Rozprávali sme sa s Fedorom Flašíkom o minulosti a HZDS, o vzniku Smeru-SD, ale aj o súčasnom vývoji v strane.
Pomáhal HZDS, neskôr zakladal Smer-SD. V súčasnosti sa stále venuje reklame a marketingu, ale nevylučuje, že by opäť mohol stáť pri zrode ďalšieho politického subjektu. Naposledy sa objavil v médiách v súvislosti s bývalým prezidentom Michalom Kováčom, ktorému sa ospravedlnil za inštaláciu hodín počas jeho mandátu. O týchto, ale aj iných témach sme sa porozprávali s Fedorom Flašíkom.
Obdobie Vladimíra Mečiara
Začal by som rokom 1994, ktorý bol politicky veľmi turbulentný. Padla Mečiarova vláda, bola tu dočasná Moravčíkova vláda a boli voľby, ktoré vyhral Vladimír Mečiar a HZDS. Začali ste robiť reklamné aktivity pre hnutie. Ako ste sa k tejto práci dostali?
Bolo to veľmi prozaické. Dovtedy som robil v divadle LUDUS a firme Davay, kde som sa venoval marketingu a reklame. Mal som kamarátov, neskôr mojich spoločníkov v agentúre Soreta, ktorá robila merkantil v Petržalke. Nejako sme sa poznali a jedného dňa prišli za mnou, že majú kamarátov v HZDS a hľadajú niekoho, kto by im robil kampaň a či by som sa na to nepozrel alebo nevymyslel.
Zamyslel som sa a urobil som hrubý "elaborát", ktorý si zobrali a na nižšej úrovni prekonzultovali. Neviem s kým no odozva bola dosť skeptická. V tom materiáli bola už aj napísaná pesnička Vivat Slovakia. Celá kampaň bola iná ako sa to dovtedy robilo.
Prof. Pavol Kandráč zabezpečil to, aby som mal šancu prezentovať ten materiál pánovi Mečiarovi. To sa aj vo veľmi krátkom čase udialo. Nechal ma hovoriť asi 40 minút. Odprezentoval som to a keď som skončil, tak sa ma iba opýtal, či verím, že pesnička a všetko okolo toho bude úspešné a bude to fungovať. Odpovedal som, že verím. On vstal, poďakoval a pani Nagyovej povedal, aby všetko zariadila.
Za jeho vlády ste dostali resp. vaša reklamná agentúra Donar veľmi príťažlivé štátne zákazky, na ktorých ste mali zarobiť stovky miliónov korún.
Agentúra Donar mala štyroch úplne rovnocenných spolumajiteľov, každý mal 25-percentný podiel. Roky rokúce sa hovorí iba o mne, ale oni boli takí istí partneri ako ja. Tak isto sa delil zisk a rovnako hovorili do toho, čo budeme resp. nebudeme robiť. Nebolo to len o mne. Mali sme to presne podelené a všetky veci, ktoré išli z Donaru von, museli všetci štyria odobriť.
"Nemal som všetky štátne podniky, nemal som žiadny monopol"
Nemal som všetky štátne podniky. Boli tu aj iné agentúry, napr. Creo/Young & Rubicam, Soria & Grey, Roko a pod. Prosto sme sa niekoľko agentúr na trhu neustále stretávali. Nemal som žiadny monopol.
Vtedy ešte nebol zákon o verejnom obstarávaní a súťaže neprebiehali tak ako dnes. Môžete nám objasniť ako objednávky na štátne zákazky prebiehali?
Bolo výberové konanie. V ňom oslovili agentúry a museli sme normálne pripraviť projekt, vrátane grafík, nakreslených spotov a museli sme to odovzdať. Prebiehali aj pomerne tvrdé diskusie. Samozrejme, aj z iných agentúr mali kamarátov kadekde a boli veľké tlaky. Koľkokrát sa to rozhodovalo tak, že zákazka sa delila medzi viaceré agentúry. Nikdy to nebolo jednoznačné v prospech Donaru.
Ako to je myslené?
Samozrejme, v tom čase boli zákony a celá komunikácia taká, aká bola. Všetci sa učili, krajina mala tri - štyri roky, fungovalo to, ako to fungovalo. Áno, bolo veľa vecí, ktoré fungovali na základe nejakých kamarátskych vzťahov, kontaktov. Neexitoval Vestník, kde sa zverejňovali verejné obstarávania. Informácie o požiadavkách ste sa dozvedeli tak, že vás klient oslovil, obyčajne tri a viac agentúr.
