Uplynulý víkend sa zapísal do histórie športu v Liptovskom Mikuláši zlatými písmenami, keďže futbalisti premiérovo postúpili do najvyššej súťaže.
Keď sa povie Liptovský Mikuláš a šport, v prvom rade si zrejme vybavíte zimné športy. Už tradične okrem hokeja sa mesto v posledných rokoch teší popularite aj vďaka lyžiarke Petre Vlhovej, známe je tiež ako centrum vodného slalomu.
Uplynulý víkend sa však do análov zlatými písmenami zapísali futbalisti miestneho MFK Tatran. Klub s 87-ročnou históriou si totiž premiérovo vybojoval postup medzi slovenskú elitu. Nielen o tomto úspechu sme sa porozprávali s prezidentom klubu Milanom Mikušiakom.
V rozhovore sa dozviete aj:
- Aké ciele mal klub do rozprávkovej sezóny
- Aké platy majú hráči
- Čím si chalani privyrábajú popri futbale
- Ktorý funkcionár neváha kosiť ihrisko a lajnovať
- Čo mu na postup povedal vnuk
- Prečo chce žiadať SFZ o výnimku
- Čo sa mu dlhé roky nedarí splniť
Len pred pár dňami sa vám podarilo dokonať senzáciu, akých sa na Slovensku veľa nedeje. Stihli ste už nejaké oslavy?
Prvá fáza už prebehla, chlapci oslavovali cestou zo zápasu v Púchove, kde sme spečatili postup. Následne manažéri v Mikuláši zorganizovali ohňostroj, prišiel primátor s viceprimátorom. My, funkcionári, sme šli skôr domov, chalani však zostali do skorého rána.
Ohňostroj po príchode hráčov z Púchova
To zrejme vychádza niečo do tisíc eur na hráča. Môžete nám prezradiť, aké majú platy?
Ani jeden nemá viac ako spomenutú tisícku. Pre niektorých bude časť z tejto prémie kvázi ako trinásty plat. Musím však podotknúť, že vzhľadom na zložité časy boli chalani ochotní ísť dole s platmi o 20 až 40 percent, čo si veľmi vážim.
Predpokladáme, že tieto sumy nie sú dostačujúce. Privyrábajú si chalani aj popri futbale?
Kapitán a s 15 gólmi najlepší strelec tímu Richard Bartoš pomáha otcovi v mäsiarstve s rozvozom tovaru. Otec Michala Janeca má firmu, ktorá zabezpečuje prípravky do bazénov, takže tiež mu pomáha s rozvozom. Trebárs Ivan Kotora robí v autoservise, kde lakuje autá. Taktiež tu máme knihovníka, niektorí pracujú v obchodnom dome. Chalani si tak privyrábajú, kde sa len dá. Ide väčšinou o domácich, ktorí bývajú tu v okolí. Druhá skupina sú hráči, ktorí bývajú v hoteli, tí občas chodia na brigády. Medzi nich patria aj dvaja-traja vysokoškoláci, ktorí diaľkovo študujú.
Na súpiske sme evidovali aj dvoch chalanov z Južnej Kórey, ako sa k vám dostali?
Pred rokom sme začali spolupracovať s akadémiou zo Soulu, odkiaľ k nám prišli dvaja mladíci aj do dorastu s cieľom ponúknuť im tu možnosť presadiť sa. Kórejčania si chceli na Slovensku nájsť partnerský klub, vyslovene z druhej ligy, keďže tímy z najvyššej súťaže majú svoje akadémie. Chalani sú šikovní, technicky veľmi zdatní. Organizácia hry je síce slabšia, ale márne to v ich prípade nie je.
V uplynulej sezóne ste mali prihlásených desať mládežníckych tímov plus mužov. Z čoho to všetko platíte?
Zo sponzorských príspevkov a príspevkov funkcionárov. Máme úver, vďaka ktorému platíme niektoré veci. Vlastním menšiu firmu, ktorou ručím.
Viete nám vyčísliť výdavky na jednu sezónu?
Zhruba 380-tisíc eur. To nezahŕňa len platy trénerov, ale aj energie ako vodu, teplo. Takže platíme celú údržbu. Máme aj umelú trávu, o tú sa však starajú verejnoprospešní pracovníci. Situácia nám, žiaľ, nedovoľuje nechať viac prostriedkov na platy. Preto asi len traja hráči majú profesionálne zmluvy.
V takýchto skromnejších podmienkach je zrejme nutná aj obetavosť a zanietenosť funkcionárov. Platí to aj v prípade Tatrana?
Nepochybne, pracujú tu buď zadarmo, alebo len za minimálnu mzdu. Osobitne by som vyzdvihol jedno meno, a síce Janko Papaj. To je doslova otrok futbalu v Liptovskom Mikuláši. Na štadióne je od rána do večera, okrem toho, že robí športového riaditeľa, neštíti sa sadnúť si na kosačku alebo lajnovať čiary a navečer ísť trénovať tím prípravky. Je to fanatik, neviem si predstaviť, že by tu futbal bez neho fungoval. Taktiež je výborný manažér, keďže mal skvelý nos na výber hráčov z nižších líg, doslova na zabudnutých futbalistov, často po zraneniach a pod.
Čo znamená postup do najvyššej súťaže z hľadiska administratívy?
