Za jediný deň dokážu v Česku vyhľadať všetky blízke kontakty nakazeného.
Ešte na jeseň stavali Česi poľnú nemocnicu a slovenský minister zdravotníctva Marek Krajčí nám susedov dával za odstrašujúci príklad. Dokonca pravidelne ukazoval krivku, akou rýchlosťou ich dobiehame v počte nových prípadov a hospitalizácií s tvrdením, že sme dva týždne pozadu.
Po mesiaci a pol sa situácia v Česku rapídne zmenila. Kým 27. októbra mali denný priemerný prírastok nových nakazených 12 869, dnes evidujú menej ako tretinu prípadov v sedemdňovom priemere, a momentálne sa zastavili na čísle 3968.
Dôležitý je aj pokles hospitalizovaných pacientov. V českých nemocniciach bolo 6. novembra 8 283 hospitalizovaných pacientov, dnes ich je len o niečo viac ako štyritisíc, teda o polovicu menej. Na Slovensku počet hospitalizovaných stále narastá.
Ako sa to Čechom podarilo? Lockdownom. Obmedzeli tak mobilitu, zhromažďovanie sa a sociálne kontakty. Podľa analytika Ivana Bošňáka však naši susedia priviedli do dokonalosti testovanie a trasovanie kontaktov a to výrazne prispelo k zlepšeniu situácie.
Ich systém vyzerá ako z iného storočia
V čase, keď bola situácia najhoršia, teda na prelome októbra a novembra, vykonali v priemere denne vyše 40-tisíc testov. Aj dnes, keď majú tretinu nakazených, testujú vyše 20-tisíc ľudí denne.
„Trasovanie kontaktov majú premyslené a dovedené do dokonalosti. Na procese sa spolupodieľa armáda a pomáhajú tisíce zdravotníkov. Vykazujú, že do 24 hodín vedia vystopovať 96 percent blízkych kontaktov pozitívne testovanej osoby. Nájdu ich, identifikujú, rovno izolujú alebo dotestujú PCR testami,“ vysvetľuje Bošňák.
Presné údaje z trasovania zverejňuje rezort zdravotníctva pravidelne. Prezradili napríklad aj to, že niekedy sa im podarí telefonicky kontaktovať len 69 percent blízkych kontaktov. Veľa ľudí totiž nedvíha cudzie čísla. Blízke kontakty informujú prostredníctvom SMS, z akého dôvodu im potrebujú zavolať.
Podľa získaných odpovedí prispôsobujú podľa lokality svoje ďalšie otázky, vykazujú presné počty na telefóne strávených minút, hovorov, ich úspešnosť, počty nasadených hygienikov, zdravotníkov, ostatného personálu, čo na týždennej báze prezentujú verejnosti.
„Vyzerá to ako z iného storočia, ale robí to ich ministerstvo a armáda. V lete systém vymysleli, implementovali a nasadili brutálnu mašinériu, ktorej výsledky sú verejnosti prístupné. Na špičke krivky boli zahltení, ale stále priberali zdroje a dnes sú takmer dokonalí,“ hovorí Bošňák.
Naši hygienici na regionálnych úradov verejného zdravotníctva, ktorí majú dohľadávať kontakty, sú podľa Bošňáka kapacitami obmedzení, už z leta unavení a podľa ministra aj zle zaplatení. Ministerstvo urobilo veľmi málo, aby to zmenilo, hoci na to hygienici a odborníci upozorňujú od leta.
„U nás je absolútny problém čokoľvek vykonať, exekutíva kríva a mešká. Máme tretinové čísla ako Česi a minister hovorí o nezvládaní situácie, jeho reči dávajú minimálnu nádej na úspech. Sú to smutné signály. Aj ked sa niečo dohodne, tak sa to nevykoná, lebo do toho niekto vstúpi, dohodnuté sa zmení, zmenené mešká, zmeškané sa zle odkomunikuje. Vyzerá to skôr ako paródia napriek tomu, že bojujeme s reálnou hrozbou a smrteľnou chorobou,“ dodáva Bošňák.
Otvoriť kostoly a divadlá? Môžu, ale len okná
Hovorí, že našim susedom pomohol aj prísny lockdown, zatvorené krčmy aj s terasami a na určitý čas aj všetky školy. Poukázal aj na kauzu, keď bývalý minister Roman Prymula vstúpil do reštaurácie a odchádzal z nej bez rúška a do troch dní skončil.
Slovensko sa, naopak, okrem štyroch okresov v októbri nevydalo nikdy cestou sprísnenia opatrení na regionálnom princípe. Po plošnom testovaní sme sa pustili do celoštátneho otvárania kostolov, kín, divadiel, plavární a fitnescentier.
„V zelených okresoch mohli a mali deti do 14 rokov určite stále chodiť do školy, ale v červených mali na kostoloch a divadlách otvoriť tak akurát okná. V nesprávnom čase na nesprávnom mieste nesprávne rozhodnutie. Sedliacky rozum dostal košom,“ myslí si Bošňák.
Nepomáha ani to, že Slováci počúvajú stále zlé správy. Ani pomoc pre podnikateľov či rodičov nie je dostatočná. V Česku neprišli ľudia tak výrazne o svoje príjmy a to im pomáha držať sa v lepšej psychickej kondícii a dôverovať štátu.
Podľa infektológa Petra Sabaku je najúčinnejšie opatrenie lockdown. Upozorňuje, že Česi zatvorili aj prvý stupeň základných škôl a mali dlhší zákaz vychádzania ako my počas Dušičiek. Aj preto sa im podarilo lepšie stlačiť čísla nových infikovaných ako nám.
„Lockdown je najefektívnejší spôsob, ako bojovať so šírením nákazy. Je to spôsob, ktorý má doposiaľ najviac dôkazov. Musíme však odhadnúť, ako dlho sa dá v takom režime fungovať,“ vysvetľuje Sabaka.
Dôležité je aj to, aby ľudia spolupracovali a dobrovoľne dodržiavali opatrenia. Ak tak neurobia, čísla stále rastú a opatrenia sa sprísňujú. Doplácajú na to väčšinou tí zodpovední. Oproti jari však máme teraz podľa Sabaku svetlo na konci tunela - vakcínu.
Všetky verejne činné osoby musia podľa neho vyzývať ľudí, aby sa vakcíny nebáli. „Pandémia sa skončí, keď máme v spoločnosti kolektívnu imunitu a tú získame dvoma spôsobmi: vakcináciou alebo premorením. Pri druhom spôsobe zomrie zhruba 0,5 percenta z nakazenej populácie, medzi nimi najmä starší, chorí, ale aj mladí, ktorí by mali ešte veľa rokov pred sebou. Ja to nazývam genocída starých a chorých,“ hovorí Sabaka.
Najdôležitejšie preto podľa infektológa je, aby sme vydržali a prežili vianočné sviatky s čo najmenšími stratami na životoch.
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
