Priemerný Slovák vyhodí za rok do odpadových nádob 435 kilogramov komunálneho odpadu.
Ekológia a životné prostredie už dávno nie sú témou iba pre hŕstku ľudí, ale stali sa nevyhnutnou víziou budúcnosti pre celý svet. Každým rokom sa na planéte vyprodukuje viac a viac odpadu, potvrdzujúcim príkladom je aj Slovensko, kde produkcia rastie každý rok. Aby sa stali veľké skládky po celom svete minulosťou, krajiny začali separovať, recyklovať a odpad aj energeticky zhodnocovať.
„Výrobok, ktorý sa nedá na konci životnosti ani recyklovať, by malo byť zakázané vyrábať,“ tvrdí Branislav Moňok zo združenia Priatelia zeme. Viete si to v skutočnosti predstaviť? Čiastkové riešenia sú podľa neho neuspokojivé a jedným z nich sú aj energetické spaľovne na Slovensku. Prečítajte si dva rozhovory, kde sa okrem pána Maňoka rozprávame aj s Mariánom Christenkom, generálnym riaditeľom spoločností KOSIT (spoluvlastník ZEVO Košice) a ewia.
Ešte predtým sa však pozrieme na niektoré fakty a údaje.
Produkcia odpadu na Slovensku a spoločné ciele s Európskou úniou
V roku 2019 sme na Slovensku podľa údajov Štatistického úradu SR vyprodukovali 2,37 miliónov ton komunálneho odpadu. „Priemerný Slovák tak vyhodil do odpadových nádob 435 kg komunálneho odpadu. Za posledných desať rokov prišlo k nárastu o viac ako 30 percent. Produkcia smetí u nás rastie najrýchlejšie v rámci EÚ. Odhaduje sa, že v roku 2035 bude na Slovensku pripadať na jedného obyvateľa 580 kg komunálneho odpadu, čo je o tretinu viac ako v roku 2019,“ tvrdí analytička Eva Sadovská.
Prečo vôbec uvádzame rok 2035? Európska únia prijala reformný balík zameraný na prechod k obehovému hospodárstvu. Pre rok 2035 stanovuje tri ciele, tie sú nasledovné: minimálne 65 percent komunálneho odpadu sa musí recyklovať, štáty sú povinné zaviesť triedený zber bioodpadu a najviac 10 percent odpadu sa môže ukladať na skládky.
„Na Slovensku sme v roku 2019 evidovali mieru skládkovania na úrovni 50,6 percent, podiel recyklácie odpadu predstavoval 40,3 percent. Aktuálne sme tak od ambiciózneho plánu pre rok na míle vzdialení,“ konštatuje analytička.
Najúčinnejšie Slovensko pracuje na zavedení triedeného zberu bioodpadu. Už v roku 2006 vznikol zákon, ktorý zakazuje skládkovanie biologického odpadu, poslednou veľkou časťou bol kuchynský/potravinový odpad, ktorého separácia a kompostovanie/recyklácia sa zaviedla od 1. januára tohto roku.
Ako to teda vyzerá s prognózou na rok 2035? Podľa analytičky aj v optimistickom prípade, kedy Slovensko naplní cieľ recyklácie na 65-percentnú úroveň, hmotnosť nerecyklovateľného komunálneho odpadu presiahne úroveň jednej miliardy ton. Pripomíname, že na skládkach budeme môcť uložiť iba 10 percent. „Ku skládkovaniu nerecyklovateľného odpadu však existujú ekologickejšie alternatívy,“ tvrdí Sadovská.
Energetické spracovanie ako riešenie
Spoločnosti pána Christenka vlastnia Zariadenie na energetické využitie odpadu (ZEVO) a plánujú vybudovať aj Centrá cirkulárnej ekonomiky (CCE). V prípade energetického zhodnocovania v ZEVO sa na odpad pozerá ako na hodnotnú surovinu, z ktorej sa dá vyrobiť elektrina a teplo alebo nové výrobky podľa princípov cirkulárnej ekonomiky. Na túto tému sme mu položili zopár otázok.
Vysvetlite nám, ako presne funguje energetické spracovanie odpadu?
