Slovenský novinár hovorí, že hoaxom ľudia veria pre rôzne dôvody. Z koronavírusu sú už niektorí unavení a stále mu neveria.
Situácia okolo pandémie koronavírusu praje šíreniu hoaxov a dezinformácií. Falošné správy už mesiace spochybňujú nosenie rúšok, ochorenie COVID-19 prirovnávajú k obyčajnej chrípke a za testovaním vidia čipovanie obyvateľstva.
Slovenský novinár Vladimír Šnídl sa dlhé roky venuje boju proti podobným správam a uvádza ich na správnu mieru. Hovorí, že ich šírenie je spôsobené najmä tým, že mnohí neboli pripravení na príchod sociálnych sietí a často im chýba mediálna gramotnosť.
Na úvod základná otázka. Kto tvorí hoaxy a kto ich šíri?
Šírime ich my, používatelia sociálnych sietí. Deje sa tak preto, že sme na ne prišli nepripravení. Nikto nás totiž nepripravoval na to, že nesmieme veriť každej správe, ktorú vidíme na Facebooku.
Samotná škála „výrobcov“ je široká. Časť hlúpostí, napríklad o COVID-e, vzniká tak, že niekto niečo iba zle pochopí. Vtedy ide o misinformácie. Človek šíri nepravdu, pritom on sám nevie, že to je nepravda.
Príkladom je príspevok o tom, že niekomu prišla správa o pozitívnom výsledku na koronavírus, pričom ani nebol na testoch. Často takéto historky vznikajú jednoducho. Niekomu to povie, povedzme, kolegyňa v práci s tým, že sa to údajne stalo jej známej. Ten niekto to následne napíše do statusu na Facebooku, pretože rád uverí na sprisahania a tomu, že nás všetci klamú. Ľudia tento status potom vo veľkom šíria.
Toto sa aj reálne stalo. Istá pani Denisa nedávno napísala, že jej kolegyňa nebola na testoch a prišiel jej výsledok „pozitívny“. Potom si to však overila a príspevok zmazala. Medzitým si však príspevok odfotila ďalšia žena a začala ho šíriť. A napriek tomu, že pôvodná autorka zmazala svoj príbeh, šíril sa ďalej. Funguje to na báze „jedna pani povedala“, no pre mnohých to ako dôkaz stačí.
Aké sú ďalšie dôvody šírenia falošných správ?
Je tu aj fenomén biznisu s výživovými doplnkami. Časť týchto zdravotníckych nezmyslov šíria weby, ako je Bádateľ alebo Domáca liečba. Sú to stránky, ktoré sú anonymné a iba sa tvária ako portály špecializované na medicínu. V skutočnosti sú to iba šarlatánske stránky, ktoré slúžia ako nosiče na internetovú reklamu.
Pomáha šíreniu dezinformácií aj aktivita politikov? Napríklad nedávne video Mariana Kotlebu o liečbe COVID-u Bromhexinom a vodkou?
Áno, to video bolo nebezpečné. Farmakológovia sa vyjadrili jasne - nemôžete chorému človeku odporúčať tvrdý alkohol. Je to minimálne spoločensky nezodpovedné. Bromhexim neuškodí, no v kombinácii s tvrdým alkoholom vôbec nie je prijateľný. Napríklad si tým navyše môže alkoholik ospravedlniť svoje pitie.
Strana ĽSNS na čele s Kotlebom dlhodobo ťaží aj zo šírenia neprávd. A týka sa to i koronavírusu. Najprv mesiace presviedčali ľudí, že ochorenie COVID-19 neexistuje a je to len projekt na čipovanie ľudí, neskôr ich odrádzali od toho, aby nosili rúška. Keď sa to potom situácia začala aj ich vinou zhoršovať, začali sa zastávať ľudí, ktorí sa aj v dôsledku pandémie dostali do sociálnych problémov. Je to dané tým, že reálne nemajú čo ponúknuť a nadbiehajú tej časti populácie, ktorá chce počuť, že COVID-19 je iba banálne ochorenie.