Platilo, že jedna agentúra môže robiť napríklad iba jednu banku a nie všetky. To sa vtedy striktne dodržiavalo.
Založenie Smeru-SD
Nikdy ste neboli členom HZDS, prvýkrát ste sa stali zakladajúcim členom strany Smer. V minulosti ste sa mali vyjadriť, že ste ju vytvorili a ste jej tvorcom.
Spolutvorcom. Keď sa zaoberáte politickým marketingom a vidíte, čo sa udialo v roku 1999, keď nastúpila SDĽ do pravicovej vlády, ak ste trošku senzitívny, vnímate atmosféru a viete, že vtedajšia SDĽ s tým osadenstvom a komunikáciou, ktorú mala, nie je v poriadku, tak to pre SDĽ nemôže dobre dopadnúť. Niečo mi tam prekážalo, aj keď som si to nevedel hneď nejakým spôsobom zadefinovať a pomenovať. Vedel som, že to nebude fungovať. Videl som, ako sa ľudia správajú vo vláde, a to hneď na začiatku.
Vnímal som Roberta Fica ešte z Noci dlhých nožov (pozn. red. november 1994), ktorý ako jediný ostal v pléne, keď to tam valcovali. Vtedy som si ho akosi zapamätal, že je poslanec. Potom som ho ešte vnímal tak, že už v SDĽ veľký priestor nedostane. Ale osobne sme sa nepoznali.
Mal našliapnuté, bol pracovitý, mal dobré preferencie a s pocitom, že SDĽ - ľavicová strana v pravicovom vládnom zoskupení nemá nejakú dlhú šancu na prežitie a pravicové strany ju skôr alebo neskôr zožerú. Napadlo mi, že bude asi spoločenská objednávka založiť sociálno-demokratickú stranu. Vtedy sme to nazvali tretia cesta Blairovského typu. A tak sme sa len rozprávali, ale to ešte nemalo žiadne kontúry. Až potom, na jar 1999, sme sa s pánom Ficom stretli. Mal podobné pocity a niečo mu v hlave vírilo. Hovoril, že nemá v SDĽ kam rásť a keďže Fero Határ, jeho spolupracovník na ministerstve spravodlivosti, bol môj spolužiak z gymnázia, stretol som sa s ním a samozrejme som to intenzívne konzultoval s Monikou. A začali sa rozhovory.
Sám hovoríte, že v tej dobe i teraz má cit. Na začiatku ste sa o ňom vyjadrili, že je to dobrý marketingový produkt a on opätovne povedal o vás, že dokážete z vody vyrobiť Coca Colu. Videli ste film Kandidát?
Áno.
Nepripomínajú vám ho trocha tieto vyjadrenia?
Nie. Ja som si ho pozrel. Je to taká alegória. Ja by som tam možno našiel 20 percent podobností s politikou. Tvorcov filmu skôr inšpiroval, podľa mňa, film Vrtieť psom (pozn. redakcie americký film o predvolebnej kampani). Ono to tak nefunguje. Tí, čo robili politický marketing, vedia. Samozrejme, mediálne skratky, tak áno. Film sa mi celkom páčil a pobavil som sa. V skutočnosti to tak nie je.
Teraz ste povedali o Robertovi Ficovi pekné slová, ale v roku 2002 sa medzi vami začali objavovať nezhody, čím ste sa vy, ale aj vaša žena, dostali takpovediac na druhú koľaj.
V roku 2002 nenastal žiaden spor, ten údajný problém nastal až v roku 2006. Vôbec nie je pravda, že v roku 2006 odišli všetci moji ľudia z kandidátky, ja som tam nikoho nemal. To vôbec neboli moji ľudia, ani blízki, iba Monika a Martin Glvač.
A čo sa vtedy stalo?
Tam zrejme niečo nastalo, o čom ešte dnes nechcem hovoriť, ale neboli to ani peniaze ako neustále omieľajú médiá. Nikdy sme sa o tom s pánom Ficom nerozprávali, nikdy sme si to nevysvetlili, nepovedali. Ja som povedal OK, nie som konfliktný typ.
A vy ste potom odišli zo strany?