Pri skoro akejkoľvek ľudskej činnosti vznikajú odpady, ktoré sa už nedajú opätovne použiť a nedajú sa ani recyklovať. Takýto nepoužiteľný odpad je vhodný už len na výrobu elektriny a tepla prostredníctvom energetického zhodnotenia v Zariadení na energetické využitie odpadu (ZEVO), v horšom prípade na skládkovanie.
Najlepšie to priblížim na príklade ZEVO Košice, no rovnako to má prebiehať aj v Centrách cirkulárnej ekonomiky (CCE). Predstavte si prevádzku, do ktorej sa privezie všetok odpad, ktorý sa vyprodukuje v regióne. Teda nielen zmesový komunálny odpad z čiernych kontajnerov, ale aj separovaný odpad z farebných kontajnerov, plus odpad z priemyslu.
Tento odpad sa v CCE dotriedi a pokiaľ je použiteľný na recykláciu, vyrobia sa z neho nové produkty podľa princípov cirkulárnej ekonomiky.
Pokiaľ počas dotrieďovania vyhodnotíme odpad ako nerecyklovateľný, zmieša sa spolu so zmesovým komunálnym odpadom a putuje do kotla, kde pri teplote 900-1000 °C vzniká teplo, ktoré sa následne premení na vodnú paru. Časť tejto pary poháňa turbínu, ktorá vyrába elektrickú energiu a zvyšok sa použije na vykurovanie priemyslu a domácností. Celý proces prebieha pod dohľadom vysokokvalifikovaných pracovníkov, ktorí dohliadajú na jeho bezpečnosť a ekologickosť a pod nepretržitou kontrolou slovenských inšpekčných orgánov.
Len v Košiciach takýmto spôsobom ekologicky vykurujeme približne 2 400 bytov.
Prečítajte si aj: Bolesti hlavy či problémy s dýchaním. Viaceré okresy bojujú so zvýšeným smogom
Na Slovensku máme dve energetické spaľovne. Prečo plánujete vytvoriť ešte aj CCE?
Pokiaľ bude naša krivka produkcie odpadu rásť tak ako doteraz, tak v roku 2035 bude na Slovensku vznikať viac ako milión ton nerecyklovateľného odpadu vhodného na energetické zhodnotenie. A to nepočítame státisíce ton odpadu z priemyslu. Zariadenia ZEVO v Bratislave a v Košiciach sú schopné spolu energeticky zhodnotiť približne 250-tisíc ton odpadu. Časť z nerecyklovateľných odpadov je možné zhodnotiť aj spoluspaľovaním v cementárňach.
Chceli by sme preto vybudovať regionálne Centrá cirkulárnej ekonomiky (CCE) s integrovanými zariadeniami ZEVO. Ich spracovateľská kapacita sa pohybuje medzi 130 až 200-tisíc ton ročne. Zaoberáme sa myšlienkou vybudovaním približne piatich CCE.
Zatiaľ sme ohlásili realizáciu v okresoch Šaľa a Trnava, slovenská legislatíva tieto zámery plne umožňuje. Napokon, Slovensko má s technológiou energetického zhodnocovania iba pozitívne skúsenosti.
Hovoríte o pozitívnych skúsenostiach, ale slovenskí ochranári sú proti novým centrám a nehľadia úplne pozitívne ani na ZEVO. Čo ich podľa vás k tomu vedie?
V troch veciach sa s ochranármi naplno stotožňujeme: treba urobiť maximum preto, aby sme nevytvárali toľko odpadu. Predchádzanie vzniku odpadu je v podstate najideálnejšie riešenie problému. Ak už nejaký odpad vytvoríme, rozhodne by nemal skončiť na neekologických skládkach. A po tretie, treba zvýšiť recykláciu na maximálnu možnú mieru a vzdelávať obyvateľstvo o tejto téme.
Rozchádzame sa v názore, či Slovensko vytvorí toľko odpadu, aby bolo potrebné stavať nové zariadenia ZEVO. Vychádzame z praxe a odborného pohľadu na problematiku odpadov. Fakt je ten, že reálne možno recyklovať približne 50 percent vyseparovaného odpadu, zvyšok je nepoužiteľný z dôvodu nízkej kvality, znečistenia alebo nemožnosti odpad recyklovať. Takýto odpad možno umiestniť jedine na skládku alebo sa z neho dá vyrobiť elektrina a teplo v ZEVO.
