Milovať zlého rodiča je podľa súdneho znalca nenapraviteľná trauma.
Lukáš z Lednických Rovní naplánoval a vykonal vraždu otca a jeho družky. Čin si vopred precvičoval a pomáhať mu mali aj neplnoleté sestry. K vražde sa priznal a prípad prevzala Národná kriminálna agentúra.
Potom, čo Lukáš dobodal otca aj ženu, podpálil dom s pomocou sestier, ktoré po dome vyliali horľavú kvapalinu. Motívom úkladnej vraždy mala byť pomsta chlapca za zlé správanie otca k jeho nevlastným sestrám.
Lukáš vyšetrovateľovi povedal, že svoj čin neľutuje a urobil, čo musel. Susedka rodiny pre TV Markíza dokonca povedala, že jedno z dievčat v minulosti volalo na otca políciu.
Sociálna poradkyňa Ida Želinská hovorí, že základná odpoveď na otázku, čo sa v rodine dialo súvisí práve s tým, či niekto žiadal o pomoc, kedy prvý raz, pri akej situácii a či ju aj dostal.
„My experti a expertky veľa hovoríme o tom, ako by pomoc deťom mala vyzerať. Ale skúsme sa spýtať detí na základnej alebo aj na strednej škole, či by dokázali nakresliť mapu organizácií, do ktorých môžu ísť v ich regióne. Pýtajme sa detí, ktoré „vypočúvala" sociálka, či im nechala číslo, e-mail, či im identifikovala bezpečného človeka, u ktorého môžu nechať odkaz, keby sa čokoľvek dialo. Či rozumejú procesom, ktoré ich z násilia môžu dostať, lebo to je dôležité," vysvetľuje Želinská.
Milovať zlého rodiča je nenapraviteľná trauma
Psychiatrička Darina Hrabovská vysvetľuje, že týranie vytvára alebo zvyšuje pravdepodobnosť delikvencie v dospievajúcom veku a násilnej kriminalite vo vnútri rodiny aj mimo nej. Týrané deti sú v dospelosti často obeťami napríklad mobbingu (druh šikanovania na pracovisku, pozn.red.), alebo sú týraní vo svojom vzťahu, alebo týrajú v dospelom veku svoje vlastné deti.
„Týrané deti často trpia úzkosťami, depresiami, posttraumatickou stresovou poruchou, ale aj poruchami správania. Majú sklony k sebapoškodzovaniu či agresivite. U týraných detí pozorujeme častejší výskyt negatívneho sebahodnotenia a pocitov menejcennosti, ktoré vyplývajú z narušeného vzťahu k rodičom, pre ktorých je násilie výrazom moci a nadradenosti nad dieťaťom," vysvetľuje Hrabovská. Podľa psychiatričky Lukáš a jeho sestry zrejme nevideli inú cestu z trápenia.
Psychológ a súdny znalec Dušan Kešický hovorí, že fakt, že deti išli proti blízkym osobám nasvedčuje, že žili dlhodobo v prostredí, ktorého stratu nevnímali ako jednoznačnú ujmu.
„Situácia, keď dieťa musí milovať zlého rodiča je nenapraviteľne traumatizujúca. Ide o boj prirodzenej, vrodenej lásky k rodičovi a strachu, či nenávisti k tej istej osobe, ktorá mu ubližuje," vysvetľuje Kešický.
K zásadnému zlomu vo vývoji dieťaťa podľa Kešického dochádza vtedy, ak stratí blízku vzťahovú osobu, ktorá pre neho predstavuje bezpečie a vzor.
„Dochádza k prakticky nenapraviteľným škodám na jeho psychike, ktoré žiadny ústav, ani iné prostredie už nedokáže zmeniť. Následne často dochádza k prenosu traumy na ďalšie generácie, čiže ide o dej, ktorý sa neskončil a s vysokou pravdepodobnosťou sa objaví v nejakej podobe u detí týchto detí," dodáva.
Podľa Želinskej sa nedá dedukovať, či si páchatelia uvedomovali, aký trest im za vykonanie vraždy hrozí. „Deti premýšľajú v takých hodnotách, k akým sú vedené. Už veľmi malé deti dokážu rozlíšiť dobré od zlého, to, či spôsobia niekomu bolesť, nepohodu. Odkukávajú od dospelých, učia sa naše vzorce správania. Spôsob, akým to urobili, vyvoláva veľa otázok. Je transparentný, príliš viditeľný. Akoby nemohli ujsť," myslí si sociálna poradkyňa.
Kešický dodáva, že maloleté deti boli zrejme tým starším zmanipulované, pretože voči nemu pociťovali dôveru.
Páchatelia násilia sú nenápadní ľudia
Želinská dodáva, že odhaliť domáce násilie u susedov alebo našich známych nie je ľahké. Samotní agresori sú väčšinou ľudia, ktorí nevzbudzujú veľkú pozornosť.
„Páchatelia násilia na tých najbližších a najzraniteľnejších sú nenápadní ľudia. Sedia vedľa nás v kanceláriách, alebo pri páse, chodievame s nimi na pivo alebo na volejbal. Keby neboli dôveryhodní, nemohli by totiž roky robiť to, čo robia," vysvetľuje. Jednoznačné signály teda zvyčajne v rodinách neexistujú.
Pýtať sa treba priamo detí. „Pýtajte sa detí, ako žijú, ako s nimi rodičia rozprávajú, či používajú tresty a aké. Pozerajme sa, či nie je s jedným členom rodiny zaobchádzané zle, či nie je verejne ponižovaný, kritizovaný. Či nemá opakované zranenia. Či spoza dverí nie je počuť krik, hluk," dodáva Želinská.
Obvinený Lukáš ostáva vo väzbe. Hrozí mu až doživotný trest. Maloletí súrodenci pôjdu buď k starým rodičom, alebo sa o nich postará štát. Môžu ich ubytovať do Centier pre rodinu alebo do profesionálnej rodiny.
Podľa Kešického by deti mali teraz dostať primeranú terapeutickú starostlivosť, aj ak nebudú v tomto čase vykazovať znaky traumy. „S traumou sa stretnú hlavne v čase, keď dospejú do štádia zrelosti, ktorý ich bude konfrontovať s tým, čo urobili," dodáva súdny znalec.
Dávid za vraždu otca tyrana dostal milosť
Prezidentka Zuzana Čaputová v apríli tohto roka udelila milosť odsúdenému Dávidovi Bakovi, ktorý po rokoch domáceho násilia zavraždil svojho otca. Želinská pripomína, že o incidente z Lednických Rovní máme ešte málo informácií, aby sme mohli vyhodnotiť, či sú prípady podobné.
„Dávid a jeho mama prosili roky o pomoc. Hľadali riešenia a neboli ochránení pred brutálnym, viditeľným násilím. To, čo sa dialo v rodine v Lednických Rovniach ešte len uvidíme, keď sa začnú rozkrývať detaily," dodáva Želinská.
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
