Podľa odborníka je na čase robiť veľké podujatia bez limitu pre očkovaných alebo otestovaných.
Dátový analytik Ivan Bošňák z projektu Dáta bez pátosu kritizuje súčasný COVID automat. Neberie do úvahy zaočkovanosť a vekovú štruktúru pozitívnych. Z toho dôvodu sa môžeme dostať do situácie, že Bratislava bude čoskoro v žltej fáze a nezaočkovaná Čadca bude môcť naďalej organizovať svadby bez výrazných obmedzení.
Tretia vlna príde podľa Bošňáka už v priebehu leta. Na pozore by mali byť najmä nezaočkovaní a tí, ktorí neprekonali COVID-19. Analytikovi tiež chýba vízia, kedy a v ktorých okresoch budeme organizovať športové a kultúrne podujatia bez limitov. Ako príklad by sme si mali zobrať Maďarsko, ktoré hostilo zápas so 65-tisícami divákov. Ak sa na ňom zúčastnia zaočkovaní, otestovaní alebo tí, čo prekonali koronavírus, riziko šírenia je podľa neho minimálne.
Kritizujete súčasný COVID automat. V čom je podľa vás neaktuálny?
COVID automat nekritizujeme len my. Aj iniciatíva Veda pomáha už štyri mesiace hovorí o niekoľkých veciach, ktoré treba po dohode upraviť. Automat bol pripravený na Mikuláša minulý rok a nemá v sebe napríklad parameter zaočkovanosti. Je rozdiel, ak sa v Bratislave vyskytne určitý počet pozitívnych a v okresoch, ktoré sú zaočkované, relatívne málo. Skupinu seniorov asi viac ohrozíme v neočkovanom okrese ako v zaočkovanom. Toto by malo byť v automate premietnuté. O infikovaných by sme mali premýšľať rovnako ako o hospitalizovaných. Hospitalizovaní seniori sú násobení štyrmi, lebo predstavujú veľké riziko. Súčasní infikovaní juniori nemusia byť rizikom. Bolo by dobré ich napríklad deliť, alebo ich nebrať vôbec do úvahy. Ak sa COVID automat nezmení, tak ešte počas prázdnin sa niektoré okresy objavia v takých farbách, v ktorých sme boli naposledy pred Veľkou nocou. To je nešťastné, pretože tie farby prinášajú prísne opatrenia. Už aj medzi zelenou a žltou je veľký rozdiel a dotkne sa to omší, športu či hromadných podujatí a to prináša obmedzenia.
Veľmi skoro by sa to mohlo dotknúť aj Bratislavy. Prečo sú v prípade Bratislavy aktuálne pravidlá nesprávne?
COVID automat bol schválený vládou a je to platný dokument. Bratislava sa podľa aktuálnych čísel z PCR testovania zhoršila oproti predchádzajúcemu týždňu. Za sedem dní vykazuje viac ako 10 pozitívnych na 100-tisíc obyvateľov. Mala by byť žltá od najbližšieho pondelka (od 19. 7., pozn. red.). To rozhodnutie môže zvrátiť regionálny hygienik. Posledný vývoj je mierne v raste, lebo sa zistilo, že sem cestuje veľa ľudí z Chorvátska či Španielska. Ak bude Bratislava žltá, dotkne sa to športu a všetkých hromadných podujatí. Na začiatku augusta už budeme možno oranžoví. Ďalší problém je, že susedné okresy nemôžu byť horšie alebo lepšie o viac ako dva stupne. Ak niekto bude ružový, ten vedľa nemôže byť zelený, ale bude musieť byť žltý. Takto sa to potiahne po celom Slovensku. Menšiu váhu treba dať preto infikovaným juniorom. Napríklad, dnešný Cyprus má také počty pozitívnych, ako keby sme dnes mali štyritisíc pozitívnych prípadov denne. To by sme boli červení až čierni. Cyprus nie je čierny. Chodí sa tam na dovolenky. To sú parametre delta variantu. Veľa pozitívnych sú mladí ľudia od 10 do 30 rokov a mnohí z nich nie sú zaočkovaní. Napriek tomu sa ich turistický či kultúrny život neskončil.
