Michal Vašečka hovorí, že sme v časoch podobných tým vojnovým. Prvá bomba ľudí vydesí, tisícu si veľmi nevšimnú.
Rok 2020 bol pre našu spoločnosť bezprecedentný. Práve v období výmeny vlády udrela prvá vlna koronavírusu a bežný život sa obrátil naruby. Keďže sa epidémia dotkla v nejakom smere všetkých, vyrovnávať sa s novou a nepoznanou situáciou musel každý jeden človek.
Náročný stav sa nezlepšuje ani po mesiacoch, práve naopak. Je preto logické, že mnohí ľudia sú z dlhotrvajúcich opatrení a obmedzení frustrovaní a unavení. Odmietajú dodržiavať všetky nariadenia a porušujú zákazy. A to vedome, ale i nevedome, hovorí sociológ Michal Vašečka.
„Po prvé, mnohí nie sú ochotní pripustiť, že život sa už vo všetkom nevráti do starých koľají po odznení pandémie a že mnohé dopady pandémie na nás budú mať vplyv celé roky. Po druhé, stále viac a viac ľudí sa dostáva do existenčných problémov a strácajú trpezlivosť,“ hovorí.
Vašečka pripomína, že kríza trvá už dlho a ľudia prežívajú rok plný neistoty ohľadne prítomnosti i budúcnosti, a tá často prináša frustráciu a hnev. Okrem toho sa každý deň menia inštrukcie, príkazy a zákazy a mnohí sú z toho úplne pochopiteľne otrávení. „Je možné povedať, že bola prekročená ich absorpčná schopnosť,“ vysvetľuje.
Pri vzdore voči vláde zohráva úlohu i snaha vzoprieť sa tomu, čo ľudia chápu ako svojvôľu vlády. I keď je to podľa sociológa skôr neschopnosť odkomunikovať opatrenia bez autoritárstva a poučovania, ktoré je typické pre mnohých politických lídrov na Slovensku.
„Za všetko môže Matovič“ neplatí
Otázkou teda je, do akej miery komunikácia vlády „pomáha“ v únave a frustrácii verejnosti. Istá časť populácie v krajinách všade vo svete má pocit, že politickí lidri nekomunikujú správne, adekvátne a komplexne.
Tvrdenia tých, ktorí pripisujú zlú situáciu premiérovi Igorovi Matovičovi vetou „za všetko môže Matovič“, považuje odborník za nepresné a nepravdivé.
„Zároveň je možné konštatovať, že komunikácia premiéra bola najslabšou časťou komunikácie vlády a návrhy na jeho vymenenie nie sú prejavom osobných animozít, ale snahou o zmenu, ktorá je už v súčasnosti nevyhnutná,“ dodáva.
Časy podobné tým vojnovým
O tom, aké je potrebné minimalizovať stretávanie sa, znížiť mobilitu, začínať práve sám od seba, počúvajú ľudia denne.
V Bratislave sa napriek tomu nedávno stretli desiatky ľudí na improvizovaných vianočných trhoch, hoci tie hlavné boli zrušené v celej krajine. Takýchto príkladov je možné nájsť hneď niekoľko. Prečo sa vlastne nedokážeme vzdať týchto radostí, keď vieme, že aj tie môžu byť rizikom?
„V istom zmysle je to pochopiteľné, ľudia sú spoločenské bytosti a stále viac im chýba osobný kontakt. Ostražitosť sa vytráca aj preto, že si ľudia zvykajú na stav podobný tomu vo vojne – prvá vybuchnutá bomba ľudí veľmi vydesí, ale tú tisícu si už ani veľmi nevšimnú. Neštandardná situácia sa jednoducho začína napriek svojej výnimočnosti štandardizovať,“ dodáva Vašečka.
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
