Psychlóg radí, ako sa so strachom vyrovnať.
Po dlhých mesiacoch na home office sa mnohí zamestnanci vracajú na svoje pracoviská. Pandémia sa postarala o to, že kancelárie sa uplynulý rok vyprázdnili a ľudia do nich chodili iba sporadicky v upravenom režime. Dnes sa epidemiologická situácia zlepšuje, a tak je téma ich návratu do práce opäť aktuálna.
Opatrenia boli pritom v priebehu minulého roka rôzne. Uvoľnili sa najmä cez letné mesiace, ktoré boli zároveň dovolenkovým obdobím. Pracoviská tak preplnené prakticky neboli. Prišla totiž jeseň a zima, kedy u nás udrela druhá vlna koronavírusu s oveľa väčšou silou než prvá. Teraz navyše stúpa aj počet zaočkovaných osôb.
Niektorí tak svoju obývačku na pokyn šéfov museli opustiť. No opätovné zmeny nemusí každý zvládať najlepšie. „Náš mozog miluje stereotyp a ak je narušený, je prirodzené, že na to zareagujeme emočne. To, čo sme prežívali na začiatku pandémie pri prechode do domáceho prostredia, teraz registrujeme v opačnom zmysle. Zvyknúť si mnohí musia nie na home office, ale práve na pracovné prostredie,“ hovorí neuropsychológ Robert Krause.
Nepríjemné pocity po návrate do práce zažíva aj Mariana. Do kancelárie zavítala naposledy v novembri, kedy sa s kolegami na home office striedali. Pre horšiu situáciu museli znova všetci zostať doma. Po takmer polroku u nej došlo k ťažkostiam.
„Spočiatku som sa tešila, no návrat bol iný, ako som si predstavovala. Nemala som vôbec chuť zhovárať sa s kolegami tak ako predtým. Nemala som pocit, že to potrebujem. Chcela som svoj pokoj, na ktorý som bola zvyknutá. Príchodom do kancelárie som ho stratila,“ tvrdí čitateľka.
Krause približuje, že vrátiť sa do fyzického kontaktu a prelomiť nechuť komunikovať naživo je veľmi dôležité. Ľudia si počas uplynulých týždňov zvykli na odstup a najmä komunikáciu cez internet, čo je potrebné zmeniť. Človek skrátka fyzický kontakt potrebuje.
„Samotná doba digitálna priniesla ľuďom pocit, že interakciu až tak nepotrebujú. Vidíme to v tom, že sa zhoršuje verbálna schopnosť jednotlivcov pomenovať svoje emócie. Ľudia si zvykli vyjadrovať všetky emócie emotikonmi a pocity znázorňujú ‚GIF-kami‘. Odnaučili sa popísať emócie tvárou k tvári. Pre človeka je nevyhnutné dokázať interagovať s ostatnými aj takýmto spôsobom,“ hovorí odborník.
Strach z nákazy? Dá sa s tým bojovať
Problém má aj Peter, ktorému síce komunikácia s kolegami neprekáža, no má obavy z nákazy. Tvrdí, že v jeho práci už mnohí ani nenosia respirátor alebo ho pravidelne skladajú z tváre. Myslí si, že jeho pocity by sa zmenili, ak by bol zaočkovaný. Na vakcínu pre nižší vek stále čaká.
Krause odporúča uvedomiť si, čo vlastne robíme, ako rozmýšľame a snažiť sa negatívne myšlienky zmeniť. Tie nám môžu narobiť poriadne ťažkosti. „Strach má rôzne funkcie. Jedna z nich je adaptívna, vďaka ktorej dokážeme zvládať rôzne emočne vypäté situácie. No v niektorých momentoch môže byť až paralyzujúci,“ tvrdí s tým, že v mysli si vytvárame rôzne scenáre. Neznepokojuje nás samotná vec, ale predstava o nej.
„Stačí vysvetliť, že sme opatrnejší a poprosiť, aby si kolega nasadil respirátor. Aj keď sa ľudia nebudú správať tak, ako očakávame, správnym spôsobom to dokážeme dokomunikovať spôsobom, ktorý vzájomný vzťah s kolegami nepoškodí, ale posilní,“ hovorí.
Ako dôvod neobstojí
Ak by sa niekto, podobne ako Peter, bál nákazy, podľa Asociácie
zamestnávateľských zväzov a združení (AZZZ) nemá dôvod zostať doma. Môže mu to dokonca poškodiť.
„Samotný strach z nákazy, ktorý je v dnešnej
dobe prirodzený, nie je dôvodom pre odmietnutie nástupu do práce alebo
opustenie pracoviska. Ak to zamestnanci urobia, môže to byť vyhodnotené ako
porušenie pracovnej disciplíny,“ vysvetľuje hovorkyňa asociácie Miriam
Filová.
Pripomína, že zamestnávateľ je povinný zabezpečiť na pracovisku také opatrenia, aby zamedzil šíreniu vírusu vrátane občasného home officu, ale aj dezinfekcie, rúšok, odstupov, striedania na zmeny a podobne. Ak má zamestnanec pochybnosti o prijatých opatreniach, môže sa obrátiť na inšpektorát práce, ktorý danú situáciu posúdi.
S vakcínou prichádza optimizmus
Pred pandémiou bol home office vnímaný ako benefit. Pre všetkých, ktorým to práca umožňovala, sa z tohto režimu stala doslova povinnosť. Asociácia približuje, že v niektorých firmách naďalej nechávajú rozhodnutie vybrať si na zamestnancovi. Sám má zvážiť, kedy chce pracovať z domu a kedy je potrebné, aby išiel do kancelárie.
„Práca z domu je už niekoľko mesiacov najčastejšie využívaným opatrením zamestnávateľov proti šíreniu nákazy. Stretávame sa s tým, že firmy, kde to charakter práce dovoľuje, ponechávajú ešte určité prechodné obdobie súčasný režim home officu, prípadne sa v kancelárii striedajú skupiny zamestnancov, napríklad v týždenných intervaloch,“ vysvetľuje súčasný stav Filová.
Firmy sa zameriavajú aj na zabezpečenie hygienických opatrení na pracoviskách s cieľom ochrániť zdravie a bezpečnosť zamestnancov. Filová vysvetľuje, že aj keď sú v dôsledku aktuálnej situácie stále opatrné, s vakcináciou postupne prichádza mierny optimizmus.
„Vzhľadom na priaznivú epidemiologickú situáciu však očakávame postupný návrat na pracoviská. Vláda by sa momentálne mala zamerať najmä na zabezpečenie dostatočného množstva vakcín a rýchle očkovanie obyvateľstva. Včasné očkovanie je momentálne jediná cesta k otvoreniu ekonomiky a uvoľňovaniu opatrení,“ uvádzajú zamestnávatelia.
Krause dodáva, že zamestnancov je skutočne potrebné motivovať k fyzickému kontaktu. Samozrejme, za dodržania všetkých pandemických opatrení. „K tomu, aby ľudský mozog dokázal normálne fungovať, potrebuje fyzickú interakciu. Online prostredie ho nikdy nedokáže úplne nahradiť, dokáže ho iba dočasne suplovať. Je preto veľmi dôležité, aby sa ľudia začali postupne stretávať,“ uzavrel.
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
