Tvrdia lekár Peter Visolajský a analytik Ivan Bošňák.
Nemocnice zažívajú rekordný nápor pacientov s Covidom. Len za december stúpol počet ventilovaných pacientov o 86 ľudí. Od prvého decembra do 29. decembra podľahlo koronavírusu 1113 ľudí.
Aktuálne je hospitalizovaných 2 546 pacientov s potvrdeným koronavírusom. Posledné týždne ich pribúdalo denne takmer sto. Lekári už nahlas hovoria, že robia vojnovú medicínu. Peter Visolajský priznal, že uvažovali o vybudovaní poľnej nemocnice. Chýbajú nám ale zdravotníci.
Tomáš Debnár, ktorý pracuje v nemocnici v Nitre na urgente, opísal na sociálnej sieti svoj každodenný boj. Na vlastné oči videl, ako prišlo deväť sanitiek s ľuďmi, z ktorých mnohí sa dusili a potrebovali kyslík. Jednu sanitku dokázal prevziať až po štyroch hodinách, pretože nemal pacienta kam uložiť.
„Volám, na ktoré oddelenie uložiť pacientov. Nemáme miesto, nemám miesto. Nemám kyslík. Pozeráš na chudáka človeka, ako sa dusí. Jednoducho pľúca to nezvládajú, nedýchajú dostatočne. Nemajú kyslík. Okysličenie klesá. Voláš rýchlo ARO. Nemôžeme pán doktor, už intubujeme iného pacienta, ale príde hneď. Zničený, spotený, zronený, absolútne vyčerpaný anestéziológ prichádza. Pán doktor, pacient zomrel, mám miesto. Chápeš? V hlave mi ide hm, má miesto, super, na druhej strane, niekto práve zomrel, aby mal to miesto. Perfektná medicína. Vojnová medicína. Buď žiješ alebo si mŕtvy. Bez okolkov ťa vynesú z izby, zavrú kyslík, nech sa nemíňa, potrebuje ho iný, tento je mŕtvy. Zabaľte ho do vreca, zajtra ho niekto odnesie," opisuje svoje hrozné zážitky z nemocnice.
Zlá správa: Premoríme sa. Dobrá správa: Stane sa to rýchlo
Horšie je, že situácia sa nezlepší ani po Novom roku. Analytik Ivan Bošňák hovorí, že prognóza na ďalšie týždne je silný rast počtu pacientov na jednotkách intenzívnej starostlivosti (dnes je ich 195) a pripojených na umelú pľúcnu ventiláciu (dnes je ich 217) a, samozrejme, úmrtí. Tie predstavujú denne asi 20 percent z kumulatívneho stavu JIS a umelej pľúcnej ventilácie.
„Pri exponenciálnom náraste infikovaných, ktorého sme svedkami, nám na Slovensku nepomôže tento trend zvrátiť ani očkovanie. Existuje možnosť a je potrebné sa na ňu pripraviť, že pri nezmenenom modeli správania sa, môže COVID-19 dostať veľká časť populácie. Limitom je len počet obyvateľov, okrem niektorých odolných skupín a napríklad malých detí," hovorí Bošňák. Dobrou správou podľa neho je, že pri dnešnom tempe šírenia sa to môže stať relatívne rýchlo.
„Bez tvrdého lockdownu na veľa týždňov s cieľom zraziť krivku dole a znížiť šírenie vírusu je možné, že sa v priebehu pár mesiacov premoríme. Vírus následne začne narážať na ľudí, ktorí ním už boli infikovaní a šírenie sa spomalí. Limitom sú asi tri, možno štyri milióny ľudí," hovorí Bošňák.
Pri tomto scenári je cena, samozrejme, vysoká. Podiel úmrtí na počet infikovaných ľudí môže byť v intervale 0,25 až 0,6 percenta. To by znamenalo relatívne široký interval 8 až 25-tisíc úmrtí. Dnes sme s úmrtiami v definícii "s" a "na" COVID na počte 2 500.
Na grafike nižšie, ktorú zverejnila stránka Dáta bez pátosu, je znázornená januárová prognóza počtu obetí:
„Na Slovensku navyše zomrie veľa ľudí aj preto, lebo mnohí pacienti nedostanú starostlivosť, ktorú by v inej krajine s fungujúcim zdravotníctvom mohli dostať. Máme veľkú časť zdravotníctva v dezolátnom stave materiálne a aj personálne. Personál sa snaží, ale je ho málo a je mizerne platený," vysvetľuje Bošňák.
