Aj aktuálny vírus chrípky je vysoko nákazlivý, no zabíja minimálne.
Pandémia koronavírusu sa šíri viac ako rok a pol a zatiaľ ju nezastavila ani vakcína. Zaočkovaná nie je ani štvrtina celej populácie. Pri masívnom šírení vírusu vznikajú aj nové mutácie. Niektoré len vzniknú a nešíria sa ďalej. Sú ale aj varianty, ktoré sa uchytia a dokážu sa ďalej reprodukovať.
Aktuálne sa do popredia dostáva delta variant, ktorý podľa prognóz čoskoro vytlačí britskú mutáciu a stane sa dominantným. Delta variant je dva až sedemnásobne infekčnejší. Vyššiu úmrtnosť zatiaľ nepreukázal.
Odborníci zatiaľ nevedia s istotou povedať, dokedy bude vírus SARS-COV-2 mutovať. Ak budú na svete stále miesta, kde sa bude vírus vo veľkom šíriť, bude aj vysoká šanca, že vzniknú nové varianty. Ťažko predpokladať, ako sa nové varianty budú správať.
„Keď je infekcia potláčaná, vznik variantov je menej pravdepodobný. Ak to porovnáme s prvým SARS-om, ten mal 16 variantov, koronavírus má teraz asi päť. Je možné, že očkovanie zasiahne tak, že ďalšie varianty sa už nebudú tvoriť. Neviem s istotou povedať, či je delta posledný variant, ale je možné, že sa zabrzdí vznik nových mutácií. Môže vzniknúť ďalší variant, ktorý sa už nebude schopný ďalej šíriť,“ myslí si virológ zo Slovenskej akadémie vied Fedor Čiampor.
Delta je na vzostupe už aj v Chorvátsku
Epidemiológ Vladimír Krčméry upozorňuje, že delta variant sa vo veľkom šíri vo viacerých európskych krajinách. Vo Veľkej Británii a Portugalsku je už na vzostupe, no na hrane sú podľa neho aj Dánsko, Nemecko a časť Chorvátska.
Zároveň sú krajiny, ktoré zaznamenávajú prudší nárast infikovaných, ale pozitívne vzorky nesekvenujú, takže nemáme informácie, či sa tam šíri delta alebo iný variant. Príkladom je aj Maďarsko.
Krčméry pripomína, že stále sa šíri aj variant lambda a to najmä v južnej Afrike a Latinskej Amerike. Aj on predpokladá, že budú vznikať ďalšie typy koronavírusu a niektoré sa budú strácať.
Podľa Krčméryho je možné, že COVID-19 čaká podobný osud, ako má sezónna chrípka. Naučíme sa s ním žiť a zvykneme si na pravidelné očkovanie. Aj proti chrípke vznikajú každý rok nové vakcíny, ktoré sú účinné voči aktuálnej mutácii.
„V Hongkongu sa podarilo SARS dostať pod kontrolu za tri mesiace. V Saudskej Arábii koronavírus za rok zatlačili do sporadickej choroby. Verím, že sa to podarí aj v Európskej únii. Tu sa ale ťažšie a pomalšie nastoľujú obmedzenia. Nie je jednoduché v Schengene zatvoriť hranice. Rázne opatrenia si vyžadujú čas. Niektorí hovoria, že sme pomalí, ale je to daň za demokraciu,“ dodáva Krčméry.
Aj molekulárny imunológ Vladimír Leksa sa prikláňa k názoru, že koronavírus ešte môže mutovať. „Je to prirodzený jav každej množiacej sa genetickej informácie. V porovnaní s vírusom chrípky sú však pri koronavíruse rýchlosť aj zmeny omnoho menšie,“ hovorí Leksa.
Ďalšie varianty by nás nemali prekvapiť
Pozitívnou správou je, že aj keď vzniknú nové mutácie koronavírusu, nemali by nás už ničím prekvapiť. Hoci môžu vzniknúť aj infekčnejšie varianty, vysokú mortalitu by už nemali mať.
Ako príklad Krčméry uvádza vírus chrípky, ktorý je vysoko infekčný. Infikovaný človek dokáže na druhý až tretí deň nakaziť aj desať ďalších ľudí. Úmrtnosť na chrípku je zhruba 0,6 percenta. Pred 25 rokmi však vtáčia chrípka vo Vietname zabila až 40 percent nakazených. Podľa Krčméryho je to dôkaz, že mutácie síce silnejú na infekčnosti, ale svojich hostiteľov nechcú zabíjať, inak neprežijú ani samotné vírusy.
Navyše, k dispozícii máme vakcíny proti covidu. Čím viac ľudí sa zaočkuje, tým viac ľudí bude mať takmer stopercentnú ochranu pred ťažkým priebehom a úmrtím.
Imunológ Leksa navyše dodáva, že genóm koronavírusu nie je veľký, takže veľa možností na vznik mutácií nemá.
„Veľa mutácií vedie k takým poškodeniam, že vírus nie je schopný prežitia. Veľa mutácií sa na výslednej štruktúre a vlastnostiach vírusu neprejaví. Len obmedzený počet možných mutácií vedie k zmenám, teda k zvýšeniu infekčnosti, lebo práve tieto mutácie sa postupne stávajú dominantné. Pre ich obmedzený počet sa s podobnými či rovnakými mutáciami môžeme stretnúť pri rôznych variantoch z celého sveta. Ďalšie varianty budú len ďalej obmieňať to, čo už teraz vidíme - infekčnosť a rezistenciu proti imunitným odpovediam. Veľký skok ale nečakám. Súčasné a najbližšie varianty, ktoré sa objavia, budú mať podobnú infekčnosť a stále budú citlivé na vakcíny, ktoré máme k dispozícii. Ak však bude epidémia v určitých miestach pretrvávať dlhodobo, je možné, že postupnými zmenami sa to môže zhoršiť,“ vysvetľuje Leksa.
Virológ Čiampor dodáva, že súčasné mutácie vznikajú zmenou v tzv. spike proteíne. Je možné, že ďalšie budú vznikať aj v iných častiach génu a zatiaľ nevieme, čo to bude znamenať.
Povinné očkovanie proti covidu zatiaľ nebude
Jasné je len to, že čím viac ľudí sa zaočkuje, tým viac bude mať voči vírusu imunitu a je menšia šanca jeho ďalšieho šírenia. Na Slovensku máme zatiaľ zaočkované vyše dva milióny ľudí, čo je stále málo na dosiahnutie kolektívnej imunity.
Verejnosť a odborníci preto čoraz častejšie diskutujú o možnosti zaviesť povinné očkovanie. Epidemiológ Krčméry však vylučuje, že to bude na Slovensku v blízkej budúcnosti realita. Spoločnosť na to podľa neho nie je pripravená, hoci už dnes máme povinných desať očkovaní, ktoré dostávame väčšinou v detskom veku.
Myslí si však, že riaditelia domovov sociálnych služieb nebudú prijímať nezaočkovaných klientov a personál. V súčasnosti napríklad vyžadujú očkovanie proti chrípke a pneumokokom. Zdravotníci musia byť zaočkovaní proti žltačke a veterinári proti besnote. S povinným očkovaním pre niektoré povolania teda už skúsenosti máme. Je otázka času, kedy sa k tomu pridá aj očkovanie proti COVID-19.
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
