Zároveň radia, čo musíme urobiť, aby jej prípadné následky boli čo najmenej bolestivé.
Aj keď sa Slovensko momentálne teší zo zlepšujúcej sa epidemiologickej situácie, viacerí experti upozorňujú, že pandémia koronavírusu ešte zďaleka nie je porazená. Intenzívna druhá vlna, ktorá si v našej krajine vyžiadala stovky až tisícky obetí, je síce na ústupe, no musíme zostať opatrní.
Odborníkov a politikov sme sa preto pýtali, čo nás podľa nich čaká po letných mesiacoch. Môžeme na jeseň očakávať tretiu vlnu pandémie? Ak áno, bude silnejšia ako tá predošlá alebo slabšia? Čo „prispeje“ k jej návratu, prípadne „odvráti“ jej príchod? Prečítajte si odpovede.
Odborníci
Vladimír Krčméry (infektológ):
Epidémiu s britským vírusom považujeme za novú epidémiu a teraz sa nám podarilo skrotiť jej prvú vlnu. Aby nedošlo k druhej vlne, prípadne, čo by bolo ešte horšie, keby prišla nová epidémia s indickým alebo brazílskym mutantom, mali by sme sa vyvarovať niektorým veciam.
Viac by som sa otváral dovnútra ako navonok. Vieme, že aj u našich susedov už sú mutácie, a preto by som radšej ponechal prísnejšie obmedzený hraničný režim. To je prvá základná vec. Po druhé, začiatkom septembra sa musíme vyvarovať niekoľkým chybám, ktoré urobili vlani viaceré krajiny. Začiatok futbalovej a hokejovej ligy, nástup ľudí z dovoleniek, nástup detí do škôl, otvorenie internátov a univerzít by som rozložil tak, aby medzi nimi boli aspoň týždňové prestávky. Dobrým príkladom je Nemecko, kde rozdelili nástup školákov v spolkových krajinách do štyroch týždňov, lebo je to obrovský prísun mobility.
Veľakrát sa aj dovolenkári riadia nástupom do škôl a vracajú sa na Slovensko tesne pred začiatkom školského roka. Minulý rok prišlo zo zahraničia na Slovensko 600-tisíc ľudí, ktorých deti nastupovali do škôl. Týmto chybám sa musíme vyhnúť. Viem, že sa to veľmi ťažko organizuje, ale tie pauzy musíme urobiť. Tak zabránime druhej vlne a zabránime aj príchodu ďalšej epidémie v podobe zahraničného mutantu.
Ján Mikas (hlavný hygienik):
Ak budeme opatrní a dodržiavať nastavené opatrenia, leto by mohlo byť lepšie. Treba však počítať s tým, že čísla v dovolenkovom období porastú: uvoľnia sa ďalšie opatrenia a ľudia budú chcieť cestovať, čo zvyšuje mobilitu a riziko importu nových variantov pandemického vírusu. Sprísnený režim na hraniciach plánujeme udržať.
Príchod tretej vlny však nemožno vylúčiť. Epidemiológovia situáciu pravidelne monitorujú: keď bude treba opatrenia sprísniť, pristúpime k tomu aj skôr ako na jeseň.
Nárast počtu pozitívnych prípadov očakávame po letných prázdninách. Uvidíme, akú úlohu ešte zohrajú nové varianty pandemického vírusu. Čím viac obyvateľov bude zaočkovaných, tým bude dynamika ochorenia nižšia.
Ak bude zaočkovanosť na dostatočnej úrovni, ľudia by ochorenia mohli zvládať s miernejším priebehom, ohniská nákaz by nemuseli byť také významné a zdravotnícke kapacity tak vyťažované.
Vladimír Leksa (molekulárny imunológ):
Závisí to od toho, ako budeme očkovať. Ak zaočkujeme aspoň 60 percent obyvateľstva, tak predpokladám, že ak príde nejaká vlna, tak bude oveľa slabšia a s menšími následkami ako tá posledná. Ak však zostaneme pri 30 percentách zaočkovaných, tak ďalšia vlna sa vráti a bude horšia. Ja som optimista a verím tomu, že ľudia sú dostatočne zodpovední a na jeseň sa vlna nevráti v takom silnom rozsahu. Ak sa aj niečo niekde objaví, tak to budú ohniská nákazy v regiónoch.
