Viaceré médiá sa na protest „vypli“.
V stredu (10. februára) sa mnohé poľské médiá doslova „vypli“. Hlavná poľská súkromná televízia TVN a rozhlasové stanice prerušili svoje vysielanie, noviny začiernili svoje titulné stránky a webové portály nezverejnili žiadne správy. Protestujú tak proti navrhovanej dani z reklamy pre neštátne subjekty.
Poľský portál Onet.pl je začiernený s titulkom „Médiá bez výberu“, stanica TVN24 zverejnila bielu správu: „Tu mal byť váš obľúbený program!“ Médiá sú pobúrené a tvrdia, že vláda sa snaží obmedziť pluralitu a slobodu prejavu. Rádio Zet vysielalo, že nová daň bude znamenať „likvidáciu niektorých médií“. Účinnosť má nadobudnúť v tomto roku a bude platená z výnosov z reklamy všetkých súkromných mediálnych spoločností.
Poľský premiér Mateusz Morawiecki vyhlásil, že táto daň je súčasťou celoeurópskeho úsilia o zdanenie globálnych technologických gigantov, ako sú Google alebo Facebook, ale mnoho nezávislých médií tvrdí, že ňou budú nespravodlivo zasiahnuté aj ony. Podľa neho ide o „poplatok solidarity“ a pomôže financovať verejné zdravotníctvo a sektor kultúry. Daň však môže byť pre niektorých likvidačná, pretože prichádza v čase koronakrízy. Navyše, štátne médiá, ktoré sú naopak výrazne dotované štátom, budú od tejto povinnosti oslobodené.
„Navrhovaná daň je súčasť dlhodobejšieho procesu, pretože cieľom vládnej strany je navrátiť poľským médiám národný charakter. Tŕňom v oku sú najmä portály a médiá, ktoré sú z väčšej časti financované zo zahraničia, ale nielen tie. Vláda chce obmedzenie ich pôsobnosti v krajine. Zámerom aktuálnych predkladateľov je, že ak aj zahraniční aktéri nezmiznú z poľského trhu, prinajmenšom si priplatia. Netreba zabudnúť, že táto daň sa týka aj internetových prehliadačov a serverov ako napríklad Google. Celkovo tú iniciatívu nemožno vnímať ako iniciatívu v prospech posilnenia nezávislosti poľského mediálneho trhu,“ vyjadril sa k danému problému Tomáš Strážay, riaditeľ Výskumného centra Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku (RC SFPA).
Súkromné médiá prídu o časť svojich príjmov. Štátnych sa to netýka a majú voľnú ruku. Realita v Poľsku je taká, že štátne verejnoprávne médiá sú naklonené vládnej strane a ich spravodajstvo je značne „politické“. Zmyslom nového zákona je podľa odborníka ovplyvniť mediálny trh pod zámienkou boja s koronakrízou. „Vidím to ako zneužitie príležitosti, ako krycí manéver voči verejnej mienke alebo voči časti spoločnosti. Bojom s koronakrízou zakrývajú boj s nepohodlnými vlastníkmi médií, či už domácimi alebo zahraničnými. Boj s pandémiou tak zakrýva snahu o regulovanie mediálneho trhu v Poľsku,“ dodáva Tomáš Strážay.
Kontroverzie ohľadom interrupčného zákona
Takzvaná regulácia médií má súvis napríklad aj so sprísneným zákonom o interrupcii. Kritici tvrdia, že v Poľsku upadajú demokratické princípy a súdy stratili nezávislosť. „Je tu ideologická rovina, ktorá súvisí aj s daňou pre médiá. Strana Právo a spravodlivosť má určité sympatie aj u pomerne radikálnej pravice, ktorá očakáva od vlády takéto posilnenie nacionálnych, respektíve národných tendencií,“ vysvetľuje Strážay.
V Poľsku to opäť vrie. Súd zakázal potraty, aj keď je poškodený plod
V krajine už niekoľko týždňov organizujú početné protesty, ktoré sú mierené proti vláde ako takej, ale hlavne proti kontroverznému zákonu o sprísnení interrupcií. Ženy prakticky stratili možnosť ísť na interrupciu. Najvyšší súd, ktorý tvoria prevažne prívrženci strany Právo a spravodlivosť, zakázal aj možnosť vykonať potrat v prípade vážne poškodeného plodu. Pritom vývojové vady boli za minulé roky najčastejším dôvodom pre vykonanie potratov.
Poľský najvyšší súd svojím verdiktom pobúril aj európske inštitúcie. Reforma súdnictva v krajine totiž vzbudzuje kontroverzie. „V Poľsku momentálne, žiaľ, neexistuje bariéra, ktorá by presadzovaniu takýchto kontroverzných opatrení mohla zabrániť. Keď sa pozrieme aj na rozloženie politických síl v Poľsku, vidíme, že tábory sú pomerne vyrovnané,“ hovorí Tomáš Strážay.
Druhým problémom je, že značná časť obyvateľov vníma tieto témy ako podružné a v súčasnosti ich skôr trápi koronakríza, otázky zdravia a sociálneho zabezpečenia. To vláda využíva vo svoj prospech. „Vláda presadzuje niektoré ,ľúbivé‘ reformy v týchto oblastiach a zároveň s nimi aj tie kontroverzné, ktoré nie sú až v takom hľadáčiku kritickej časti verejnosti,“ dodáva Tomáš Strážay.
Čo bude nasledovať? Základná charakteristika dnešného Poľska je rozdelenie na dve časti, ktoré sú podobne veľké. Polovica Poliakov sa búri, druhá je ticho.
„Môžeme byť svedkami ešte väčších protestov ohľadom sprísnenia interrupčného zákona. Budeme tiež pozorovať kritiku zo zahraničia vrátane Európskej únie s dôrazom na Európsky parlament. Zároveň bude dochádzať aj k zomknutiu prívržencov strany Právo a spravodlivosť, vrátane radikálnej poľskej pravice,“ uzavrel Tomáš Strážay.
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
