Teoretický fyzik vysvetľuje, že sa zaočkovať určite dá. Je to podľa neho bezpečnejšie ako dostať COVID.
Samuel Kováčik je teoretický fyzik a po rokoch sa z Írska vrátil na Slovensko. Založil projekt Vedátor, pomocou ktorého sa snaží popularizovať vedu a jednoduchým spôsobom vysvetľovať rôzne fyzikálne javy okolo nás.
V rozhovore hovorí, ako by mal fungovať vzťah medzi vedcami a premiérom a či slovenskej vede pomohla aktuálna epidémia.
V rozhovore sa dočítate aj:
Ktoré hoaxy ho prekvapili
Prečo je vakcinácia bezpečná
Či sme neurobili opatrenia príliš neskoro
Aký má vzťah Igor Matovič s vedcami
Hoaxy sa internetom šíria už niekoľko rokov. Je niečo, čo vás ešte stále dokáže prekvapiť?
Dokáže ma prekvapiť každá vlna hoaxov o očkovaní.
Prekvapuje vás to, že ľudia stále dokážu vymyslieť nový hoax o očkovaní, alebo to, že sa stále dokážu šíriť tie isté vyvrátené nezmysly?
Oboje. Vznikajú aj nové, ale ľudia sa držia aj tých starých, ktoré boli už miliónkrát vyvrátené. Vakcíny ako také sú jedným z najväčších objavov medicíny. Je to najlepší spôsob, ako predchádzať ťažkým ochoreniam. Je to lacné, bezpečné a dostupné. Napriek tomu to niektorí ľudia odmietajú na základe divných tvrdení.
Zaskočil vás aj nejaký hoax o koronavíruse?
„Zamrzol" mi mozog, keď sa tvrdilo, že 5G siete budú do ľudí šíriť koronavírus. To je také absurdné tvrdenie, že ani neviete, kde začať. Druhý podobný hoax bol, že počas testovania nás budú čipovať. Ako keby miliardári sveta potrebovali vedieť, do ktorej krčmy chodia ľudia v Hornej Dolnej.
Keď sa vrátime na začiatok epidémie, ani virológovia či infektológovia nemali dostatok informácií o víruse SARS-COV-2. Niektorí epidemiológovia dokonca hovorili, že vírusu sa zbavíme na jar, lebo ho zničia slnečné lúče. Ako sa majú orientovať obyčajní ľudia, keď aj vedci sa mýlia a šíria niekedy nepresnosti?
Rozdiel medzi vedcami a hoaxermi je ten, že keď sa vedec mýli, svoj mylný názor zmení a spresní. Napríklad, v januári sme ešte nevedeli, či vírus môžu šíriť aj asymptomatickí ľudia. Potom sa zistilo, že áno a pôvodné odhady sa upravili. To je to, čo sa s vedou deje neustále celý rok. Máme odhady, ktoré sa neustále spresňujú na základe dát. Odhady sú rozumné, pretože vychádzajú z toho, ako sa správajú iné vírusy, napríklad SARS-COV-1. Samozrejme, tie vírusy sú iné, a preto časom spresňujeme odhady. Na druhej strane, ľudia, ktorí sa držia konšpiračných teórií, sa ich držia zaryto a názor nezmenia, ani keď fakty a dôkazy ukazujú niečo iné.
Po prvej vlne to vyzeralo tak, že naozaj sa nič vážne nedeje a koronavírus nás veľmi neohrozuje. Rozumiete ľuďom, že majú tendenciu zľahčovať koronavírus?
Tu si treba uvedomiť, že dobrú prvú vlnu sme mali vďaka prísnym opatreniam, ktoré boli zavedené včas a vďaka tomu, že médiá o tom toľko hovorili. S odstupom času preto mnohí povedia, že opatrenia boli príliš prísne. Keby sme však mali prvú vlnu ako napríklad naši susedia, tí istí ľudia by hovorili, že sme neurobili dostatočné opatrenia. Táto situácia je zložitá a pre bežného človeka, ktorý jej nevenuje toľko pozornosti, je ťažké sa v nej zorientovať. Samotné veci, ktoré sa týkajú vírusu, napríklad ako sa šíri, na akých povrchoch, že treba dodržiavať osobnú hygienu, ako sa vírus prejavuje, sú poznatky z rôznych oblastí, ktoré si vyžadujú aj hodiny času na to, aby si človek vytvoril aspoň základný prehľad. Keby som mal človeku, ktorý teraz po dvoch rokoch meditovania prišiel z hôr, vysvetliť, čo sa tu za posledný rok stalo, bolo by to náročné.
Ľudia sa v tom strácajú aj preto, lebo nariadenia sa neustále menia. Treba oceniť aj to, že nikdy sme proti pandémii nebojovali tak globalizovane ako dnes. Keď vo Švajčiarsku vymyslia nejaký „zlepšovák", tak sa k nám rýchlo dostane. Keď v Amerike vymyslia nejakú štúdiu, tak poznatky vieme hneď aplikovať aj my. Mám pocit, že sa trošku hneváme na internet, pretože sa ním šíria hoaxy, ale nebyť ho, sme na tom ešte horšie.
