Minister Lengvarský odmieta obmedziť cestovanie.
Minulý rok sme na Dušičky stáli v rade na celoplošné testovanie a platil prísny zákaz vychádzania. Minister zdravotníctva Vladimír Lengvarský naznačil, že Dušičkami sa bude zaoberať aj tento rok. Či opatrenia štát sprísni, nepotvrdil, ani nevyvrátil.
Odmietol však, že by došlo k obmedzeniu cestovania ako vlani. Vylúčil aj celoplošné testovanie.
Sviatky sú spojené s cestovaním veľkého množstva ľudí po celom Slovensku a stretávaním sa rodín. Vírus sa tak môže šíriť ešte rýchlejšie ako posledné týždne. Severné okresy sa už prepli do čiernej farby.
Slovensko sa od leta riadi COVID automatom, ktorý nastavuje opatrenia podľa toho, ako je koronavírus rozšírený v danom okrese. Odborníci si od neho sľubovali, že bude predvídateľný a ľudia sa teda budú vedieť včas pripraviť na opatrenia. Zároveň mal mať aj preventívny účinok a zasiahnuť rýchlo tam, kde sa začne situácia zhoršovať. Severné okresy sú už v čiernej fáze a počty pozitívne testovaných rastú rýchlejšie ako v druhej vlne, aj pre infekčnejší delta variant. COVID automat už nepozná prísnejšie opatrenia ako tie, ktoré platia v čiernych okresoch.
Politici hecujú ľudí, aby nedodržiavali opatrenia
Primár interného oddelenia Nemocnice s poliklinikou v Považskej Bystrici Milan Kulkovský nevidí reálne, aby sa opatrenia sprísnili nad rámec COVID automatu. Na ďalšie sprísnenie by bol podľa Kulkovského potrebný núdzový stav. Je minimálna šanca, že ho ešte politici tento rok vyhlásia. Je proti nemu aj premiér Eduard Heger. Podľa Kulkovského nám neostáva nič iné, len sa riadiť COVID automatom a veriť v zázrak, že následný zvýšený nápor zvládneme.
„Už teraz sa zatvárajú pre zvýšenú chorobnosť v niektorých regiónoch predškolské zariadenia. Súhlasím s tým, no treba si uvedomiť, že škôlkar nemôže zostať doma sám. Prejaví sa to absenciou zamestnancov. Sú podniky, kde to až taký problém nebude, v zdravotníctve to však môže narobiť obrovské problémy. Covid teda touto cestou zhorší starostlivosť o nekovidových pacientov,“ hovorí Kulkovský.
Lekár si myslí, že šírenie nákazy najmä na severe Slovenska by nezastavilo ani to, keby sa tam tvrdé opatrenia zaviedli skôr.
„Môj názor je, že ani skoršie zavedenie čiernej fázy by nepomohlo. Sú tu jednoducho ľudia, ktorí nerešpektujú nič a povzbudzujú ich v tom aj politici, ktorých jediným programom je to, že čím je horšie, tým je lepšie. Pre nich. Žiaľ. Druhú polovicu novembra nevidím veľmi ružovo. Dúfam, že sa mýlim,“ dodáva Kulkovský.
Epidemiologička Henrieta Hudečková upozorňuje, že na Dušičky sa zvýši mobilita a aj očkovaní môžu prenášať nákazu. Ak ju prenesú na nezaočkovaných alebo na ľudí s poruchami imunity, môže to viesť až k úmrtiu.
„Preto by sme mali zvážiť najmä návštevy cintorínov v čiernych, ale aj bordových okresoch, ktoré predstavujú veľké riziko pre šírenie SARS-CoV-2. V súčasnej nepriaznivej situácii nie je vhodné zbytočne cestovať. Ak je to nutné, musíme zvážiť kedy a za dodržania akých podmienok navštívime cintoríny. Dôležité je použiť bezpečný spôsob dopravy, ktorým určite nie je cestovanie vlakom alebo autobusom, kde je veľmi ľahké chytiť infekciu,“ hovorí epidemiologička.
Radí, že na návštevy cintorínov by sme si mali zvoliť dátumy po prvom novembri, keď nebudú také preplnené. Netreba zabúdať ani na základné opatrenia ako rúška, odstupy a dezinfekcia rúk.
Lockdown je účinný, ale len krátkodobo
Epidemiológ a spoluautor COVID automatu Martin Pavelka poukazuje na to, že lockdown je účinné opatrenie, ale len krátkodobo. Ľudia sú ochotní dodržiavať prísne opatrenia maximálne štyri týždne. Ukazujú to aj dáta z druhej vlny. Tvrdý lockdown sme mali zavedený od januára po takmer koniec marca. Opatrenia boli tri mesiace rovnaké, no mobilita začala rásť po zhruba mesiaci. „Ľudia sú sociálne bytosti a nedokážu byť zavretí viac ako tri týždne. Toho sa bojím aj tento rok. Ak prepneme okresy do čiernej, formálne v nej môžu byť aj tri mesiace, ale ľudia opatrenia prestanú dodržiavať po zhruba štyroch týždňoch,“ hovorí Pavelka.
Preto podľa neho nemá význam vymýšľať kvôli Dušičkám nové opatrenia. Namiesto toho by sa štát mal zamýšľať, prečo sa ľudia v najhorších okresoch nechcú dať očkovať.
„Ak sme očkovaní, pre nás sa epidémia skončila. Aj keď sa nakazíme, máme veľmi malé riziko úmrtia. Vďaka očkovaniu sme urobili z COVID-u sociálne akceptovateľnú chorobu, ktorá nemá záťaž na sociálny systém. Potvrdzuje to Veľká Británia, Dánsko či USA. Portugalsko je najlepší príklad, kde majú takmer 90-percentnú zaočkovanosť. Úmrtia po COVID-e v zaočkovanej populácii sú miniatúrne. Nevidím preto dôvod, aby zaočkovaní mali reštrikcie na Dušičky či na Vianoce. Tým, že som zaočkovaný, chránim seba a ak sú zaočkovaní aj tí okolo mňa, vytvorili sme okolo seba ‚hniezdo‘ zaobalené niekoľkými vrstvami obranných mechanizmov. Ak nie sme zaočkovaní, máme problém,“ vysvetľuje Pavelka.
Poukazuje na to, že očkovanie je oveľa bezpečnejšie ako premorenie. Podľa najnovších štúdií veľa ľudí, ktorí prekonali ochorenie COVID-19, mali kognitívne poruchy v dôsledku toho, že ich mozog bol niekoľko týždňov slabo okysličovaný. Tí, ktorí hlásia dlhý COVID, majú minimálne jeden symptóm aspoň šesť mesiacov.
„Nezaočkovaní nesú vysoké riziko zlých dopadov na svoje zdravie a s tým sa zvyšujú sociálne náklady štátu. Premorenie nikomu neodporúčam. Je to ruská ruleta. Človek nemôže vedieť, či po prekonaní bude vládať vyjsť po schodoch alebo si odniesť nákup. Máme športovcov, ktorí sa priznali, že prekonali COVID a ani po roku nie sú úplne zotavení. A to sú ľudia, ktorí boli zdraví ako rybičky,“ hovorí Pavelka.
Obáva sa však, že na Slovensku pôjdeme cestou premorenia. „Delta variant je tak vysoko infekčný, že neexistuje iná možnosť ako očkovanie alebo premorenie so všetkými rizikami a dopadmi,“ dodáva epidemiológ.
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
