Stačí niekoľko cigariet, stretnutie s políciou a človek prichádza o slobodu.
Ak na Slovensku chytia človeka s marihuanou vo vrecku, hroziť mu môžu dlhé roky za mrežami. O tom, aký trest ho postihne, rozhoduje množstvo drogy, ktoré má pri sebe a aj to, po koľký raz ho chytili. V neposlednom rade závisí konečná výška trestu aj od samotného súdu. Súčasná legislatíva okrem toho nerozlišuje osobu, ktorá díluje, od tej, ktorá si marihuanu kupuje.
Vlastnú skúsenosť má aj Radovan Kulín. Jeho nevlastného syna Roba odsúdili na 12,5 roka za opakovanú kúpu a prechovávanie marihuany.
Predtým, ako si sadol za mreže, preferoval pred alkoholom práve občasné fajčenie marihuany. Mal rád šport, prírodu a hudbu. Pomáhal svojmu okoliu, žil aktívne ako tisícky jeho rovesníkov.
Keď ho polícia chytila po prvý raz, mal pri sebe 12,8 gramu, čo predstavuje približne 25 cigariet. Bolo to v roku 2017. Dostal podmienečný trest na 30 mesiacov s odkladom na 36 mesiacov.
Robo v podmienke ďalej pracoval a ako hovorí jeho otčim, naďalej žil nekonfliktný život. Stretával sa s priateľmi a býval so starými rodičmi, ktorých doopatroval a neskôr si platil podnájom z vlastných zarobených peňazí.
O dva roky prišla väzba
Začiatkom roka 2019 chytili Roba opäť. Pri náhodnej razii v jednej z košických krčiem mal pri sebe 7,7 gramu marihuany, teda množstvo na približne 15 cigariet. Okresný súd ho odsúdil na 12,5 roka nepodmienečne. Robo je obvinený z opakovanej konzumácie a prechovávania marihuany. Rozsudok nie je právoplatný.
„Niekde vo vnútri sme boli nastavení na dvoj-, možno trojročný trest a nechápali sme, ako za toto môže byť 12,5 roka,“ hovorí. Dnes je 27-ročný mladík vo vyšetrovacej väzbe 30. mesiac. K tomuto rozsudku sa vysoko pravdepodobne priráta premena podmienky 2,5 roka, čo je spolu 15 rokov nepodmienečne.
Radovan si po vzatí nevlastného syna do väzby prečítal trestný zákon a zistil, ako je to s množstvami, dílermi, kupujúcimi, organizovanými skupinami a výškami trestov. Rozhodol sa vytvoriť iniciatívu Sloboda pre Roba a spolu s blízkymi robiť osvetu smerom k bežným ľuďom a neskôr aj politikom, ktorí môžu zákon reálne zmeniť.
„Postupne sa tak k nám dostali príbehy aj iných ľudí, ktorí si nejaký trest odsedeli, prípadne ešte sedia vo väzení s maximálnym stupňom stráženia odsúdení na vysoké tresty 10 až 15 rokov za jednotky gramov drog. Dospeli sme k záveru, že Robo nie je jediný a náš trestný zákon týkajúci sa nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi má veľké nedostatky,“ uvádza.
Aj verejnosť si myslí, že tresty sú vysoké
Ako hovorí komunitný pracovník a spoluautor petície za marihuanu Ján Gálik, užívatelia sú plnohodnotnými členmi spoločnosti. Nie sú to len mladí puberťáci, ale podnikatelia, učitelia či robotníci, ktorí sú pre spoločnosť prospešní. Pobyt za mrežami môže slušných a pracujúcich ľudí zmeniť na nezamestnateľných a nebezpečných, teda presný opak toho, na čo väzenie slúžiť má.
Výška trestov za opakované prechovávanie marihuany je z pohľadu Radovana absurdná a nič nerieši. „Ak vás ako 20-ročného chytia s viac ako piatimi gramami marihuany (rovná sa 10 jednorázových dávok), môžete dostať 3 až 10 rokov. Ak vás do desiatich rokov, respektíve zahladenia trestu chytia znova, máte na krku 10 až 15 rokov. A ak vás chytia do tretice, pohybujete sa na úrovni 25 rokov až doživotie,“ približuje.
Na to, ako vníma tieto tresty verejnosť, sa pozrela agentúra Median pre stránku Sloboda pre Roba. Pripomenula, že v súčasnosti môže občan za prechovávanie marihuany dostať trest 25 rokov až doživotie v prípade, že bude trikrát prichytený. Respondentom položila otázku, či je takáto výška trestu adekvátna. Podľa jej prieskumu považuje takýto trest za adekvátny štvrtina opýtaných. Viac je tých s opačným názorom.
Prieskum realizovala agentúra Median na vzorke 1 005 respondentov vo veku od 18 rokov v termíne od 21. do 27. mája 2021. Zber dát bol vykonaný metódou CAWI/CATI (80/20).
Ako je to so závislosťou
Hlavný odborník ministerstva zdravotníctva pre medicínu drogových závislostí Ľubomír Okruhlica vysvetľuje, že pri zdôvodnení súdnych rozhodnutí ide vždy o komplexné posúdenie viacerých dôkazov, kde množstvo nájdenej drogy je len jedným z nich. Je vecou súdu, ako ich komplexne vyhodnotí.