Voči členom ochranárskej komunite sme veľmi otvorení, snažíme sa o dialóg a pozývame ich do našich prevádzok, aby sa na veci pozerali z terénu. Praktická skúsenosť je neoceniteľná a mnohokrát vedie k nachádzaniu kompromisov.
Ochranári, ale aj ľudia, sa tiež obávajú, že sa pri spaľovaní uvoľňujú škodliviny do ovzdušia a je tak ohrozené ich zdravie. Spísali preto viaceré petície proti výstavbe nových zariadení.
Mám pocit, že na Slovensku z nejakého zvláštneho dôvodu stále viac uprednostňujeme konšpirácie pred pravdou. A pritom máme k dispozícii verejne dostupné fakty a dáta, ktoré sú navyše kontrolované štátnymi inšpekčnými orgánmi.
Je pravdou, že zariadenia ZEVO vytvárajú emisie, lebo sú to priemyselné prevádzky. Vytvárajú ich však menej nielen v porovnaní s elektrárňami a teplárňami na uhlie, ale aj v porovnaní s tzv. „zelenými“ zariadeniami na biomasu. V praxi to znamená, že limity pre emisie sú pre ZEVO prísnejšie ako pre ostatné „palivá“ - napr. uhlie či biomasa.
Vo vyspelej Európe je situácia iná, celkovo funguje v EÚ až 522 ZEVO zariadení. Zoberme si príklad Viedne, len v tomto meste sa nachádzajú štyri zariadenia ZEVO, vďaka ktorým majú ročne teplo a elektrinu státisíce domácností. Jedno z týchto zariadení s názvom Spittelau sa nachádza v širšom centre Viedne, približne 20 minút chôdze od Dómu svätého Štefana. Verejnosť ich nielen akceptuje, ale je rada, že aj vďaka nim nie je odkázaná na skládkovanie, ktoré je v Rakúsku až na malé výnimky zakázané.
Pohľad ochranára z Priateľov Zeme
Priatelia Zeme - SPZ pôsobia ako neziskové občianske združenie. Zameriavajú sa na minimalizáciu znečisťovania prostredia odpadmi a toxickými látkami. O spaľovaní odpadu sme s rozprávali s ich predstaviteľom Branislavom Moňokom.
Aký je váš názor na spaľovne a na energetické zhodnocovanie odpadu v spaľovniach?
Spaľovanie odpadu bez využitia energie už nemá miesto v odpadovom hospodárstve. Je to plytvanie prírodnými zdrojmi a úplne zbytočné znečisťovanie životného prostredia.
Spaľovanie s energetickým využitím odpadov je už trochu iná vec. Tá už má svoje miesto v odpadovom hospodárstve. Malo by sa však využívať iba na tie odpady, ktoré nie je možné spracovať environmentálne vhodnejším spôsobom.
Často sa uvádza, že energetické zhodnocovanie odpadov je lepšie ako skládkovanie odpadov. Takéto všeobecné vyjadrenia považujeme za nesprávne a potvrdzuje to viacero štúdií. Keď ideme posudzovať rôzne spôsoby využívania odpadov (skládkovanie, recyklácia a energetické spaľovanie), musíme k tomu pristupovať jednotlivo podľa druhov odpadov. Môžem uviesť príklady na plastoch.
Najhoršie, čo môžeme urobiť s plastami, je, že ich spálime. Ich spaľovaním vznikajú rôzne škodlivé látky, ktoré za určitých podmienok môžu ohrozovať životné prostredie a zdravie ľudí. Na skládke odpadov sú plasty pri normálnych prevádzkových podmienkach neškodné. Rizikom sú prípady, keď skládka začne horieť. Najlepšie, čo môžeme s plastom urobiť (okrem toho, že ho zbytočne neprodukovať), je vytriediť ho a zrecyklovať. Recyklácia má lepšiu energetickú bilanciu a vzniká pri nej menšie množstvo znečisťujúcich látok ako v prípade spaľovania s využitím energie.
Prečítajte si aj: Povedala zima svoje posledné slovo? Jasná odpoveď meteorológa
Aké miesto má takéto spracovanie v ekologickom rebríčku spracovania odpadu?
