Odborníci registrujú okolo 7 000 druhov húb, medzi nimi sú jedovaté aj jedlé.
Na Slovensku si každý hubár, ľudovo povedané, vie prísť na svoje. V hlavných sezónach sa aj z rekreačnej prechádzky môžete vrátiť s plným košíkom húb. Dôležitý je ale ich výber. Odborníci registrujú v krajine asi sedemtisíc druhov húb, medzi nimi sú jedovaté aj jedlé. Typický hubár však zbiera a pozná podstatne menší počet, asi desať až dvadsať húb.
Základné pravidlo preto znie, zbierajte len tie huby, ktoré naozaj poznáte. Netipujte a nehádajte. V prípade nejasných znakov radšej hubu nechajte v lese. Informácie o hubách, ich typických znakoch a rozdieloch čerpajte z relevantných zdrojov, ako sú encyklopédie a prehľady húb.
Najznámejšia ľudová rada je, aby neistí hubári zbierali len huby, ktoré majú na spodnej časti klobúka rúrky (špongiu) ako dubáky, kozáky, masliaky a suchohríby. Smrteľne jedovaté huby, teda muchotrávka zelená, muchotrávka biela a končistá patria medzi lupenaté huby. To znamená, že na spodnej časti majú biele lupene.
Prečítajte si aj: Pozrite si, ako sušiť huby v rúre tak, aby nesplesniveli a vydržali čo najdlhšie
Evidencia otráv
Aj pri najväčšej opatrnosti sa však môže vyskytnúť chyba, ktorá vedie k otrave. K 15. októbru 2021 registruje Národné toxikologické informačné centrum UNB (NTIC) 125 otráv hubami. Uplynulé dva roky NTIC konzultovali ročne približne 200 otráv. „Skutočný počet intoxikácií je však vyšší, uvedené údaje sa týkajú otráv, ktoré boli s centrom konzultované,“ upresnila doktorka Silvia Plačková, vedúca NTIC. Uplynulé tri roky nezomrel na otravu hubami nikto z registrovaného počtu.
NTIC poskytuje lekárom ako aj laickej verejnosti telefonické konzultácie pri akútnych intoxikáciách, vrátane otráv spôsobených hubami. Centrum poskytuje informácie o zložení, farmakokinetike, farmakodynamike, toxicite a symptómoch pri otrave, súčasne odporúča aj vhodnú terapiu.
Centrum uvádza, že v roku 2021 v porovnaní s predchádzajúcimi rokmi stúpol počet intoxikácií muchotrávkou zelenou. „Práve tá je najnebezpečnejšia a najjedovatejšia. Po požití jedinej plodnice môžu zomrieť až dvaja dospelí ľudia,“ vysvetľuje toxikologička Plačková. Muchotrávka zelená obsahuje toxín amanitín, ktorý závažne poškodzuje pečeň.
Hubári si ju aj s jej bielymi formami najčastejšie zamieňajú s bedľami, pečiarkami a zelenými plávkami. Bližšie vám ich popíšeme nižšie.
Druhy otráv
Veľa ľudí sa domnieva, že otravu si môžu privodiť len skonzumovaním jedovatých húb. Je pravda, že zámena jedlých húb s nejedlými je asi najčastejšia, ale nie je to jediný spôsob otravy. „Ľudský organizmus sa môže otráviť aj po konzumácii surových húb, nedostatočne tepelne upravených hubách alebo s jedlými hubami, ktoré boli nesprávne skladované,“ hovorí.
Huby sa totiž ľahko sparia, môžu začať hniť a vzniknú v nich toxické látky. Aj preto by ste nikdy nemali dávať huby do igelitovej tašky či ich skladovať a prenášať v iných nepriedušných obaloch. Pri zbere ich vždy dôkladne skontrolujte, či naozaj ide o jedlú hubu, následne ju vyrežte alebo krúživo jemne vytrhnite z pôdy, očistite a napokon uložte do košíka. Práve v ňom takmer vôbec nehrozí sparenie húb. Doma si ich čo najskôr nakrájajte a buď ich dajte sušiť, zamraziť, zavariť alebo ich položené na tanieri uložte do chladničky.
Dbajte aj na dostatočné tepelné spracovanie. Napríklad modráky a šampiňóny spôsobujú v surovom stave tráviace problémy, ktoré však pri dostatočnom tepelnom spracovaní nehrozia. Pozor si musíte dať aj na alkohol. Niektoré druhy ako jedlý hnojník atramentový či druhy modrejúcich húb, spôsobujú v kombinácii s alkoholom problémy.
