O svoje skúsenosti sa podelila Paula, ktorej diagnostikovali liposarkóm.
V dôsledku pandémie koronavírusu boli ľudia prinútení zmeniť svoj životný štýl a návyky. Aby sa obmedzili sociálne kontakty, ambulancie a nemocnice pozastavili plánované operácie, zákroky a odkladali sa aj preventívne prehliadky u lekárov. Už v apríli minulého roka Útvar hodnoty za peniaze pod Ministerstvom financií varoval, že pandémia môže mať aj dlhodobé následky v podobe neskoro odhalených vážnych chorôb. Neskorá diagnostika a neskorá liečba môže celý priebeh ochorenia skomplikovať.
Napriek vážnej situácii v zdravotníctve počas epidémie ministerstvo zdravotníctva ubezpečovalo, že akútne zákroky a vyšetrenia odkladané nebudú. Rovnako sa nesmela odkladať ani onkologická liečba.
Riaditeľka združenia Liga proti rakovine Eva Kováčová komunikuje s onkopacientmi a konštatuje, že v niektorých prípadoch došlo k odkladu zákroku, no vždy na to bol vážny dôvod. Buď bol COVID pozitívny pacient alebo jeho príbuzný, alebo sa nákaza vyskytla v zdravotníckom zariadení a personál bol značne obmedzený.
Oficiálne štatistiky o tom, koľko plánovaných onkooperácií bolo preložených, nemáme, no oveľa vážnejšie brali pacienti samotu a zákaz návštev počas hospitalizácie.
Napríklad na oddelení radiačnej onkológie, kde dostávajú pacienti rádioterapiu, sú hospitalizovaní niekoľko týždňov. V nemocnici ostávajú dlhšie aj pacienti, ktorí majú komplikácie alebo im zlyhávajú orgány, alebo majú vysokú hladinu vápnika, čo je život ohrozujúci stav.
„Zákaz návštev bol tak pre pacientov, ako aj pre príbuzných, veľmi stresujúci. Mali sme množstvo otázok v Onkoporadni, naši psychológovia riešili psychické stavy súvisiace práve s týmto problémom. Človek po ťažkom zákroku nebol schopný spojiť sa s rodinou. Príbuzní ho nemohli navštíviť. Niektoré nemocnice vyčlenili hodinu, počas ktorej mohli príbuzní zavolať na oddelenie a dostali informácie o stave pacienta, čo bol veľmi ľudský a správny prístup,“ hovorí Kováčová.
V poradni sa stretávali s pacientmi, ktorí chceli v liečbe pokračovať, aj keď by bol pre nich bezpečnejší odklad a, naopak, aj s prípadmi, že sa pacienti tak báli nákazy COVID-om, že liečbu ochorenia chceli prerušiť.
Na operáciu čakala
Skúsenosť s liečbou rakoviny počas pandémie má aj Paula z Bratislavy. Jej zdravotné problémy sa začali už v roku 2018. CT vyšetrenie odhalilo, že má v čreve prekážku. Lekár navrhol okamžitý chirurgický zákrok. Prekážku vybrali a poslali na rozbor na histológiu. Tá ukázala, že ide o nádor.
Následnej jej onkologička predpísala biologickú liečbu. Zhruba po mesiaci a pol prišli ďalšie výsledky vyšetrení, ktoré však nepotvrdili pôvodnú diagnózu a biologickú liečbu ukončila. Nasledovali len pravidelné kontroly.
Po niekoľkých mesiacoch v septembri CT snímky ukázali ďalšie nálezy v brušnej dutine. Paula sa s lekármi dohodla, že operáciu podstúpi po Vianociach, avšak cez sviatky ochorela a operácia sa presunula až na začiatok marca 2020, keď už začínala epidémia aj na Slovensku. Na oddelení ARO nemali voľné lôžka, keďže sa na nich zotovovali predtým operovaní pacienti, a tak pár dní odkladali jej operáciu. Medzitým dostala nádchu, a tak sa musela vrátiť domov preliečiť.
Operáciu nakoniec podstúpila a nálezy opäť putovali na histologický rozbor. Konečná diagnóza znela liposarkóm. Po zákroku mohla ísť domov a na chemoterapiu chodila len ambulantne raz za niekoľko týždňov. Liečbu zvládala dobre a mohla popri nej aj pracovať.
Chemoterapiu musela prerušiť pre koronavírus
Koncom decembra jej liečbu zmenili a nasadili chemoterapiu, ktorá sa už musí podávať štyri dni za sebou, preto je nevyhnutná hospitalizácia. Tretí cyklus absolvovala vo februári tohto roka, a keď sa vrátila domov z nemocnice, dostala vysoké teploty a poklesli jej biele krvinky. Krátko nato jej z nemocnice oznámili, že sa tam vyskytol pozitívny prípad na COVID. Prihlásila sa na testovanie, ktoré nákazu potvrdilo aj u nej.