Celú situáciu sťažuje aj to, že na Slovensku veľa ľudí odmieta vakcináciu. Ak nebude zaočkovaná väčšina populácie, nebudeme mať kolektívnu imunitu.
Rýchlo rastie počet ľudí na ventilácii
Celkovo máme k dispozícii zhruba 500 lôžok s umelou pľúcnou ventiláciou. Problém je, že nám rýchlo rastie počet pacientov, ktorí ju potrebujú. Kým začiatkom decembra ich bolo napojených 130, dnes je ich už 217. Keď ale prístroj potrebuje pacient v Nitre, nepomôže mu, že voľné lôžko je v Prešove. Pacient potrebuje byť napojený okamžite a jeho prevoz na takú dlhú vzdialenosť nie je možný.
Za túto situáciu môže podľa analytika nepripravenosť systému, slabá práca zodpovedných ministrov a celej vlády, neskoré protiepidemické opatrenia a nezodpovedné správanie ľudí.
„Otvorene hovorím, že vďaka rýchlosti šírenia a hodnotám výskytu COVID-u sme najpostihnutejšou krajinou v Európe, ak nie na celom svete. V porovnaniach pacientov v nemocniciach a pacientov v kritickom stave na počet obyvateľov sme v absolútnej špičke na celom svete a ďalej prudko rastieme," hovorí Bošňák.
Jedinou možnosťou podľa neho je kombinácia okamžitého tvrdého zákazu vychádzania a požiadanie Nemecka alebo Európskej únie, aby pomohli našim zdravotníkom v nemocniciach.
V Nitre by pomohla poľná nemocnica
Situácia je najhoršia v Nitrianskom kraji. Obsadenosť lôžok už presiahla 80 percent. Lôžka s centrálnym rozvodom kyslíka sú naplnené na 89,7 percenta. Lekár Visolajský, ktorý lieči v Nitre hovorí, že zatiaľ poskytujú starostlivosť každému, kto k nim príde. Nevie ale do kedy. Každý deň im pribúda viac pacientov ako prepúšťajú a neustále ukrajujú z iných oddelení. Dokonekonečna to ale nebudú môcť robiť.
Fakultná nemocnica v Nitre a v Nových Zámkoch sú vyťažené najviac, no zároveň sú to nemocnice, ktoré sú v kraji jediné schopné liečiť ťažké stavy pri iných diagnózach. Nemôžu si preto dovoliť úplne zatvoriť niektoré oddelenia. Ľudí s inými vážnymi diagnózami by potom v Nitrianskom kraji nemal kto liečiť.
Riešením by podľa Visolajského mohla byť poľná nemocnica. Predstavoval by si ju tak, že by v nej liečili len ľahké prípady. Nezrealizovali to aj preto, lebo nemáme dostatok zdravotníkov. Visolajský navrhuje, aby do poľnej nemocnice povolali súkromných lekárov. O najťažších covidových pacientov sa môžu starať len skúsení anestéziológovia.
Podľa analytika Bošňáka sme sa do tohto stavu dostali najmä pre to, že nemáme na čele krajiny tím, ktorý by mal dôveru ľudí.
„Matematika nepustí: Z počtu štyroch prípadov v júli sme sa dostali na 40 v auguste, na 400 v septembri, neskôr v decembri na 4-tisíc za deň a exponenciálne môžeme mať 40-tisíc denne. To, samozrejme, neuvidíme, lebo toľko nevieme testovať. Ale infikovaných sú násobky toho, čo nám ukazujú testy. Taká je realita. Slovensko reálne nemá vyskladaný tím a ani na čele boja s pandémiou manažéra, ktorý by požíval dôveru ľudí, mal schopnosti krízu zvládať, rozumel dátam a ich interpretácii, volal po predikciách a bol schopný prísť s reálnymi riešeniami. Všetci nás predbehli. Z podobných krajín sú na tom lepšie Belgicko, Holandsko, Česko, Rakúsko a na polovičných číslach je Nemecko," dodáva Bošňák.
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