Uvedomujeme si, že náš klub nie je z personálneho hľadiska dostatočne vybavený, ako to už je samozrejmosťou aj v niektorých celkoch II. ligy. Spomeniem napríklad marketingové oddelenie. Je to dôležitá súčasť klubu, na ktorej musíme popracovať. Jednou z vôbec prvých vecí, ktoré však musíme urobiť, je založenie akciovej spoločnosti, keďže sme občianske združenie.
Z vašich slov cítiť, že na sto percent budete hrať medzi slovenskou elitou.
Môj vnuk, ktorý hrá v klube za mladších žiakov U13, mi hovorí: „Starký, keď si to chalani vybojovali, ideme do toho, nie? Predáme dva byty a musíme to nejako utiahnuť, lebo nemôžeme si urobiť hanbu, keď už o nás píšu na celom Slovensku.“ Nikto však nemusí mať obavy, že by takýto chudobný klub začal vyrábať dlžoby. Prídeme na modernom autobuse, nastúpime v pekných dresoch, slušne. A to, koľko zarába ten alebo onen hráč, nikoho nemusí zaujímať. Chalani vedia, na čom sú.
S vyššou súťažou prichádza aj nárast poplatkov. Máte už vyčíslené prvotné výdavky, ktoré na vás čakajú v najbližšom období?
Okrem spomenutej 25-tisíovej prémie pre hráčov treba pripočítať štartovné do súťaže v hodnote päťtisíc, ďalej navýšenie zábezpeky profesionálnych zmlúv na úrovni 20-tisíc, plus náklady na reklamu, čo vychádza, odhadom, na desaťtisíc. Predbežne sme tieto prvotné výdavky vyčíslili do stotisíc eur.
Nie je ničím výnimočným, že kluby, hoci pôsobia vo Fortuna lige, majú problém hrať na domácom štadióne. Ako ste na tom vy?
K 31. máju nám končí licencia, momentálne pripravujeme podklady na jej predĺženie. Hoci je nový a moderný, žiaľ, nevyhovujúci na najvyššiu ligu, keďže sme nepredpokladali, ako sa to všetko skončí. Chýba nám totiž vyhrievaný trávnik a potrebné osvetlenie ihriska. Chceme však požiadať o výnimku, či by sme počas leta, kedy je svetlo najdlhšie, mohli tri-štyri duely odohrať doma.
Ako chcete presvedčiť zväz, aby vám to umožnil?
Tunajší fanúšikovia na domácej pôde nikdy nezažili ligový futbal. Aj toto bude argument, o ktorý sa pri rokovaniach budem opierať. Za ďalší racionálny dôvod považujem obmedzený počet divákov v dôsledku epidemiologických opatrení. Náš štadión má kapacitu 1 800 divákov, pre Fortuna ligu je potrebných najmenej 3 500. Dlhodobo sa deklaruje, aby sme sa spojili pre futbal, tak to teda spravme. Verím, že keď fanúšikovia budú mať možnosť na vlastné oči, na domácom štadióne, vidieť najvyššiu súťaž, presvedčí ich to a budú nás chodiť podporovať aj do Popradu.
Prečo práve pod Tatrami?
Máme už s nimi predbežnú dohodu, že by sme u nich hrali Fortuna ligu. Teoreticky by sa dalo aj v Ružomberku. Rokujeme aj s nimi, momentálne je to však len v rovine teórie. Osobne by som bol za kompromis, keby sme niečo mohli odohrať doma, časť ročníka v Ružomberku a pár zápasov aj v Poprade.
Myslíte si, že by ľudia, zvyknutí prevažne na hokej a lyžovanie, chodili na futbal?
Som o tom presvedčený, reakcie na náš úspech sú veľmi pozitívne. Cítime obrovskú podporu nielen od obyvateľov mesta, ale prakticky z celého Horného Liptova. Dostávam gratulácie, ľudia sa pri mne pristavujú. Možno to bude aj preto, že sa hokejistom v tejto sezóne až tak nedarilo. Vidím však v tom aj inú príčinu - COVID. Ľudia sú z neho otrávení, unavení, mnohí s ním majú aj osobnú negatívnu skúsenosť, takže možno sme im aspoň trochu spravili radosť.
Vy ste s futbalom v Liptovskom Mikuláši spätý už vyše štvrťstoročie. Nájde sa niečo, čo sa vám doteraz nepodarilo splniť?
V posledných rokoch sa nám nedarí dostať do predstavenstva klubu zástupcu mesta a to potom evokuje, že z tejto strany nie je až taký záujem o dianie v klube. Po minulé roky bol často viceprimátor buď prezidentom alebo viceprezidentom klubu, no v dnešný deň nemá mesto zastúpenie ani v predstavenstve a ani v dozornej rade klubu, čo ma trochu mrzí.
Momentálne však určite prežívate veľkú eufóriu. Zrejme by bola o to väčšia, ak by sa vám podarilo bojovať o pohárovú Európu.
Ojoj (smiech). Nedávno som volal s Martinom Ondrejkom (predseda predstavenstva ViOnu Zlaté Moravce, pozn. red.) a pýtal som sa ho, ako to funguje vo Fortuna lige, keďže sme už poškuľovali po postupe. Hovorí mi: „Pán Mikušiak, ako vás poznám, vy keď tam prídete, nebudete chcieť odtiaľ odísť.“ Necháme sa prekvapiť.
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