Takže v Bratislave je veľa zaočkovaných ľudí a infikovaní sú najmä tínedžeri alebo mladí, ktorí nie sú rizikoví a nemalo by zmysel sprísňovať opatrenia?
Nemáme presne informácie, kto sú infikovaní ľudia. Nevieme ani, aké sú aktuálne príjmy do nemocníc ani ich vekové kategórie. Je však logické, že keď stúpajú infikovaní, vyskytne sa aj určitý príjem do nemocníc. Pri delte však vieme, že ohrozuje skôr mladších a príjmy v nemocniciach budú nižšie ako v predchádzajúcej vlne. Ak do bratislavských nemocníc prijmú päť pacientov s COVIDOM-om, nie je to nič vážne. Dnes denne hospitalizujú desiatky pacientov aj s inými chorobami. COVID automat je v tomto prísny a nerieši to, čo potrebujeme. Napríklad, neumožňuje ani rýchle zasiahnutie. Ak sa niekde prudko zhorší situácia, podľa súčasných pravidiel čakáme až do ďalšieho pondelka. Niekde by sme potrebovali zasiahnuť okamžite. Bude potrebné, aby väčšiu právomoc mali regionálni hygienici a aby sa oni rozhodovali štandardne ako pri iných infekciách, napríklad pri osýpkach. Niekedy sa rozhodnú hneď a niekedy veci zadržia.
COVID automat nezohľadňuje ani mieru zaočkovanosti. Prečo je to chyba?
Miera zaočkovanosti by mala hrať jasnú a dôležitú rolu. Situácia nebude taká vážna v Bratislave ako na Kysuciach alebo na Gemeri. Aké sú tie rozdiely? V Bratislave je dvoma dávkami zaočkovaných 50 percent ľudí z celej populácie. V Čadci je prvou dávkou zaočkovaných 25 percent. To je významný rozdiel. Takéto veľké rozdiely sú aj medzi ohrozenými obyvateľmi, teda ľuďmi nad 50 rokov. V Bratislave sa blížime k 75 percentám zaočkovaných v tejto vekovej kategórii. Na Kysuciach alebo na východe to nie je ani polovica a spôsobí to veľké problémy. Ak sa vírus rozšíri v nechránených regiónoch, ktoré navyše nemajú veľké nemocnice, tak sa zdravotníctvo bude musieť znova pripraviť na nápor pacientov. Nie je to tak ďaleko. Môže to byť pokojne do dvoch-troch mesiacov. Bude sa to šíriť ďaleko rýchlejšie, a to sme stále v zelenom móde. Na Kysuciach a na Orave fičia svadby a oslavy v interiéri. Ľudia sa chcú vidieť a majú to umožnené do limitu 250 ľudí.
Ako bude vyzerať jeseň v Bratislave a na Kysuciach?
Všetci hovoria o jeseni, ale už dnes vidíme rýchly rast napríklad v španielskom Katalánsku. Tam povolili bujaré oslavy na konci školského roka a dnes je výskyt vírusu 3-tisíc na 100-tisíc mladých ľudí za 14 dní. To je to isté, ako keby sme mali v Bratislave denne tisíc a viac infikovaných. Svadby a oslavy, narodeniny a odložené hostiny sa dejú hromadne a naraz, stretnú sa tam mladí so seniormi a nie všetci sú chránení. Tie čísla sa budú líšiť naprieč regiónmi. Môže sa stať, že v jednej obci vyskočia čísla. Najhoršie je, že teraz málo testujeme a ani to nezistíme. Kým to zistíme, mladí to roznesú po celej republike. Krajiny ako Portugalsko, Španielsko, Malta, Cyprus a dokonca aj Grécko majú už dnes vysoké čísla.
Napriek rozdielu v zaočkovanosti hrozí Bratislave žltá fáza, ale v Čadci je stále zelená a môže organizovať veľké podujatia. To nie je nebezpečné?