Nie, ja som stále zakladajúci člen. Mne chodí pozvánka na každý snem. Síce na ne nechodím, ale teraz v decembri sa pôjdem pozrieť zase po desiatich rokoch. Nechcel som chodiť, lebo som mal nejakú úctu k snemu, a keby som sa tam zjavil, tak by to bol snem čiastočne o mne, nie o Smere.
"Síce na snemy nechodím, ale teraz v decembri pôjdem"
Pôjdete sa tam len pozrieť alebo budete chcieť aj vystúpiť s príhovorom?
Ja ešte vôbec neviem, počkám si na programovú konferenciu, ktorá bude. A uvidíme, ale asi nie.
Aký máte v súčasnosti vzťah s Robertom Ficom? Stretávate sa?
Vôbec sa nestretávame, ale keď sa stretneme náhodou, podáme si ruku a povieme si ahoj (pozn. red. stranícka centrála Smeru je v tesnej blízkosti s priestormi, ktoré vlastní Fedor Flašík).
Ako by ste teda zhodnotili váš vzťah?
Na bode mrazu. Ja som jeden z občanov krajiny, ktorú on vedie. Bez nejakých privilégií a predpokladám, že si pamätá moje meno a vie kto som.
S kým máte lepšie vzťahy pri pohľade na užšie vedenie Smeru?
Musím úprimne povedať, že ja sa s nimi nejako nestretávam ani nekomunikujem. Keď sa náhodou stretneme, tak si len povieme ahoj a sú to také kamarátske rozhovory. Nie sú to rozhovory o politike, keďže viem, že mnohým by to padlo zaťažko. Ja zase nechcem byť nepríjemný, takže radšej to obchádzame.
Takže ani žiadne obchodné vzťahy?
Nie. Od roku 1998 som nemal žiadnu štátnu zákazku.
Ako vnímate dnešnú situáciu v Smere?
Beriem to celkom prirodzene. Troška to možno novinári a politici vnímajú emotívnejšie, ako by mali. Ja si myslím, že tá strana funguje 18 rokov a mala stále lepšie a lepšie výsledky. Samozrejme, dôjde aj k únave materiálu. Dôjde možno aj k tomu, že si tí ľudia povedia fajn, ale teraz sa hodnotovo, programovo posuňme ďalej.
Na to vznikli rôzne situácie v zahraničí ako boli utečenci, potom sú tu práva menšín, práva žien, hospodárske krízy a pod. a k tomu všetkému musí sociálna demokracia mať jasné postoje a stanoviská v duchu základných hodnôt, ktorými sociálna demokracia žije. Potom zrazu príde zmena ústavy, že manželstvo je iba zväzok muža a ženy alebo hlasovanie poslancov, že žena má ísť do väzenia za interrupciu. Tak to samozrejme začalo niektorých ľudí v Smere vyrušovať a začali sa o tom rozprávať. Ja to vnímam tak, áno že poďme búchať do stola, poďme sa o tom rozprávať.
Politická strana má diskutovať verejne, potom je dôveryhodná a transparentná. Keď politické strany šuškajú, tak väčšinou je to o kšefte a nie o hodnotách. Takže mňa to ako člena Smeru vôbec nevyrušuje, že by sa diskusia viedla verejne a pokojne nech si každý povie svoj názor, ale jedného dňa sa musí povedať, že takto sa pôjde a to je cesta modernej sociálnej demokracie v 21. storočí.
Vaša pani manželka verejne kritizuje Roberta Kaliňáka. Ako ho vy vnímate?
Ja som ho nevidel roky. Ale nevadí asi má veľa roboty. To je tak, keď človek stratí kontakt s realitou, a to je zrejme daň väčšiny postkomunistických krajín a ich politikov. Zrejme tých 25 rokov je ešte krátka doba na to, aby tu vznikla generácia politikov, ktorá sa bude približovať európskemu a svetovému štandardu.
Keď sme pri Robertovi Kaliňákovi, tak sme na krok od Ladislava Bašternáka. Poznáte ho?
Jasné, že ho poznám. Nikdy som sa ním nestretával tak, že sme chodili na kávičky. Keď sme boli na Donovaloch a bol tam aj on, tak sme sa videli každý deň. On je fajn, príjemný, milý chlapec. Ale určite by som sa nehodil ani do záchoda ani o zem, že ho nevidím. Zdalo by sa mi to primitívne, trápne, neslušné, neférové. A to čo on robil je jeho súkromná vec a možno už dnes aj vec iných orgánov, ale to sa nevylučuje, aby som sa s ním nepozdravil.