Štáty sa už pripravujú na očkovanie proti covidu-19. Je podľa vás nová vakcína bezpečná?
Áno. Je stopercentne bezpečnejšia ako dostať COVID. Jej bezpečnosť dokázali testy. Ja sa pôjdem dať bez problémov zaočkovať. Každé očkovanie prináša isté riziko, ktoré je šialene malé. Treba si však dať na misku váh dve veci. Buď dostanem COVID, a keď sa nedáme zaočkovať, skôr či neskôr ho dostanú všetci. Alebo sa zaočkujem. Riziko nepriaznivých účinkov je malé. Keby som mal k dispozícii očkovanie proti chorobe, ktorá sa vyskytuje iba na Madagaskare, tak je to na zváženie, či sa dám zaočkovať. Ale rozprávame sa o chorobe, ktorá sa šíri u nás a všade naokolo a voľba je pre mňa úplne jasná.
Ľudí často zaujíma, či sa môžu dať zaočkovať tehotné ženy alebo chronicky chorí ľudia. Na toto už máme odpovede?
Ešte to nevieme posúdiť. Budeme vedieť viac, keď bude isté, aká vakcína sa bude na Slovensku používať. My síce hovoríme, že „vakcína prichádza", ale v skutočnosti ich je v tretej fáze testovania vyše desať a ešte nevieme, aká má prísť k nám. Vo všeobecnosti platí, že keď sa zaočkuje dostatočný počet ľudí, vytvoríme kolektívnu imunitu.
Vieme už povedať, či sa môžu dať zaočkovať ľudia, ktorí prekonali COVID pred štyrmi a viac mesiacmi?
To sa tiež ešte spresní. Nie je úplne známe, dokedy imunita vydrží. V prípade SARS-COV-1 vydržala imunita okolo dvoch rokov. Predpokladá sa, že by to mohlo byť podobné. Ale sú ľudia, ktorí sa dvakrát nakazili COVID-om a druhýkrát mali ťažší priebeh. Keď ste zaočkovaný, vieme presne, akú dávku ste dostali. Keď človek prekonal COVID, nevieme, koľko vírusu v sebe mal a teda ani, akú má imunitu. To budeme zisťovať za pochodu.
Nespôsobuje v ľuďoch nedôveru práve to, že nemáme odpovede na niektoré otázky? Nemôžu sa potom cítiť ako pokusné králiky?
Ak by sa mal niekto cítiť ako pokusný králik, tak by to mali byť britské babičky a dedkovia, ktorí sú očkovaní už v týchto dňoch. Očkujú už aj v Amerike. Začínajú očkovať aj v Nemecku, kde už majú pripravené haly a čakajú len na zelenú od Bruselu. Kým sa to dostane k nám, veľká časť západného sveta už bude zaočkovaná. Rozumiem, že otázky vyvoláva aj to, že vakcína proti covidu-19 bola vyvinutá veľmi rýchlo. Treba si uvedomiť, že nastal obrovský skok v úrovni biotechnológií. Keď sme bojovali so Španielskou chrípkou, ktorá bola podobne rozšírená, veľa vedných odborov bolo v kolíske, alebo neexistovali.
Keď sa nový koronavírus objavil v Číne, hneď izolovali jeho genetický kód a jedna skupina dokázala vďaka tomu hneď vyrobiť vakcínu, ktorá vychádzala z vakcíny proti SARS-COV-1. Dlho sme nemali chorobu, ktorá by v takom krátkom čase ohrozila celý svet. Firmy doteraz nemali motiváciu investovať také veľké náklady do vývoja vakcíny. Firma neinvestuje desiatky miliónov dolárov do vakcíny, ktorú by potrebovalo sto ľudí. Keď však vie, že tú vakcínu potrebujú miliardy ľudí, jej ochota a motivácia investovať je oveľa vyššia. Takže v tomto prípade nastala situácia, že sme sa za posledné roky výrazne posunuli technologicky a medicínsky vpred a zároveň tu je vysoký záujem farmafiriem investovať do vakcíny. Do toho sa primiešal aj tlak zo strany štátov a dávali firmám a vedcom rôzne stimuly a uvoľňovala sa byrokracia okolo celého procesu. Nie je to teda rýchlotovar, ale z každej strany bola veľká snaha, a preto sa to podarilo urobiť rýchlejšie ako iné vakcíny.
Agentúra Focus robila prieskum medzi učiteľmi, z ktorého vyplynulo, že tretina učiteľov si myslí, že očkovanie je príprava na čipovanie a polovica opýtaných by sa zaočkovať nedala. Čo to hovorí o našom školstve a učiteľoch?