Ja si myslím, že veľa okresov opustí veľmi skoro zelenú. Väčšinu okresov hodí automat do žltej, prípadne do oranžovej ešte v júli. Ale je pravda, že zaočkovaná Bratislava bola ešte minulý týždeň žltá a nezaočkovaný Kežmarok bol zelený. To je dôkaz, že COVID automat nie je správne nastavený. Okrem toho v Bratislave sa veľa testuje, lebo deti chodia do táborov, neočkovaní sa dávajú testovať pred odchodom do zahraničia, ľudia na hudobných festivaloch sa tiež testujú. Keď veľa testujeme, aj viac odhalíme, dnes je pozitivita 1 % a aj preto má Bratislava našliapnuté do žltej fázy.
COVID automat má aj sivú farbu, v ktorej už neplatia žiadne opatrenia. Zapína sa až vtedy, keď WHO vyhlási pandémiu za ukončenú. Je to správny postup, alebo by sme mali umožniť niektorým okresom žiť bez obmedzení?
Určite by sme mali mať ambíciu mať taký stav v niektorej časti krajiny. Angličania pripravili a vo februári prezentovali plán, kde posledný stupeň je zodpovedný život bez obmedzení. V utorok (13. júla) vzhľadom na vývoj situácie rozhodli o zrušení akýchkoľvek obmedzení od 19. júla, čo je najbližší pondelok. Aj slovenský automat musí „normálnu fázu“ obsahovať, ale vláda a epiteam o tom nediskutujú. Vyzerá to tak, že okolie Slovenska má omnoho menšie problémy ako niektoré krajiny Európy a cestovanie zatiaľ nie je významne obmedzené. Ak by sme dnes aj vošli do šedej farby, zrušili rúška v interiéri-obchodoch a spustili hromadné podujatia bez limitu, tak by sme tam dlho nevydržali. Ak by sa do sivej dostal nejaký región - kraj, tak veľmi skoro by sme videli, že sa tá oblasť vráti do stavu monitorovania, teda do zelenej a postupne do žltej, hranice máme nastavené veľmi, veľmi nízko.
Takže v najbližšej dobe je nereálne, aby okres na Slovensku nemal mesiace žiadneho pozitívneho?
Máme okresy, ktoré už druhý týždeň nemajú žiadneho pozitívneho a ani jedného pacienta v nemocnici s COVID-om. Napriek tomu starý a neupravený COVID automat, epiteam a konzílium nedovolia okresom, aby sa dostali do normálu. Môžeme len uvažovať nad tým, čo ich v rozhodnutiach vedie a na čo sa čaká.
A na čo sa čaká? Riešenia sú len dve: Stále čakať na WHO, alebo sa vybrať cestou Veľkej Británie a naučiť sa s COVID-om žiť.
Príkladom môže byť aj Nemecko s uvoľňovaním cestovania cez hranice. Budeme musieť kopírovať úspešné krajiny. Ak spravia rozumné rozhodnutia a ukážu sa ako správne, tak to radi uplatníme aj my. Ale dnes nie sme v takej situácii ako Veľká Británia. Nemáme 90 percent dospelých, ktorí sú chránení zaočkovaním alebo prekonaním COVID-u. Problém nášho COVID automatu je aj ten, že má veľmi veľa farieb. Hlavnou zmenou by malo byť menej farieb a pásiem, upravené limity a hodnoty parametrov. Štyri pásma by boli ideálne, ale s tým, že tá najlepšia by bola s minimálnymi opatreniami a obmedzeniami, s povolenými hromadnými podujatiami.
Počas druhej vlny ste kritizovali ministerstvo zdravotníctva za to, že nekomunikuje dostatočne s vedcami a odborníkmi. Zmenilo sa to s príchodom Vladimíra Lengvarského?
Veľakrát sme sa vyjadrovali k rozhodnutiam, ktoré zasahovali celú krajinu a ktoré boli nepredvídateľné a neboli cielené regionálne. Pred tým sa o nich nediskutovalo s nikým. To sa podľa mňa zmenilo. Ministerstvo oznamuje niektoré veci dopredu, diskutuje s inštitúciami a ústredný krízový štáb nezasadá príliš dlho a často. Treba ich pochváliť aj za to, že sú schopní opraviť svoje rozhodnutia. Nemajú jednoduchú úlohu, ani čo sa týka hraničných priechodov. Niečo prijali a v priebehu piatich dní to zmenili. Bolo to nešťastné rozhodnutie, ale priznali chybu. Podľa nás treba testovať príchádzajúcich z rizikových krajín a nie karantenizovať 99 % zdravých ľudí.