Nepoznám žiadny oficiálny ekologický rebríček nakladania s odpadmi. Je to asi uhol osobných preferencií. Pre všetky členské státy EÚ však platí záväzná päťstupňová Odpadová hierarchia, ktorú vytvorili odborníci na odpadové hospodárstvo. Tá hovorí, že energetické zhodnocovanie odpadov je na predposlednom mieste.
Kontrétne je ich hierarchia nasledovná: predchádzanie vzniku odpadov, príprava na opätovné použitie, recyklácia, iné zhodnotenie a zneškodňovanie.
Mali by sme podľa vás mať viac ZEVO zariadení? Prípadne, aký je váš názor na výstavbu CCE centier v regiónoch?
Európska únia tvrdí, že v Európe je dostatok spaľovní, konkrétne na Slovenku neviem o tom, že by to posudzovala. Nepodporuje ďalšie zariadenia ani z jej fondov. Európska komisia však pravidelne posudzuje progres v plnení záväzných cieľov prijatých v rámcovej smernici o odpadoch. Keď zistí, že hrozí nesplnenie stanovených cieľov, tak posiela upozornenia i s odporučením ako ich plniť. Okrem iného v nich upozorňujú, že v prípade, že už odpad vznikne, tak sa máme zamerať hlavne na triedenie pri zdroji a nemáme vytvárať nadmerné kapacity na energetické zhodnocovanie odpadov a mechanicko-biologickú úpravu odpadov.
Čo sa týka CCE centier, ide o filozoficky-matematickú otázku. Jednoduchá odpoveď by znela - sme proti ich výstavbe, pretože ich považujeme za zbytočné a škodlivé.
Sme jednoznačne za zapracovávanie prvkov obehového hospodárstva do odpadového hospodárstva v SR. Zavádzajme prvky ekodizajnu a ekomodulácie do výroby, aby sme dokázali znížiť množstvo nerecyklovateľných a ťažko recyklovateľných výrobkov, budujme infraštruktúru na komfortné triedenie odpadov, zariadenia na recykláciu a kompostovanie = vytvorme systém, ktorý zabezpečí čo najefektívnejšie šetrenie a využívanie prírodných zdrojov.
Centrá cirkulárnej ekonomiky však s týmto majú len málo spoločné. Pozrime sa na zámer CEE v Zavare, ktorý počíta sa teda len s 13-percentným využitím odpadov na recykláciu. Zvyšok sa spáli.
Ako sa má podľa vás spracovávať množstvo odpadu, ktoré aktuálne do spaľovní putuje? Akú alternatívu navrhujete?
V prvom rade si musíme uvedomiť, že spaľovanie odpadov je riešenie tzv. na konci potrubia. Na skládku odpadov alebo do spaľovne odpadov by mali ísť iba také odpady, ktoré už nemajú lepšie využitie. V SR ešte stále budujeme systém odpadového hospodárstva a môžeme sa poučiť z vyspelejších krajín - v dobrom aj zlom. Mali by sme začať hlavne pekne poporiadku - postupovať podľa odpadovej hierarchie. Ak sa už dostaneme do úrovne, že odpad vznikol, tak zabezpečiť jeho triedenie pri zdroji a následnú recykláciu.
Je pravda, že nie všetko sa dá recyklovať. Preto by sme všetku našu snahu mali nasmerovať ku koncepciám bez klasických skládok a spaľovní (vrátane ZEVO), ktorá systémovými zmenami predchádza vzniku odpadu, minimalizuje jeho množstvo a toxicitu, výrobky maximálne používa, opravuje a pokiaľ to už nie je možné, tak ich recykluje. Taký výrobok, ktorý sa nedá na konci svojej životnosti ani zrecyklovať, by malo byť zakázané vyrábať.
Uznávam, že ľudí je ťažko presvedčiť, aby robili niečo inak, ako boli zvyknutí. Preto im musíme vytvoriť maximálne možný komfort na triedenie, vzdelávať ich, kontrolovať a motivovať.
Samozrejme, vždy nám zostane nejaký zvyšok. Tam navrhujeme riešenie v podobe takzvanej mechanicko-biologickej úpravy odpadov. Sme presvedčení, že po dôkladne vytriedenom odpade pri zdroji môže rozumne navrhnutá linka na mechanicko-biologickú úpravu (MBU) odpadov zmysluplne využiť ešte časť odpadov, ktoré teraz končia na skládkach odpadov.
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
