parlamentu dostali, ale so spomínanými 7 percentami?

Ja som presvedčený o tom, že pol roka pred voľbami budem vedieť či na ten úspech mám alebo nemám šancu. Podľa toho sa budem rozhodovať. A toto budem hovoriť aj členom strany. Keď budem vedieť, že sa pohybujeme na hranici tri až päť percent, tak budeme musieť zvážiť či to má zmysel.

"Na zmenu treba 30 percent, päť, šesť, sedem je len sranda"

To by ste nemali istý vstup do parlamentu, ale pri sedem až desať percent už ide predsa o dosť veľký záväzok.

(Ticho) Keď by som sa dostal až do tohto štádia, tak sa potom budem s ľuďmi rozprávať.

Ak Danko dostane STV do rúk, tak ju zlikviduje

Vráťme sa teraz ešte k začiatkom, kedy sa vaše meno stalo verejne známym. Vtedy ste pôsobili ako generálny riaditeľ v Slovenskej televízii. Ako si spomínate na toto obdobie?

Ja som prišiel do televízie, ktorá bola úplne zdecimovaná. Ona v tej chvíli nemala žiadneho diváka, značka STV bola preč. Bola tam prezamestnanosť, 400-miliónový dlh, takže museli prísť obrovské reformy. Bolo to veľmi ťažké a komplikované obdobie.

STV bola do tej doby vnímaná ako televízia, ktorú ovládajú politici. Vy ste pociťovali politický tlak?

V televíziách je to vždy tak, že sú tam nejaké spoločenské alebo politické tlaky. Vždy to ale závisí na tom človeku, aby to zvládol a nedostali sa bližšie k zamestnancom.

Spomínate si na nejaký výrazný politický tlak?

Keď som musel bojovať za to, aby reláciu Pod lampou moderoval Štefan Hríb. Vtedy mal veľmi negatívne konotácie u politikov, ktorí povedali, že ho tam nechcú.

Napokon ste zo svojej funkcie odišli pol roka pred vypršaním štvrťročného funkčného obdobia. Vtedy ste sa vyjadrili, že ste splnili všetko, čo ste si predsavzali. Nebol váš odchod spôsobený aj zmenou vlády?

Áno, to s tým súviselo. Ja som povedal, že sme urobili všetko, čo bolo v našich silách. A vedel som, že po zmene vlády už nebola vôľa, aby sme robili ďalšie kroky.

Sledujete súčasné dianie okolo RTVS? Minister kultúry Marek Maďarič sa napríklad aj pre koncesie dostal do sporu s predsedom SNS Andrejom Dankom.

Keď som bol riaditeľ Slovenskej televízie, tak Marek Maďarič bol podpredsedom Rady STV. Bol to jeden z najväčších mojich súperov, ale boli to veľmi konštruktívne a kultivované diskusie. Mareka Maďariča si veľmi vážim, veľmi dobre si na neho spomínam.

Toto, čo sa teraz deje, je spor človeka, ktorý rozumie tomu, o čom hovorí - to je Marek Maďarič a človeka, ktorý vôbec nerozumie o čom hovorí - to je pán Danko. Som z toho smutný, že pán Danko túto tému politicky zneužíva. Som o tom presvedčený, že keď mu Marek Maďarič podľahne, tak ju pán Danko zlikviduje.


Kým ste sám nevstúpili do politických vôd, ku ktorej strane prípadne politikom ste mali najbližšie?

Nikdy som sa netajil tým, že som bol vždy voličom KDH. Mal som rád ľudí ako bol Vladimír Palko, v čase keď vznikala VPN, tak to bol Ján Langoš či Fero Mikloško a táto generácia ľudí, od ktorých som sa veľa naučil.

Prečo práve KDH?

Myslím si, že hnutie dokázalo formulovať kľúčové myšlienky. Bola to strana, ktorá tvrdo bojovala proti mečiarizmu a proti akejkoľvek forme totality, hájila hodnoty novembra 89 a chránila slobodu.

"Nikdy som sa netajil tým, že som bol vždy voličom KDH"

Vaša politická dráha sa začala v roku 2010, kedy ste sa stali primátorom Trenčína. Volilo vás až 70% voličov. O štyri roky neskôr ste o približne percento svoju podporu navýšili. Čím si vysvetľujete svoju popularitu v meste?

Kontaktom s ľuďmi. Stretávaním sa, diskusiami, rozprávaním sa, vysvetľovaním vecí. Voliči ma celé štyri roky vidia. Teším sa s nimi, smútim s nimi, proste som pri nich.

Vy ste kandidovali ako nezávislý. Boli ste niekedy členom nejakej strany?

Chvíľku v KDH, keď sa delilo na začiatku 90. rokov. Ale nikdy to nebolo také otvorené, že by som sa angažoval ako člen.

Prezradíte, koho ste volili v týchto parlamentných voľbách?

Volil som OĽaNO a krúžkoval som ľudí, ktorí sú dnes v parlamente alebo už bohužiaľ nie.

Uviedli ste, že opäť plánujete kandidovať za primátora Trenčína, ale zároveň chcete ísť aj do parlamentných volieb 2020. Ako chcete Trenčanom v kampani vysvetliť, že po dvoch rokoch sa možno mandátu vzdáte?

Trenčania to už teraz vedia, a keď nie, tak im to v kampani zopakujem.

Je to podľa vás voči nim fér?

Podľa mňa je to fér. Hlavne preto, že im to dopredu poviem. A myslím si, že Trenčania to pochopia.

Článok bol autorizovaný, Richard Rybníček v ňom nič nezmenil.


Kontakt na autora článku [email protected]

BRATISLAVA/Marcel Marcišiak, Zuzana Gálisová
Voyo

Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo

Práve sa číta

TOP ČLÁNKY

Sledujte kanál spravodajstva Markízy

K téme Exkluzívne

Dôležité udalosti