Máte na mysli zatvorenie hraníc, ktoré o pár dní otvorili?
Áno. Zatvorili hranice a spustili e-hranicu, v ktorej nebola možnosť registrovať ľudí, ktorí prekonali COVID a nie sú zaočkovaní. Aj títo ľudia tým pádom museli ísť do karantény, dokonca na test. Reinfekcie sú ojedinelé, sú na to štúdie z Británie. To nie sú šťastné riešenia. Niektoré nepredvídateľné kroky stále pokračujú, ale nie je to chybou len ministerstva zdravotníctva. Väčšinu opatrení zavádza úrad verejného zdravotníctva a niektoré opatrenia sa týkajú ministerstva vnútra. Hlavný hygienik pokračuje v nepredvídateľných opatreniach. Nevieme, čo bude a kedy to bude. Nevieme, kedy a za akých okolností budeme mať spomínanú šedú farbu, kedy bude môcť ísť na futbal tritisíc ľudí, alebo budú môcť niekedy chodiť zaočkovaní bez limitu na hromadné podujatia alebo na hudobné festivaly? V Maďarsku sme napríklad videli veľký pokus. Pustili na štadión opakovane 65-tisíc zaočkovaných alebo otestovaných ľudí. Dnes je štvrtý týždeň od toho zápasu, mal nastať pomaly Armagedon podľa niektorých epidemiológov a v Maďarsku nemajú ani plné nemocnice, ani infikovaných prudko nepribudlo. To by mohol byť model, ako organizovať hromadné podujatia v menej rizikovej krajine. Nestrašme, učme sa. Nevieme to, neveríme dátam, nezbierame ich, neanalyzujeme, nepredikujeme a nevyhodnocujeme ich. Žijeme v tme.
Takže vám chýbajú konkrétne odvážne kroky?
Nepotrebujeme odvážne kroky, ale možno by stačilo, ak by zaočkovaných alebo otestovaných bolo na štadióne päť-šesťtisíc. Koncerty a letné festivaly na letiskách sú ešte menej rizikové, lebo účastníci sú rozmiestnení na väčšej ploche. Ale nemáme víziu, že by sa na nich v budúcnosti mohli zúčastňovať zaočkovaní a otestovaní bez limitu. Zákazy, obmedzenia, kontroly, hrozby.
Ministerstvo zdravotníctva prišlo s víziou, že v prípade zhoršenia epidemiologickej situácie by zaočkovaní mali vstup do prevádzok voľný a neočkovaní by sa museli testovať. V koalícii to vyvolalo spor a kvôli Borisovi Kollárovi a Igorovi Matovičovi sa táto debata odsunula o mesiac. Súhlasíte s týmto nápadom?
Ja si myslím, že ľudí by sme nemali triediť na očkovaných a neočkovaných. Takto sa to nerobí nikde v Európe. Ľudia sa delia na chránených a nechránených. Aj GreenPass dostanú buď zaočkovaní, alebo tí, čo prekonali COVID, lebo aj tí sú chránení, alebo testovaní. Politici im do toho nemajú čo kecať, oni sa môžu dať zaočkovať až do 180 dňoch od prekonania choroby. Epidemiológovia by ich mali brať ako chránených. Nerizikoví sú aj tí, ktorí sa dajú otestovať. Niekde sa dá testovať na letisku, vo Veľkej Británii sa viete aj sami otestovať, v Rakúsku dajú 10 samotestov zadarmo na mesiac jednému poistencovi. Toto sú nástroje, ako ľudí triediť na rizikových a nerizikových. U nás sa to zvrtlo na zaočkovaných a nezaočkovaných. Nebolo to šťastné, navyše to vyhlásili v čase, keď máme zaočkovaných ľudí v menšine. Stalo sa to navyše v krajine, kde je veľa ľudí, ktorí v druhej vlne prekonali COVID. Politici si to neuvedomili a budú sa musieť k tomuto vrátiť. Plus štát nechce robiť lacné antigénové testy, ale robí PCR testy deťom, ktoré chodia do táborov a nie turistom, ktorí prileteli zo Španielska, Malty, z Cyprusu. Je to veľmi nešťastné. Reagovať musíme rýchlo a pochopiteľne.