Mohlo by vás zaujímať: Hubárska sezóna: Mykologička prezradila, na čo si musíte dať pozor a čo treba dodržiavať
Príznaky otravy
„Pokiaľ po hubovom jedle vzniknú príznaky, ako napríklad bolesti brucha, vracanie, kŕče alebo hnačky, treba podať postihnutému 10 až 20 tabliet rozdrveného aktívneho uhlia rozmiešaného v primeranom množstve vody a dopraviť ho rýchlo do zdravotníckeho zariadenia,“ radí najvhodnejší postup doktorka.
Otrava húb je zákerná v tom, že príznaky nastupujú pomerne neskoro a to po šiestich, 12 alebo 24 hodinách. Táto fáza tráviacich ťažkostí môže podľa odborníčky trvať dva až tri dni. „Po nej môže nasledovať takzvané štádium zdanlivého uzdravovania, keď sa človek cíti lepšie. Práve vtedy sa ľudia rozhodnú, že nepôjdu k lekárovi. Ale táto fáza je len dočasná a po nej nastupuje ďalšia, kedy už dochádza k poškodeniu pečene, žltačke, zlyhávaniu pečene a obličiek. Pri neliečenej otrave alebo neskoro začatej liečbe nastáva smrť,“ varuje.
Čím skôr príde človek k lekárovi, tým je väčšia šanca na záchranu jeho života. Aj preto s vyhľadaním alebo privolaním pomoci neotáľajte.
Časté zámeny húb
Každý hubár by mal poznať jedlé aj jedovaté huby. Veľmi nebezpečné sú huby, ktoré sú si veľmi podobné, ale ich vplyv na ľudské telo je rôzny. Aj vyššie sme už uviedli niekoľko húb, ktoré si ľahko môžete zmýliť a otráviť sa ich konzumáciou. Mykológ Ján Červenka nám preto opísal základné rozdiely medzi nimi.
Muchotrávky vs. pečiarky, plávky a bedle
Najviac otráv spôsobila tento rok muchotrávka zelená. Práve tú ako aj muchotrávku bielu a končistú si zberatelia mýlia s bedľami, pečiarkami a zelenými plávkami. Smrteľne jedovaté huby muchotrávky (zelená, biela a končistá) majú prsteň na hlúbiku, biele lupene a v spodnej časti hlúbika sa nachádza tzv. pošva.
Zelené plávky (zelenkastá, trávovozelená) majú síce biele lupene, no nemajú ani prsteň, ani pošvu.
Pečiarky majú prsteň, v mladosti ružové, v dospelosti až tmavohnedé lupene a taktiež nemajú pošvu.
Vysoká bedla vs. zvyšné bedle a bedlička
Veľmi často dochádza aj k nesprávnemu rozlíšeniu jednotlivých bedlí. Na Slovensku ich je niekoľko druhov. Nikdy nezbierajte bedle v lokalitách narušených ľudskou činnosťou a mimo lesa. Mohlo by ísť o jedovatú bedľu červenejúcu záhradnú. Dužina červenejúcich bedlí po rozrezaní okamžite sčervenie.
Bedľu si môžete zameniť aj so smrteľne jedovatou bedličkou ostrošupinatou. Obsahuje toxické amanitíny, ktorých množstvo je nižšie ako v muchotrávke zelenej. Jedlá bedľa má na hlúbiku oddeliteľný, posuvný prsteň. Prsteň bedličky je veľký, prirastený a ovisnutý, nedá sa ním voľne hýbať.
Iné problematické huby
Medzi problematické a ľahko zameniteľné patrí aj jedlý hríb zrnitohľúbikový s jedovatým hríbom satanským (známy ako hríb Satan). Hríb zrnitohlúbikový má hnedý klobúk a na hlúbiku červené zrnká, hríb satanský má svoj typický bledosivý klobúk a na hlúbiku červenú sieťku.
Pomýilť sa môžete aj pri rozlišovaní muchotrávky tigrovanej s jedlou muchotrávkou červenkastou a bedľou vysokou. Muchotrávka tigrovaná má hladký prsteň a jej biela dužina po rozrezaní nemení farbu, kým muchotrávka červenkastá má prsteň ryhovaný a jej dužina po chvíli zružovie. Obe majú na hlúbiku prirastený, neposuvný prsteň, kým bedľa vysoká má prsteň oddeliteľný a posuvný.
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
