Jan Štoček roky stál pri odhaľovaní najzávažnejších prípadov a najkrutejších vrahov v českých dejinách.
Hľadal, vyšetroval a dostal za mreže najhorších českých kriminálnikov. Jan Štoček je jedným z elitných vyšetrovateľov, ktorý bol tri desaťročia súčasťou takzvanej pražskej mordparty. Tak sa hovorovo nazýva policajné oddelenie odhaľujúce vraždy. Medzi najvýznamnejšie prípady, pri ktorých Štoček stál, patril v 90. rokoch aj sériový zabijak Ivan Roubal.
Pred súdom mu dokázali päť vrážd a odsúdili ho na doživotie. Dvoch mužov zabil v autopožičovni, jedného našla polícia v pražskom byte. Telo ďalšieho muža hodil do žumpy rozostavaného domu, inú obeť hodil do rybníka. Síce mu dokázali „iba“ tieto činy, dodnes nie je jasné, či má na svedomí viac životov. Napríklad dvojicu muža a ženy, ktorého s ním spájali, dodnes nenašli. Hovorilo sa o tom, že ich telá mohol dať zožrať prasatám.
Práve o tomto mužovi prinesie už v novembri streamovacia služba VOYO seriál nakrútený exkluzívne pre ňu. Na jeho tvorbe sa podieľal aj Jan Štoček, ktorý si v rozhovore pre TVnoviny.sk zaspomínal na to, aké bolo odhaľovať jedného z najväčších českých vrahov.
Ivan Roubal bol odsúdený na doživotie a vo väzení v roku 2015 podľahol rakovine. Nikdy si vinu nepriznával, napriek tomu, že mu bol vymeraný ten najprísnejší trest. V čom bol pre vás jeho prípad špecifický?
Určite to bolo počtom vrážd. Päť sme mu dokázali a ďalšie tri sme skúšali dokázať. Telá týchto obetí sme však nenašli a uzavreli sme to. Bolo to veľa. V Prahe sme mali niekoľkonásobné vraždy, no obete boli zvyčajne dve alebo tri. Roubal bol špecifický, podobne ako orlický vrah Ludvík Černý, ktorý zabil päť ľudí a ďalšieho človeka sa pokúsil zavraždiť. Boli to dve kauzy, ktoré boli naozaj rozsiahle.
V čom bolo vyšetrovanie tohto prípadu náročné?
Zložité bolo najmä pre to, že sme tento prípad riešili vlastne na dvakrát. Prvýkrát sme Roubala vyšetrovali z dvojnásobnej vraždy v pražskej autopožičovni. Skomplikoval to svedok, ktorý tvrdil, že Roubal nevraždil, iba kradol.
Roubal sedel za mrežami spočiatku za lúpežné prepadnutie tri a pol roka. Sudca ho prepustil na slobodu a my sme ho pri odchode z väzenia zadržali znova. Tesne pred dverami. Dôvodom bolo, že sa pracovníkovi väznice vyhrážal zabitím, mali nejaký konflikt. Skutková podstata teda bola naplnená a Roubala sme celého riešili znova a išlo sa na „druhé kolo“.
Ten, čo prišiel pri dvojnásobnej vražde lúpiť, nebol podľa slov svedka ten istý človek, ktorý vraždil. Mýlil ho vzhľad. Roubal mal totiž najprv parochňu a potom si ju dal dole. Parochňu sme neskôr našli. Náhodou mu spadla, no kolega ju omylom nedal do zoznamu vecí zadržanej osoby. Dôkaz nám najprv chýbal, no neskôr sme ho mali.
Určite to komplikovala aj jeho povaha – nepriznával nič, k ničomu sa nevyjadroval a všetko sme mu museli krok po kroku pracne dokazovať.
Roubal tvrdil, že bol veriaci. Vyhlasoval napríklad, že vrah usmrtením robí obetiam službu a skracuje ich utrpenie na Zemi. V dávnejších rozhovoroch ste hovorili, že zvláštny bol aj v tomto smere.
Jeho viera bola celá pofidérna. Nebol ani kresťan, ani jehovista. Počas totality bol dokonca súdne trestaný za to, že maril výkon viery. „Natvrdo“ si odsedel rok. Ako ste spomenuli, mal príslovie: „Kto iného usmrtí, nezhreší, ale bude blahoslavený, lebo skrátil utrpenie v jeho pozemskom živote, čo je dobrou odplatou za jeho skutky.“ Tak mi povedzte, či sú toto jehovisti alebo kresťania? Neviem. Roubal sa za mrežami sťažoval na veľa vecí vrátane toho, že mu bránime v duchovnej činnosti, čo, samozrejme, nebola pravda.
Vraždil Roubal preto, lebo mu samotný čin spôsoboval uspokojenie, alebo vraždy boli prostriedkom k tomu, aby sa dostal k materiálnym veciam?
Jeho hlavná pohnútka bol majetok a potom veľká dávka pomsty. Bol veľmi pomstychtivý človek. Napríklad pri spomínanej vražde v autopožičovni. Tí dvaja muži, jeho obete si privyrábali predajom vo vianočnom stánku na Václaváku.