„Pozitívny bol aj môj manžel a dcéra. Mala som vysoké teploty a kašeľ. Myslím, že som mala obrovské šťastie, že som nemala vážny priebeh vzhľadom na to, že som mala po chemoterapii oslabený imunitný systém,“ spomína Paula.
Za dobre zvládnutý COVID vďačí aj svojej všeobecnej lekárke, ktorá jej každý deň volala a pýtala sa na jej zdravotný stav. Poslala ju na vyšetrenie do COVID ambulancie, kde jej urobili röntgen aj test na protilátky, ktoré sa jej už v tom čase začali tvoriť. Nasadili jej kortikoidy a o pár dní sa z infekcie aj so svojou rodinou vyliečila.
Paula tak pokračovala v liečbe rakoviny. Vyšetrenia však ukázali veľmi zlé pečeňové výsledky a chemoterapiu musela znova odložiť. Najprv sa to pripisovalo postcovidovému stavu, ale zistilo sa, že nádor začal tlačiť na žlčové cesty. Po menšom zákroku a pár týždňoch sa jej stav znova zlepšil a mohla pokračovať v chemoterapii.
Opäť jej však oslabila imunitu, a tak je v nemocnici už štvrtý týždeň, pretože jej opäť klesli biele krvinky, má teploty, dostáva antibiotiká a liečbu na posilnenie imunity.
Problém v nemocniciach bol aj pred pandémiou
Hoci Paula zažila hospitalizáciu počas najhorších pandemických mesiacov, na starostlivosť zdravotníkov sa nemôže sťažovať. Vyšetrenia ani liečbu jej neodkladali. Podľa Pauly je systém preťažený a naše zdravotníctvo má nedostatok personálu dlhodobo a pandémia tento problém len ukázala naplno.
„Myslím, že pandémia nám ukázala, že celé zdravotníctvo je poddimenzované a šetrí sa na nákladoch. Máme málo anestéziológov, lekárok špecialistiek, zdravotných sestier a bratov a aj sanitárov. Je málo ľudí, ktorí by chceli robiť takú ťažkú prácu,“ myslí si Paula.
COVID-19 sa podarilo udržať na brzde aj medzi samotnými zdravotníkmi v nemocnici, kde je Paula hospitalizovaná. Len raz sa jej stalo, že k nej na izbu prišla zdravotníčka v skafandri a požiadala ju o presťahovanie do inej izby. V nemocnici vtedy identifikovali nakazeného zdravotníka a všetkých pacientov, ktorí mohli byť infikovaní, izolovali v samostatných izbách. Paule našťastie vyšiel negatívny test.
Aj pacienti v izolácii a s podozrením na COVID však dostávali plnú zdravotnú starostlivosť a chemoterapiu. Zdravotníci sa o nich mohli starať v ochranných pomôckach. Národný onkologický ústav, kde sa Paula lieči, má dnes osobitne vyčlenené COVID oddelenie pre týchto pacientov.
Bez smartfónu by som to nezvládla
Najťažšie na celej pandémii je podľa Pauly odlúčenie od rodiny a blízkych. Od začiatku jej hospitalizácie boli návštevy zakázané a svoju rodinu nemôže objať už takmer mesiac. Bez moderných technológií by to vraj nezvládla.
„Ide aj o to, kto vám pomáha mimo nemocnice, na koho sa môžete spoľahnúť a na koho nie. Neviem si predstaviť, že by som tu bola pred desiatimi alebo dvadsiatimi rokmi, že by som svoju dcéru nevidela ani cez telefón štyri týždne. To by som sa asi zbláznila. Dnes už máme smartfony, funguje tu wifi a je to barlička, ktorá pomôže, keď tu človek ostane. Aj priatelia ma držia nad vodou, ozývajú sa pravidelne a chcú mi pomôcť,“ dodáva Paula.
Treba pokračovať v skríningoch
Osobitným problémom počas pandémie sa ukázali preventívne prehliadky, ktoré boli pozastavené. „Žiaľ, je viac ako pravdepodobné, že nastane nárast rôznych druhov ochorení, onkologické nevynímajúc. Otvorene sa o tom hovorí nielen na Slovensku, na tento fakt poukázal i riaditeľ WHO pre Európu,“ dodáva Kováčová z Ligy proti rakovine.
Je podľa nej nevyhnutné pokračovať v skríningoch rakoviny prsníka a hrubého čreva a spustiť skríning rakoviny krčka maternice. Zdôrazňuje, že ľudia si musia lepšie uvedomovať potrebu tzv. primárnej prevencie, teda zdravo sa stravovať, hýbať sa, nepiť a nefajčiť, no dôležitá je aj sekundárna prevencia, a to preventívna prehliadka u všeobecných lekárov aj špecialistov. Ak je ochorenie odhalené včas, výrazne stúpa šanca na vyliečenie.
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