Nedostatky v oblasti kritického myslenia sa netýkajú len študentov, ale aj učiteľov. To je desivá štatistika. Musel by som si však pozorne pozrieť ten prieskum a ako boli kladené otázky, aby som to mohol jednoznačne komentovať. Z učiteľov, ktorých poznám, ani jeden nezdieľa tieto názory. Priznávam, že to môže byť len moja bublina a niekde existujú aj iné bubliny. Avšak nejde len o učiteľov. Veľa ľudí má nedostatky v chápaní vedeckých tém, najmä čo sa týka biológie, chémie, farmaceutiky a podobne.
Hovoríte, že máme nedostatky v oblasti kritického myslenia. Môže to dlhodobé dištančné vzdelávanie ešte viac prehĺbiť?
Jednoznačne. Žiaci prišli v podstate o rok. Snažia sa vzdelávať online, niekde sa to dá, ale čo s rodinami, ktoré majú viac detí a jeden počítač? Žiaci a študenti budú tento výpadok cítiť dlho. Na druhej strane, pre mnohých to môže byť signál, že veci sa dajú robiť inak. Ak nás tento rok niečo dobré naučil, tak je to to, že všetko, na čo sme boli zvyknutí, môžeme robiť inak. Týka sa to práce aj spoločenského života. Verím, že mladí ľudia to budú brať ako výzvu a budú vymýšľať nové možnosti.
Vy ste pred celoplošným testovaním zverejnili videá, kde ste povedali, že si treba na testovanie zvykať, pretože antigénové testovanie bude zrejme nejakú dobu našou bežnou súčasťou a budú sa pretestovávať ohniská či firmy. Sme mesiac a pol po testovaní a úplne sa tento scenár nenaplnil. Namiesto testovania ohnísk máme mobilné odberové miesta naprieč celou krajinou a zdroje tak nemusia byť minuté efektívne. Nevyužili sme šancu na rapídne zlepšenie situácie?
Musím povedať, že je super, že máme dostupné testovanie po celom Slovensku. Podľa mňa by bolo super, keby aj PCR testy boli zadarmo. Každý, kto má pocit, že sa nakazil, alebo bol s nakazenou osobou, by mal mať príležitosť sa dať otestovať. Dvojhodinové čakanie alebo 70 eur by nemali byť prekážkami. Je ale obrovská škoda, že sa nezopakovalo plošné testovanie v zamorených okresoch. Videli sme na Orave, kde sa šialeným spôsobom znížila prevalencia koronavírusu po troch kolách testovania. Pre mňa je záhada, prečo sa to nezopakovalo v ohniskách. Možno máme málo testov, alebo nie je vôľa. Okrem financií a zdravotníkov to stálo aj mentálnu výdrž ľudí. Jednak sa obávajú výsledku testu a mnohí museli stáť niekoľko hodín v rade a dva týždne nepočúvali o ničom inom, len o testovaní. Toto všetko z ľudí veľa odčerpalo.
Posledné mesiace sa diskutuje aj o tom, aký vzťah má Igor Matovič s vedcami. Ako ho vnímate vy?
Rozumiem tomu tak, že úlohou odborníkov je navrhovať opatrenia. Politici by nemali vymýšľať vlastné, pretože oni nie sú odborníkmi na danú problematiku. Úlohou politika je hľadať kompromisy a tvrdé opatrenia ľuďom odkomunikovať. On má byť ten, kto povie ľuďom, že je len v našom vlastnom záujme ich prijať a dodržiavať, lebo ak to neurobíme, o mesiac budeme musieť prijať tvrdšie. Samozrejme, že politici počúvajú aj obchodníkov či ľudí zo školstva, a preto musia prijímať kompromisy.
Hľadá Igor Matovič dobre tieto kompromisy?
Ja som viac naklonený k vedcom, ale je mi jasné, že keby som bol majiteľom reštaurácie, mal by som iný pocit. Takže asi v tomto nebudem objektívny. Posledné mesiace sa neprijímajú optimálne rozhodnutia. Keby sme si viac pritiahli opasky v novembri, december mohol byť uvoľnenejší. December je pritom dôležitejší aj pre ekonomiku pre vianočné nákupy. Osobne si myslím, že sme si vyjedli zásoby zo špajze predčasne. Namiesto toho, aby sme teraz uvoľňovali, premýšľame nad tým, ako opatrenia pred Vianocami sprísniť.
Pomohla epidémia vedcom a vede na Slovensku?
Sám si kladiem túto otázku. Po prvej vlne by som povedal, že to bol fenomenálny úspech pre vedu. Ukázalo sa, že opatrenia, ktoré navrhli vedci, naozaj pomohli spomaliť šírenie nákazy a pomerne rýchlo dokázali identifikovať, čo je vlastne to záhadné ochorenie. Pri druhej vlne sa u ľudí začala hromadiť frustrácia, lebo to už naozaj trvá dlho a začali si ju trochu vybíjať aj na vedcoch. Keď vedci povedia, že niečo treba sprísniť, tak to ľudí nahnevá. V zahraničí nosia vedcov na pleciach za to, že sa im podarilo vyvinúť vakcínu. U nás je to kontroverznejšia téma. Takže v zahraničí sa epidémia nesie v znamení úspechov vedy, u nás sa paradoxne na vedcov frfle.
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