Cieľom bolo zvýšiť zaočkovanosť. Nie je to dobrá cesta?
Nútiť ľudí rýchlo k nejakému rozhodnutiu sa neskončí úspechom. V máji sme počúvali, že čoskoro bude prázdna čakáreň a nedeje sa to, zaočkovali sme od pamätnej tlačovky riaditeľa NCZI vyše jeden milión ľudí. Tretí mesiac máme stále koho očkovať prvou dávkou. Začiatkom júla sa to dokonca zrýchlilo a robíme viac ako 10 tisíc prvých dávok denne. Mali by sme skôr búrať bariéry, ktoré tam na začiatku boli. Napríklad, niekoho odrádzala registrácia, čakanie na termín na neznámy čas, na neznáme miesto. Teraz sa zbúrala bariéra a veľkokapacitné miesta začali očkovať z ulice. Idete okolo, lebo dnes máte čas a dáte sa zaočkovať. V Bratislave dávajú dokonca na výber vakcínu. To je úžasné, sloboda vo výbere. Na toto sme čakali. Máme personál, máme dostatok vakcín, máme aj koho očkovať a nemusíte ani čakať. Tomuto treba robiť propagáciu a hovoriť ľuďom „skúste si vybrať“.
Hlavný lekár Bratislavského kraja Tomáš Szalay to hodnotí ako veľký úspech. Jemu sa podarilo zaočkovať 1500 ľudí v Bratislave bez registrácie za jeden deň a opakovane. Muž roka! Vakcínu dostáva k ľuďom. Je to dostupné, máte kde zaparkovať, dostanete sa tam aj hromadnou dopravou, personál k dispozícii do večera do ôsmej, takže sa ani nemusíte ponáhľať. Toto sú príjemné správy. Presným opakom sú vyhrážky, že sa musíte dať zaočkovať, inak sa nikam nedostanete, ani do roboty nemôžete ísť, nepreplatia vám PN-ku a podobne. To nebude fungovať. Ľudia sú slobodní v rozhodnutiach a vedia ich v čase meniť. Pokoj. Nikto nemá patent na rozum.
Tomáš Szalay tiež hovoril, že stále je najčastejší dôvod, prečo ľudia odmietajú vakcínu, nedostatok informácií a akási nedôvera. Spravil štát dosť preto za posledný polrok, aby sa to zlepšilo?
Tomáš Szalay je jeden z mála ľudí, ktorí majú veľmi veľa informácií o očkovaní v Bratislave. Takéto informácie by sme potrebovali zozbierať z Košíc, Prešova, Gemera či Kysúc. Keď ich pozbierame, vieme, čo robiť. To, že majú ľudia nedostatok informácií, je jasné, ale tu nejde o to, že by im chýbali informácie z televízie, rádia alebo novín. Oni sa chcú aj s niekým porozprávať. V úspešných krajinách zohrali veľmi dôležitú úlohu lekári a opatrovatelia. Každý chodí buď k obvodnému lekárovi alebo k špecialistovi aspoň raz za rok. Musia mať niekoho, s kým sa porozprávajú a musíme im nechať čas. Ľudia nechodia k urológovi každý mesiac, ale keď k nemu prídu, majú mať možnosť sa s ním porozprávať aj o očkovaní. Lekári však za to musia byť odmenení. Ideálne by bolo, keby ho rovno zaočkoval daný lekár alebo na poliklinike. V Amerike očkujú aj v lekárňach. Veľa našich starkých ešte doteraz nestretlo nikoho, s kým by sa mohli porozprávať. Mnohí sú málo mobilní, sú zľaknutí a aj návštevu svojho lekára odkladajú, a preto treba posilniť mobilné očkovacie tímy a posilniť očkovanie u obvodných lekárov, ktorí svojich pacientov poznajú.
Nie je neskoro toto posilňovať v lete po polroku očkovania?