Vedeli, že majiteľ odišiel preč s nejakým mužom menom Roubal. Ten za nimi prišiel sám, bez majiteľa a pýtal si od nich tržbu. Istú dobu mu peniaze dávali, no po čase už nechceli. Jeden deň ich fyzicky napadol. Boli pripravení a použili proti nemu elektrický paralyzér. Dostal veľkú ranu. Toto nevedel zniesť a vraždiť ich išiel z čistej pomsty. Tretieho muža, ktorý v autopožičovni v tej chvíli náhodne bol, nechal žiť so slovami „o teba mi nejde“.
Každý zločinec, ktorého chytia, spraví nejakú zásadnú chybu. Akú spravil on?
Bola to spomínaná vražda v autopožičovni a aj vražda jedného staršieho muža. Toho našli zviazaného v rybníku. Roubal mu vzal vkladné knižky, svojím občianskym preukazom a podpisom vyberal peniaze.
Spojil sa aj s jedným mužom, ktorý sa živil predajom pornofilmov, predvádzal masochistické praktiky a podobne. Toho taktiež zviazal a jeho telo našli v byte. Roubal mu vzal veľa vecí vrátane prehrávača, ktorý sme našli u rodičov jeho vtedajšej priateľky. Že išlo o jednu a tú istú vec, potvrdil opravár, ktorý si pamätal, že ho opravoval. Spoločným menovateľom všetkých prípadov Roubala však boli inzeráty. Denne ich študoval v časopise Annonce a cez ne sa spájal s ľuďmi, ktorí sa neskôr stali jeho obeťami.
Keď ste ho vypočúvali, trávili ste s ním dlhé hodiny. Aký bol pri osobných rozhovoroch?
Bol to typ páchateľa, ktorého ste priniesli z väzby do „vyšetrovačky“ a povedal, že dnes hovoriť vôbec nebude. Skrátka mlčal. Mohli ste sa ho pýtať čokoľvek. Nikdy nič nepriznal, nehovoril s nami. Jediné, o čom sa dokázal baviť a na čo som ho dostal, boli jeho koníčky.
Aké?
Poľnohospodárstvo a vlaky. Mal s tým skúsenosti, bavilo ho to a vedel veľa detailov. Tak som sa naučil aj ja niečo o parných lokomotívach, ktoré preferoval. Keď už nebolo o čom, spýtal som sa ho: „Pán Roubal, viete, ktorá bola najkrajšia lokomtíva? Papušek!“ Hneď zareagoval, hovoril, že bola úžasná a krásna. Tak som mu nadhodil, že mala tri nápravy, načo sa ohradil a opravoval ma, keďže ich mala štyri. Takýmto spôsobom som sa s ním dostával do rozhovorov. Jednou z tém bola aj usadlosť Pohádka. Vedel som, že ho vyprovokujem. Hovoril som mu: „Vy ste tam na tom svojom statku pestovali kone, pštrosy, prasatá.“ Tieto slová ním prechádzali ako ihla. Keďže zvieratá sa predsa chovajú a pestujú sa plodiny.
Spomenuli ste statok Pohádka, ktorý s prípadom úzko súvisel. Miesto na mnohých, ktorí ho navštívili, pôsobí strašidelne a záhadne a kolujú o ňom rôzne zvesti. Napríklad to, že prasatám podhodil niektoré neodhalené obete. Ako si na miesto spomínate vy? Aj tam ste museli pri vyšetrovaní tráviť dlhé dni.
Áno, bol som tam dlho, hľadali sme dôkazy, skúmali okolie. Je to odľahlé miesto na Šumave pri hraniciach s Nemeckom. Ide o veľmi starú usadlosť, o ktorej sa hovorí všeličo. Napríklad, že niektorý z majiteľov sa tam údajne obesil. Ja som tam nikdy nenocoval. Ale nie som asi natoľko vnímavý človek a záhady, ktoré sa tam vraj udiali, som neriešil. Odosobnil som sa.
Ako dôležité je pri práci vyšetrovateľa odosobniť sa?
Veľmi. Treba mať záujmy a duševný relax. Toto všetko som sa snažil mať a darilo sa mi to. Nikdy ma prípady nerozhodili natoľko, že by som nevedel spať. Ťažobu práce musíte odstrihnúť a ísť si svoje.
K Roubalovi ste sa vrátili aj uplynulé roky. Spolupracovali ste na minisérii, ktorá bude mať premiéru v novembri. Aké bolo natáčanie?
Spočiatku, keď sa písal scenár, vymýšľal som aj ja veľa vecí. Pri prvých náhľadoch som bol skeptický. Detailne sa preberala iba tá dvojnásobná vražda a ostatné boli spomenuté okrajovo. No keď som teraz videl trocha zostrihanú verziu troch dielov, musím povedať, že sa mi to veľmi páčilo. Ukázaná je práca polície, zháňanie dôkazov, ktoré je často o šťastí. Kvalitne je znázornené, čo sa deje na súde. Z pohľadu policajta vyzerajú prípady stále trochu inak, ako keď nastúpi advokát. Musím povedať, že to, čo som videl, sa mi páči. Herecké obsadenie je výborné a na konečnú verziu som sám veľmi zvedavý.
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