Martin Smatana (analytik):
Príchod ďalšej vlny a to, aká silná bude, závisí od dvoch faktorov. Po prvé, či sa nám a okolitým krajinám podarí zaočkovať potrebnú masu ľudí, aby nás kolektívna imunita chránila pred šírením vírusu. Po druhé, či vakcíny budú efektívne aj voči prípadným novým mutáciám.
Z prieskumov ochoty sa očkovať vieme, že 20 až 30 percent ľudí nemá záujem dať sa očkovať, čo znamená, že aj keď bude väčšina ľudí do jesene zaočkovaná, stále bude masa, ktorá sa môže nakaziť a mať ťažký priebeh ochorenia. Preto si myslím, že vlny budú aj napriek vysokej zaočkovanosti v populácii aj na jeseň, ale menšie a ak tak, tak „ohniskovitého” charakteru na regionálnej báze.
To, ako vírus mutuje, neovplyvníme, ale pevne verím, že nás do jesene neprekvapí nejaká mutácia, na ktorú by vakcíny nemali efekt. Ak by sa aj taká mutácia objavila, dobrá správa je, že upraviť vakcíny (primárne mRNA), aby adresovali novú mutáciu, by mala byť otázka len niekoľkých týždňov. Som preto optimista a verím, že takú vlnu, akú sme zažili počas zimy, už mať nebudeme.
Fedor Čiampor (virológ, SAV):
Podľa epidemiologickej krivky má pandémia vlnovitý priebeh - narastanie na jeseň, maximum v zimných mesiacoch, pokles na jar, takmer nič v lete a potom znova horšia situácia zase na jeseň. Ja predpokladám, že pandémia nepotrvá viac ako jeden a pol roka. Málokedy pokračovali pandémie dlhšie.
Myslím si, že v lete sa situácia zmierni a vlna na jeseň už silná nebude aj vzhľadom na zaočkovanosť obyvateľstva. Ak by prišla mutácia, na ktorú nezaberá ani jedna z očkovacích látok, potom môžeme očakávať jej šírenie. No zatiaľ to vyzerá tak, že by to malo postupne do jesene odznieť a krivka by už v zimných mesiacoch nemala narastať tak ako minulý rok.
Milan Kulkovský (primár interného oddelenia Nemocnice s polikinikou Považská Bystrica):
Myslím si, že sa všetci zhodneme na tom, že tretia vlna najneskôr na jeseň určite príde. Jej príchod spôsobia viaceré faktory, najdôležitejším bude kombinácia zvýšenej cezhraničnej mobility a menšia miera obozretnosti a dodržiavania odporúčaní. Podľa môjho názoru však bude slabšia ako druhá, a to z viacerých dôvodov.
Do jesene bude už pravdepodobne každý, kto o to prejaví záujem, zaočkovaný minimálne jednou dávkou vakcíny. Očkovanie spolu s populáciou, ktorá COVID-19 už prekonala, vytvorí výborný podklad kolektívnej imunity. Sledovaním nálad spoločnosti mám pocit, že budeme radi, ak sa zaočkuje 50 až 60 percent obyvateľstva. Musíme tiež brať do úvahy to, že tí, ktorí sú ochotní dať sa zaočkovať, vo väčšine prípadov aj dodržiavajú nariadenia a naopak, ten kto neverí očkovaniu, má často negatívny postoj aj k dodržiavaniu opatrení. To všetko zhoršuje.
Ďalším faktorom, ktorý prispeje k tomu, že ďalšia vlna bude miernejšia najmä z hľadiska počtu úmrtí, je aj fakt, že väčšina vysoko rizikových pacientov už zomrela alebo do jesene zomrie. Je to smutné, no aj to treba brať do úvahy. Môj odhad je vyše 20-tisíc obetí do jesene na COVID a s COVID-om. Tretiu vlnu odvrátiť nedokážeme. Museli by sme krajinu uzavrieť, zakázať dovolenky a ponechať prísne opatrenia. Rovnako tak sa nám nepodarí zaočkovať 80 a viac percent obyvateľov. Musíme sa na jeseň teda adekvátne pripraviť. To už asi problém po doterajších skúsenostiach nebude.