"Ladislav Bašternák je fajn, príjemný a milý chlapec"
Boli ste na jeho svadbe?
Nie.
Lebo sa objavila informácia, že vy, pani Beňová, ale aj Robert Kaliňák a Robert Fico ste mali byť na jeho svadbe.
Neviem, kto bol na jeho svadbe, ale my sme neboli. Pochybujem, že tam bol pán Fico, ostatných komentovať nebudem.
Michal Kováč a ospravedlnenie
Hneď po smrti Michala Kováča ste zverejnili na sociálnej sieti status, kde sa mu ospravedlňujete za inštaláciu hodín, ktoré mu odpočítavali koniec jeho mandát.
Ale v rozhovore pre SME v roku 2007 ste ešte tvrdili, citujem:
„To bola jedna z mojich recesií. Pán Kováč pre mňa nikdy nebol autorita, poznal som stovky múdrejších, charizmatickejších, akčnejších a čestnejších. Bol to fór, ktorý sa mi páčil. Bol férový? Určite áno," to neznie, že to v danom momente ľutujete.
Kedy prišiel ten zlom?
Ja mám pocit, že časť Slovenska to vníma oveľa citlivejšie ako to vnímal samotný Michal Kováč. Tento fór to nebol môj copyright. Tento som odkopíroval z Británie, keď to urobili bývalej britskej premiérke Margaret Thatcherovej. Vtedy som to vnímal tak, že vždy je to lepšie takto, ako to chcelo urobiť HZDS s nejakými urážlivými bilbordmi. A tak som myslel, že je to veľmi prijateľný kompromis, čo chcel urobiť klient a ako nevyhrotiť tú nenávisť.
Čo sa týka pána prezidenta, tak sa ničím výnimočnejším nevymykal od ostatných neskorších prezidentov podľa môjho názoru. To znamená, že to bol jeden normálny deduško alebo starší pán, ktorý si tam plnil nejakú funkciu. Ľudsky bol určite dobrý, bezproblémový pán, ale zase nejaké nadľudské vlastnosti by som mu nepripisoval.
Mňa len jedna vec mrzela, že sa vždy prehnane hovorilo o tom, čo prevratné urobil pre Slovensko. Ja si myslím, že ak sa niekto vzoprie nejakým spôsobom (pre mňa do dneška nie celkom čitateľných dôvodov) voči Mečiarovi, neznamená to, že sa stáva štátnikom. Troška ma mrzelo, že sa toto všetko glorifikovalo a pozadie amnestie pre svojho syna ostalo ako keby v zabudnutí. Takže to moje vyjadrenie z roku 2007 možno vyplývalo z tejto emócie. Ja tu schytávam za hodiny, a to si už neviem predstaviť, že ja by som dal svojmu synovi amnestiu. Však by ma upálili.
Po tých rokoch som sa ospravedlnil, lebo v ten večer, keď som to napísal, tak som si uvedomil, že čo keď mu to fakt vadilo alebo jeho rodine alebo jeho blízkym. Bolo to moje rozhodnutie vychádzajúce z vnútra a tak som to odklikol.
Čomu sa venujete dnes?
Stále ostávam verný reklame a marketingu, ale skôr to robím pre svojich kamarátov, čo majú firmy. Občas robím aj projekty, ktoré nesúvisia s reklamou.
Pomohli ste veľké politickému subjektu ako bolo HZDS, ako je Smer. Teraz sa môže zdať, že sa vytvára veľký priestor pre novú politickú stranu. Neuvažujete o tom, že by ste pomohli tretiemu politickému subjektu?
Ja si myslím, že pravdepodobne sa ten priestor otvorí. Vy môžete urobiť politickú stranu vtedy, keď cítite, že je tu spoločenská objednávka vo verejnosti. Ona príde, ona zákonite príde, ale vy to nesmiete spraviť veľmi skoro, ale ani neskoro. To chce ten cit, že kedy vstúpiť na ten trh.
Hlavne bude absolútne vákuum v tej stredo-pravej zóne. A keby prišla rozumná ponuka, keby som videl, že sú tí ľudia fajn, že si rozumieme, mali by z toho všetci dobrý pocit, tak určite by som sa zamyslel, ako sa o to pokúsiť tretíkrát.
Článok bol autorizovaný, Fedor Flašík v ňom nič nezmenil.
Kontakt na autora článku: [email protected]
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