Čo sa skrýva za tým, že množstvo ľudí podľahne hoaxom a verí radšej fámam ako odborníkom a serióznym médiám?
Predpokladov je viacero a čiastočne sa aj kombinujú. Pri koronavíruse veľa ľudí nerozlišuje dve veci. Po prvé sú to názory na hygienické opatrenia či plošné testovanie a druhou vecou sú fakticky nepravdivé informácie. Je totiž úplne legitímne pýtať sa, či sú pandemické opatrenia, ktoré prijíma vláda, najefektívnejšie riešenia.
Veľa ľuďom tieto pravidlá prekážajú. A je úplne legitímne, rovnako ako ich kritika. Problém sa však začína vtedy, keď sa niekto stotožní s tým, že COVID neexistuje alebo je to iba chrípka a o tieto nepravdy opiera svoje názory. Jedna vec je kritizovať a mať názor, druhá je tvrdiť, že COVID nie je reálny.
Sú rozdiely v obsahu falošných správ z prvej a druhej vlny pandémie?
Hoaxy o koronavíruse mali tiež svoje vlny. V marci, v začiatkoch pandémie, závažnosť choroby nespochybňoval nikto. V tom čase sa šírili hoaxy, ktoré mohli byť nebezpečné a dávali „zaručené tipy“ ako sa chrániť pred COVID-om. Napríklad nezmysly, že ľudí neochránia rúška a odstup, ale pitie teplej vody. Šírili sa aj konšpiračné teórie o tom, že koronavírus je biologická zbraň, čo napríklad zverejnil aj poslanec Smeru Ľuboš Blaha.
Teraz sme sa posunuli do opačného extrému. Dnes je vo facebookových bublinách mainstreamom tvrdiť, že COVID je iba banálna choroba, rúška nemajú zmysel a dokonca sú nebezpečné. A to je, samozrejme, absolútny nezmysel. A keď raz niekto uverí fámam, že rúško netreba, môže nakaziť v najhoršom prípade človeka s ohrozeným zdravím a ten skončí na lôžku s ťažkým zápalom pľúc. A to všetko iba preto, že si na Facebooku prečítal, ako rúška nefungujú alebo rovno škodia.
Proti hoaxom a dezinformáciám je na Facebooku aktívna aj polícia či ministerstvo zdravotníctva. Zverejňujú množstvo falošných správ vrátané tých o koronavíruse, ktoré následne vyvracajú. Zlepšuje sa situácia tým, že sa k boju pridávajú tieto inštitúcie?
Každý príspevok v tomto boji je vítaný. Pri hoaxoch totiž funguje slovenské „stokrát nič umorilo osla“. Teda, keď bežný používateľ Facebooku vo svojich novinkách neuvidí nič iné len to, že COVID je výmysel, rúška nefungujú a farmaceutické firmy nás chcú ovládnuť, tak tomu nakoniec uverí. Projekty ministerstva zdravotníctva aj polície to pomáhajú vyvažovať, a tak mnoho ľudí dostane aj niečo pravdivé a podložené. Je to dobrý posun a relatívne lacný - stačí mať šikovného admina, ktorý vie pracovať s Facebookom. No nie je to spásonosné.
A čo spásonosné je?
To, čo ľuďom chýba, je mediálna gramotnosť. Nevedia sa orientovať v sociálnych sieťach. Riešiť tento problém je veľmi náročné. Keď na hoaxy upozorňujú seriózne médiá, dostane sa to iba k časti ľudí. Fanúšikovia dezinfo scény si to aj tak preložia, že médiá sú zapredané, čiže pri nich to bude mať minimálny efekt.