Peter Sabaka (infektológ, Univerzitná nemocnica Bratislava):
Určite príde tretia vlna. Je otázne, či na jeseň, je možné, že príde omnoho skôr, aj v lete. Vyvolá ju zvýšenie mobility a zvýšenie sociálnych kontaktov, ako sa ľudia začnú viac stretávať. Aj keby sa nám podarilo výrazne znížiť prenos koronavírusu, prinesú ho ľudia zo zahraničia, pokiaľ nebudú zaočkovaní. Tretia vlna príde určite. Ako bude vyzerať, bude závisieť len od toho, koľko ľudí sa nám dovtedy podarí zaočkovať a aké efektívne očkovanie bude.
Katarína Dostálová (pneumologička, Poliklinika Strečianska):
Predpokladám, že zažijeme ďalšiu vlnu pandémie na jeseň. Jej intenzita bude závisieť od preočkovanosti populácie. Je pravdepodobné výraznejšie šírenie v detských kolektívoch. Ak budeme mať menšiu preočkovanosť ako 50 percent a v niektorých regiónoch vyslovene slabú, očakávam vznik lokálnych ohnísk. Verím, že ak bude kampaň dostatočná a povedie k masívnemu očkovaniu, mala by byť ďalšia vlna miernejšia.
K návratu pandémie u nás prispeje zrejme import infekčných variantov zo zahraničia, nedostatočná preočkovanosť v niektorých regiónoch a na jeseň opäť aj výrazné zmeny počasia. Je dôležité, aby ľudia nezabúdali na dovolenkách aj po zaočkovaní dodržiavať všetky potrebné hygienické opatrenia. Aj my s rodinou chceme konečne letnú dovolenku v rámci Európy, avšak určite dáme prednosť bližším európskym krajinám namiesto obľúbeného Turecka a prenájmu apartmánu namiesto all inclusive hotela. V interiéri obchodov, na benzínkach, resp. celkovo v interiéri budov budeme určite chodiť minimálne s rúškami, ak nie respirátorom. Ak si uvedomíme, že normál sa bude vracať pomaly a nateraz je dôležité akceptovať situáciu, aká je (hlavne fakt, že niektoré krajiny majú stále katastrofálnu epidemiologickú situáciu), s rešpektovaním potrebných opatrení budeme vedieť bezpečne leto a aj ďalšiu vlnu zvládnuť.
Ľudí by som chcela poprosiť, aby si dal každý zaočkovaný za úlohu motivovať k očkovaniu aspoň jedného ďalšieho človeka. Prosím o to aj svojich pacientov. Je totiž rozdiel, či nás COVID zastihne ako bežná viróza, ktorú stačí doma krátko vyležať, alebo ako ťažký obojstranný zápal pľúc s respiračným zlyhaním.
Richard Kollár (matematik, Univerzita Komenského):
Ak sa výrazne nezrýchli rýchlosť očkovania nielen na Slovensku, ale aj v celej Európe, je dosť vysoká pravdepodobnosť, že koncom leta a na jeseň zažijeme ďalšiu pandemickú vlnu. Keďže vakcíny poskytujú dosť vysoký stupeň ochrany pred vážnym priebehom ochorenia COVID-19 a taktiež znižujú pravdepodobnosť infekcie, táto ďalšia vlna zasiahne najmä nezaočkovanú časť populácie. Infikovaní tak budú, tak ako teraz na Seychelách, najmä nezaočkovaní. Preto na základe doterajších vedeckých poznatkov štatisticky očakávame, že v nemocniciach skončia takmer výlučne tí, ktorí sa nechcú zaočkovať, ale s nimi aj tí, ktorí sa zaočkovať zo zdravotných dôvodov nemôžu. Doteraz známe mutácie zatiaľ nespôsobujú vážny priebeh u detí, takže sa dá očakávať aj to, že postihnutí budú najmä dospelí a riziko vážneho priebehu ochorenia bude tak ako doteraz stúpať s vekom a pridruženými zdravotnými problémami.