„Viem si však predstaviť, že môže pomerne prísny trest dostať človek, u ktorého polícia opakovane zaistí menšie množstvo napríkad marihuany, ktorú mal vždy len pre svoju vlastnú potrebu a v takom prípade, pretože ide väčšinou o ľudí so závislosťou, považujem tresty za príliš vysoké. Mala by sa im dať v prvom rade možnosť dobrovoľne sa liečiť a netrestať ich, alebo by sa mali tresty v takýchto prípadoch aspoň zmierniť,“ uvádza.
No nie každý, kto má pri sebe istú dávku marihuany, je automaticky závislým. Môže ísť o občasného užívateľa alebo dílera, ktorý drogu vôbec neužíva. Polícia však podľa Okruhlicu prevažne zachytí častých užívateľov marihuany, u ktorých je veľká pravdepodobnosť, že sú už i závislými.
„Tí si totiž musia pre svoju závislosť opakovane drogu zaobstarávať a často ju užívajú. Občasný užívateľ je zachytený políciou len zriedkakedy. Ide o otázku pravdepodobnosti,“ dopĺňa.
Dekriminalizovať nerovná sa legalizovať
Často sa pri téme marihuany spomína pojem dekriminalizácia. Ten si niektorí mylne vysvetľujú ako legalizáciu. Ide však o dva rôzne pojmy. Pre predstavu, legalizované sú u nás alkohol a cigarety, tento status marihuane nechceli dať ani liberálni politici.
Okruhlica vysvetľuje, že alkohol a tabak sú látky s potenciálom vyvolať závislosť, ale sú legálne v predaji na bežnú konzumáciu.
„Návrhy, ktoré boli prezentované u nás, navrhovali a navrhujú pri malom množstve drogy pre vlastnú potrebu, aby nebol dotyčný považovaný za páchateľa trestnej činnosti a teda kriminalizovaný, ale aby išlo len o priestupok. Takáto zmena sa nazýva dekriminalizáciou, ale nejde o legalizáciu, lebo aj v tomto prípade by bol človek potrestaný, ale výrazne miernejšie a nebol by odsúdený,“ približuje dekriminalizáciu.
Prieskum Medianu ukázal, že oba termíny oslovujú podobný počet ľudí. Viac ako 44 percent respondentov si myslí, že marihuana by mala mať dekriminalizovaná a 40 percent opýtaných je proti. Pri legalizácii je negatívny postoj silnejší, proti je 62 percent ľudí a za 32 percent.
Či by mala byť marihuana vnímaná na rovnakej úrovni ako alkohol alebo cigarety, podľa Okruhlicu nie je otázka, na ktorú kompetentne môže odpovedať expert zdravotník. Ide o spoločensko-politické rozhodnutia. Zdravotníci nemajú posudzovať trestnosť konania.
„My len dáme z medicínskeho hľadiska odpovede politikom na otázky o zdravotných rizikách alebo o možnostiach využitia látky v medicíne. Politici majú nezastupiteľné kompetencie a zodpovednosť v otázkach uzákonenia trestnosti alebo netrestnosti, prípadne výšky trestov, ale i dekriminalizácie či legalizácie ktorejkoľvek psychoaktívnej látky,“ približuje.
Zmenu pripravujú
Argumenty, ktoré stoja za zmenou privysokých trestov v súvislosti s marihuanou, sa dostávajú aj k tým, ktorí dokážu zmenu reálne vykonať. Ministerka spravodlivosti Mária Kolíková ich chystá uviesť do praxe v rámci veľkej novelizácie Trestného zákona, ktorá by mohla byť predložená v auguste.
Zákon by mal po novom striktne odlišovať užívateľa drogy a jej dílera, ktorému by mali hroziť vyššie sankcie. Tresty za uchovávanie by sa mali zmierniť.
Spoluautor petície za marihuanu Ján Gálik si myslí, že odlišovať užívateľa a dílera je veľmi podstatné. Zároveň je podľa neho potrebné dodať, že aj medzi dílermi je potrebné rozlišovať. „Je bežná prax, že z dôvodu nižšieho rizika a lepšej ceny zvykne jednotlivec kúpiť trávu pre celú partiu. Už to by sa z pohľadu zákona dalo označiť za dílerstvo, no je zásadný rozdiel medzi nákupom aj pre priateľov a napríklad obchodovaniu vo veľkom kde zisk z predaja slúži často na závažnú kriminálnu činnosť. Odlíšenie užívateľa a dílera je základ pre novú legislatívu, je však potrebné brať do úvahy nielen množstvo, ale aj ďalšie faktory. Nie každý človek, ktorý ma pri sebe väčšie množstvo marihuany je automaticky díler,“ hovorí.
Aj Robov otčim vníma striktné odlíšenie užívateľa od dílera veľmi pozitívne. Jeho nevlastný syn dílerom nebol, a tak dnes mohol čeliť omnoho nižšiemu trestu. Obáva sa však, že na základe niektorých indícií tento návrh bude aj naďalej pracovať s množstvami, čo nie je ideálny stav.
Skôr by som sa pri určovaní dílera zameral na iné dôkazy ako len množstvo, a to na odposluchy, výpovede svedkov a podobne. „Zároveň sa obávam, že zmena tohoto zákona nebude dôvodom pre obnovu konania pre už právoplatne odsúdených. Ale nechám sa prekvapiť návrhom v auguste a pevne verím, že v pripomienkovom konaní budú upravené všetky prípadné nedostatky,“ uzavrel Radovan.
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