Samozrejme, je to možné riešiť v školách. Napríklad aktivity, ktoré sa snažia v deťoch povzbudzovať kritické myslenie. Minimálne treba vysvetľovať, že článok anonymného autora nie je to isté ako článok štandardného média, ktorý je podpísaný a za ktorým stojí jasný vydavateľ. A človek nech si pokojne vyberie, ktorému zdroju bude veriť. Nech však aspoň vie, že článok z média, za ktoré zodpovedá konkrétny vydavateľ, je niečo iné než facebookový status anonymnej stránky.
Otázka je, čo robiť s niektorými dospelými vo veku okolo 30, 40 a 50 rokov či seniormi. Zdôrazňujem, že niektorými. Niektorí z nich totiž majú pocit, že všetkému rozumejú najlepšie, všetko už vedia a nenechajú si nič vysvetliť. Myslia si, že je to tak, ako si to prečítali na Facebooku.
Nie každý, kto šíri hoaxy, je o nich presvedčený
Dezinformácie sa šíria už celé roky a zatiaľ rapídne zlepšenie neprichádza. Musíme počkať až na generáciu, ktorá sa teraz v mladom veku učí kriticky myslieť?
Budem optimistický aspoň v istom smere. Nemyslím si, že dnes sú hoaxy najväčší problém medzi násťročnými a dvadsiatnikmi. Je to dané aj tým, že na niektorých školách už majú učiteľov, ktorí sa snažia byť v tomto smere aktívni. Zároveň sú mladí ľudia väčšinou na Instagrame. Ten je v oveľa menšej miere presiaknutý nepravdami, ponúka najmä lifestylový obsah. Na druhej strane, asi nikdy sme tu nemali hoaxov viac ako teraz, počas koronavírusu. Budeme sa asi musieť zmieriť s tým, že časť ľudí tomu bude veriť nastálo.
Podstatné je, že nie každý človek, ktorý šíri hoaxy, je o tom presvedčený. Jednoducho to robí preto, že sa v tom nevie orientovať a šíri, v čo verí. Dobré je, že s časťou ľudí je možné diskutovať. Aby si napríklad uvedomili, že článok z anonymného Bádateľa o očkovaní nie je to isté ako vyjadrenie dlhoročného lekára. Alebo komentár mamy či otca z Modrého koníka nie je komentár od uznávaného pediatra.
Naše zákony nepoznajú termíny ako hoax či dezinformácia. V tomto smere sa môže polícia odvolať nanajvýš na šírenie poplašnej správy. Malo by sa to zmeniť?
Tento štát nemá ujasnené, čo s tým chce robiť, teda okrem aktivít, ktoré sme spomínali. Neviem o prípade, že by bol niekto na Slovensku stíhaný alebo pokutovaný za šírenie neprávd. Niektorí predstavitelia tejto scény boli síce stíhaní, ale pre iné skutky – napríklad šéfredaktor Zem a vek Tibor Eliot Rostas bol obžalovaný pre antisemitský článok.
Ministerstvo zdravotníctva skúšalo využiť presne paragraf o šírení poplašnej správy v prípade webu Bádateľ, na ktorého prevádzkovateľa podalo v auguste trestné oznámenie za nezmysly o rúškach. No zostalo to na obvodnom oddelení a polícia to vyhodnocuje. Polícia tiež začala proaktívne navštevovať niektorých ľudí, ktorí nepravdivé správy šírili, čo je určitý posun. No pokiaľ mám správne informácie, skončilo sa to iba napomenutím. Štát nemá ujasnené, či chce tento problém riešiť v rámci trestného zákonníka.
V súvislosti s tým mám otázku do pléna, na ktorú odpoveď nemám. Je legálne, keď tu niekto môže šíriť výmysly o tom, že rakovina sa dá vyliečiť mrazenými citrónmi? Má byť dovolené šíriť nepravdy o tom, že očkovanie spôsobuje autizmus? Pod vplyvom dezinformácií už na Slovensku zomreli ľudia, ktorí odmietli onkologickú liečbu a časť rodičov odmieta dať zaočkovať svoje deti. Má to teda dopad na celú spoločnosť.
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