Avšak vzhľadom na to, že sa na Slovensku očakáva zaočkovanie populácie na úrovni 50 až 70 percent, rozsah ďalšej vlny bude zrejme nižší ako tej zimnej a jarnej. Ak sa neobjaví variant schopný zásadne prelomiť ochranu vakcínami (čo je, žiaľ, tiež možné, ale odborníci to nepokladajú za veľmi pravdepodobné), tak by sme nemali vidieť v nemocniciach viac ako 1 000 pacientov naraz, či viac ako 100 až 200 ľudí na umelej pľúcnej ventilácii. Osobne očakávam, že tieto čísla budú ešte nižšie, veľmi však bude záležať na tom, aké bude správanie ľudí a do akej miery sa bude spoločnosť ochotná ekonomicky a sociálne omedzovať pre časť populácie, ktorá nebude zaočkovaná.
Tiež by som dodal, že dúfam, že na jeseň už budú dostupné aj ešte lepšie liečebné postupy ako teraz, a tak sa nám podarí v nemocniciach, či ešte pred nimi, zachrániť aj tých, ktorí by dnes ešte ochoreniu podľahli.
V každom prípade situácia u nás bude tým lepšia, čím viac sa nám podarí eliminovať vírus v populácii počas priaznivých podmienok v lete, čím viac dokážeme zabrániť zavlečeniu nových nebezpečnejších mutácií ku nám, a čím lepšie budeme pripravení na monitoring a vyhodnocovanie epidemickej situácie počas leta. Avšak ďalšiu vlnu máme šancu spoločne zvládnuť najlepšie tým, keď sa zaočkuje čo najväčšia časť populácie a najmä tí, ktorí sú štatisticky najviac ohrození vážnejším priebehom ochorenia. Cesta von z pandémie už existuje, len sa ňou musíme aj razantne vydať.
Mária Štefkovičová (epidemiologička, Regionálny úrad verejného zdravotníctva v Trenčíne):
Predpokladáme, že by mohla prísť ďalšia vlna, závisí to od viacerých faktorov: Od toho, koľko ľudí bude zaočkovaných, či a kde budeme cestovať na dovolenky, od zavlečenia nebezpečných variantov z cudziny a ich usídlenia u nás. To sú dominantné ukazovatele, ktoré určia, či príde ďalšia vlna a aká bude. V lete by sme mali vybudovať mechanizmy ostražitosti a medzi ne bude patriť najmä vyhľadávanie infikovaných počas leta, testovanie odpadových vôd na prítomnosť koronavírusu. Budeme sledovať aj náhle nárasty a nakopenia pacientov so zápalmi pľúc v nemocniciach, aby sme vychytali, či náhodou nie sú covidové. To by nám signalizovalo, či sa situácia zhoršuje alebo nie. Samozrejme, veľkú úlohu bude hrať aj správanie obyvateľstva doma. Naša krajina nie je masívne zaočkovaná, situácia sa môže ľahko otočiť.
Martin Pavelka (epidemiológ, Inštitút zdravotných analýz):
Modely naznačujú, že ďalšia vlna príde. Časť ľudí nebude zaočkovaná a aj samotné očkovanie je účinné na 95 percent, takže päť ľudí zo sto nie je chránených pred nákazou. Keď k tomu ešte otvoríme všetko naraz, tretia vlna musí prísť. To je základná matematika. Ďalším problémom je indický variant koronavírusu. Britská štúdia skúmala zariadenia starostlivosti o seniorov, kde boli všetci zaočkovaní už druhou dávkou a v jednom londýnskom domove seniorov sa nakazilo 15 dôchodcov indickým variantom. Nikto nezomrel, ale niektorí mali ťažký priebeh choroby. Ďalším problémom je juhoafrický variant. Podľa výskumov je vakcína od AstraZenecy proti juhoafrickému variantu účinná len na 20 percent. Začne sa cestovať, cestovky už teraz ponúkajú zájazdy do exotiky a výsledok môže byť zavlečenie juhoafrického vírusu, ktorý je infekčnejší, nebezpečnejší a rezistentnejší voči našim vakcínam. Je možné, že celú našu takmer päťmesačnú snahu očkovania vymažeme, keď začneme cestovať. Čím neskôr otvoríme, tým neskôr príde ďalšia vlna a slabšie budú jej vplyvy. Môžete si to predstaviť ako váhy. Na jednej strane máme opatrenia a na druhej strane vírus. Čím menej opatrení máme, tým silnejší je vírus. Ja stále hovorím, že vírus sa nešíri vo vlnách, šíri sa tak, ako mu my dovolíme.