Nikdy nie je neskoro. Keby sme mali také vysoké čísla infikovaných ako Veľká Británia, Portugalsko či Cyprus, tak by možno bolo neskoro, ale u nás je situácia lepšia. Keď sa seniori dajú teraz zaočkovať, majú dobrú šancu získať plnú ochranu o šesť týždňov. To je stále dobré. Toto nie je povodeň, že dnes musíme postaviť vrecia s pieskom, lebo zajtra nás zaplaví. Ďalšiu vlnu rátame v týždňoch, kým bude zle. Navyše, pri delte vidíme, že postihuje najmä veľké turistické miesta. Je tam letisko, veľa turistov, otvorené krčmy. Vidíme to v Španielsku, na Malte, v Británii či na Cypre, postupne v Grécku. Nepredpokladám preto, že u nás udrie tretia vlna v Kysuckom Lieskovci alebo v Mokranciach. Viac na pozore by sa mali byť turisticky obľúbené miesta ako Banská Štiavnica alebo kúpeľné mestá. Na pozore by sme mali byť v niektorých oblastiach na východnom Slovensku, kam príde veľa ľudí z Anglicka, určite v Bratislave a v Košiciach. To by som monitoroval. Stále si však myslím, že máme pred sebou veľa týždňov, kedy si svoju domácu úlohu môžeme splniť. Postupne.
A splníme?
Som optimista. Ochrana je získaná aj prekonaním COVID-u. Len pár krajín v Európe má v súčasnosti nízke čísla infikovaných. Sú medzi nimi aj nezaočkované krajiny Bulharsko, Bosna Hercegovina a stredoeurópske krajiny Poľsko, Maďarsko, Česko, Rakúsko a Slovensko. Vo všetkých týchto krajinách bola silná druhá vlna. Veľa ľudí prekonalo COVID relatívne nedávno a boli to najmä mobilní ľudia, ktorí sú teraz vystavení riziku, ale sú sčasti chránení. Veľa nemocničného personálu prekonalo COVID, zároveň sa dali zaočkovať a sú ešte viac chránení. Vytvára to bariéru a aj preto máme nízke čísla. Sme zodpovední občania, stále sa u nás nosia v obchodných centrách rúška, čo nie je v iných krajinách pravidlom.
Takže aj napriek nízkej zaočkovanosti sme na tretiu vlnu celkom dobre pripravení.
Určite je dôvod aj na ľahký optimizmus. Je pravda, že máme málo zaočkovaných seniorov nad 80 rokov, ale zase máme slušnú zaočkovanosť medzi mladými. Vo Veľkej Británii majú veľmi málo mladých zaočkovaných, my ich očkujeme už niekoľko mesiacov. A kto sa najviac očkuje? Tí, ktorí chcú cestovať a zabávať sa. Takže sa očkujú mobilní juniori, ktorí by mohli byť prenášačmi a to bude limitovať rýchlosť prenosu. Každý deň zaočkujeme ďalších 10-tisíc ľudí, to je za týždeň 70-tisíc, za mesiac je to viac ako štvrťmilióna. Ak pôjdeme týmto tempom, v júli zaočkujeme tristotisíc ľudí prvou dávkou. Je to päť percent populácie, a to budú najmä tí mobilní a budú chránení. Máme už aj jednozložkovú vakcínu Janssen. Po troch týždňoch sú zaočkovaní relatívne dobre chránení. Oproti AstraZenece vo Veľkej Británii, kde dávali zo začiatku druhú dávku po 10-12 týždňoch, sme ten čas výrazne skrátili. To je fantastická vec a vďaka tomu dobiehame Veľkú Britániu.
Nie sme bezradní a vydaní napospas osudu. Vraciame sa do normálu a deti musia ísť do školy. Škody na duševnom zdraví a psychickej pohode boli veľké. Potrebujeme menej kritizovať, hádať sa, viac diskusií aj mimo profesií hygienik, lekár, epidemiológ. Musíme sa baviť so sociológmi, psychológmi, dátovými analytikmi a ekonómami. Život nie je bez rizika. Pre mňa je vzor Veľká Británia a Nemecko, nie diktatúry. Macron s povinným očkovaním nebude ani obľúbený a ani úspešný. V spoločnosti vytvorí nezahojiteľné priepasti. Žijeme s výzvou, ktorá volá po spájaní. Nie je to blitzkrieg, ale zákopová vojna. Vírus je prevít, ale my sme vzdelaní a rozumní ľudia. Dáme to.
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