Politici
Jana Bittó Cigániková (predsedníčka zdravotníckeho výboru NR SR, SaS):
Tretej vlne zabránime pomocou e-karantény, mali by sa poctivo testovať odpadové vody, keď sa nájde pozitivita, tak pretestovať PCR testami a následne trasovať kontakty. Keď toto urobíme, myslím si, že tretia vlna nepríde, respektíve nie v takom veľkom meradle. Milión ľudí je zaočkovaných, ďalší milión prekonal COVID-19. Verím, že zvládneme zabrániť príchodu tretej vlny.
Andrea Letanovská (primárka ARO Národného onkologického, odídenkyňa zo Za ľudí):
Myslím, že je vysoko pravdepodobné, že po čase sa opäť začne zvyšovať denný prírastok novoinfikovaných ľudí. Môžeme to nazvať ďalšia vlna pandémie, ale aké budú jej výsledné parametre, to je „rovnica o mnohých premenných“. Ako bude ďalšia vlna vyzerať, či bude silnejšia, slabšia a koľko si vyžiada obetí, bude do veľkej miery záležať na čase, kedy sa začnú počty infikovaných opäť zvyšovať a ako rýchlo, cielene a účinne na to zareagujeme.
Pokiaľ ďalšia vlna nepríde veľmi skoro, v najbližších týždňoch a mesiacoch, prípadne sa vráti až na jeseň, jej priebeh by mohol byť miernejší a s menším počtom komplikovaných priebehov a úmrtí. Vakcinácia beží a čas hrá pre nás. Čím väčší podiel ľudí bude zaočkovaných (nielen na Slovensku), tým miernejší nástup pandémie by mohol byť. Pri opätovnom náraste bude kľúčové správne a rýchlo lokalizovať zdroje infekcie a ohniská nákazy. Cielené testovanie presnými PCR testami, trasovanie kontaktov a rýchla „karantenizácia“ infikovaných boli, a aj v ďalšej vlne budú, účinnými nástrojmi, ktoré môžu epidémiu rýchlo dostať a udržať pod kontrolou.
Teplé letné počasie, verím, bude mať priaznivý vplyv na slabé šírenie vírusu a k návratu pravdepodobne prispeje jesenné chladnejšie počasie a niektoré ďalšie faktory, ako je pokles imunity tých, čo prekonali COVID-19 skoro a nie sú zaočkovaní, poľavenie v ostražitosti a iné. Odvrátiť príchod, ale pravdepodobnejšie skôr spomaliť nárast - krivku infikovaných a oslabiť priebeh (v zmysle ťažkého priebehu a úmrtí) môže jednoznačne vysoká miera preočkovania populácie. To je úplný základ a podpornými faktormi bude naša rýchla reakcia a cielené opatrenia.
Richard Raši (exminister zdravotníctva, Hlas):
Či príde tretia vlna a v akej sile, bude závisieť nielen od našej zodpovednosti, ale najmä od vlády a jej rozhodnutí. Doteraz to bol iba chaos.
Druhá smrtiaca vlna pandémie prišla po tom, čo ministri namiesto prípravy a posilnenia trasovania kontaktov dovolenkovali a nerobili v lete nič a potom celý národ nahnali na povinné celoplošné testovanie, ktoré, ako hovoria odborníci - nemalo žiadaný efekt. Pomôcť nám môže očkovanie. Verím, že vláda sa poučila zo smrti takmer 12 000 ľudí a svoje povinnosti v boji s pandémiou už v budúcnosti nezanedbá tak ako doteraz.
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
