Navštívili sme Fakultnú nemocnicu Trenčín.
Na oddelení anestéziológie ležia traja pacienti. Jeden sa občas pohne, zvyšní ležia v umelom spánku. Zo všetkých trčí veľa hadičiek, okolo postelí majú množstvo káblov, pípajúce prístroje. Jednej pacientke čistia krv cez dialýzu, iný dýcha pomocou prístroja. Zdravotné sestry pobehujú po celej miestnosti a občas niečo konzultujú s lekárom. Jedna sleduje na monitore röntgenovú snímku pľúc, druhá niečo zapisuje do zošita pri ležiacej pacientke.
Tú musia práve preložiť na druhú stranu. Vyžaduje si to spoluprácu piatich zdravotníkov. Najprv musia odpojiť všetky hadičky, pacientku nadvihnúť a položiť do správnej polohy. Potom jej môžu naspäť zapojiť kanyly.
Za bežných okolností majú na ARO na každej službe jednu sestru špecialistku, ktorá ovláda prácu s prístrojmi a niekoľko ďalších sestier a lekára. Počas epidémie však musia nemocnice vyčleniť samostatné covidové oddelenie a prísne dodržiavať, aby sa nemiešali pacienti. V praxi to znamená, že v nemocnici pribudlo oddelenie navyše, no počet zdravotníkov sa nezdvojnásobil.
Navštívili sme Fakultnú nemocnicu v Trenčíne, v ktorej je hospitalizovaných 51 pacientov s COVID-om a piatich majú na umelej pľúcnej ventilácii. Aká je atmosféra medzi zdravotníkmi? „Ťažká otázka," povzdychne si námestník pre zdravotnú starostlivosť Ján Martiš.
Povedzte všetkým, že sme unavení
Druhá vlna koronavírusu zrazila na kolená najmä nemocnice. Museli pristúpiť k reprofilizácii, aby mohli hospitalizovať všetkých chorých, ktorí si vyžadujú lekársku zdravotnú starostlivosť. Podľa Martiša sa na takýto nápor nedá pripraviť a nezvládli to ani ostatné vyspelé štáty. Veľakrát omieľaný nedostatok lekárov a sestier je však základom tohto problému.
Čo to znamená pre samotných zdravotníkov? Odpoveď je prostá: únava. Zdravotné sestry, ktoré stretávame na oddelení, nás žiadajú o spoločnú fotku a jedna z nich dodáva, že by sa im hodil transparent s nápisom: „Sme unavení a COVID nie je chripôčka". Síce to opakuje niekoľkokrát so smiechom, chce, aby ľudia verili, že nápor na nemocnice je dlhodobo neznesiteľný.
Historka vrchnej sestry hovorí za všetko. Hovorí, ako ju upozornila učiteľka jej syna, že posledný týždeň sa deti zabávajú tým, že sa učia básničky. Jediný, kto sa žiadnu nenaučil, je jej syn. Nič viac nemusí povedať. Doplní ju druhá sestra: „Žiaľ, toto všetko ide na úkor našich rodín. Chodíme domov večer, nemáme na nich čas."
Napriek tomu sa zúčastnili na ďalšom kole plošného testovania a veľmi si cenia pomoc dobrovoľníkov a vojakov. Pomôže im aj to, keď im vojaci prenášajú ťažký materiál.
Anestéziológa nevyrobíte za týždeň
Ako sme sa teda do tejto situácie dostali? Lekár Martiš hovorí, že ľudia sa v prvej vlne báli a chránili sa. Dnes už vírus nie je taký neznámy a ostražitosť klesá. No nehádže vinu len na ľudí, rovnaký postoj mali podľa neho aj lekári. Chceli si už vydýchnuť a mysleli si, že druhá vlna nepríde. Keď už prišla, urobili, čo sa dalo, no epidémia sa nedá zvládnuť v nemocniciach.
„Nemyslím si, že nemocnice niečo zanedbali. Prebehlo preškolenie personálu, samozrejme, v obmedzenom režime, pretože musela fungovať aj bežná starostlivosť. Je to limitujúce. Starostlivosť o ventilovaných pacientov zabezpečujú anestéziológovia. To je vysoko špecializovaná činnosť, ktorá sa nedá nahradiť týždňovým preškolením. Na to sa pripravujú rok-dva dennodenne. Anestéziológa nemôžeme vyrobiť za týždeň. Popri tom sa preškoľujúci lekár musí neustále vzdelávať vo svojom odbore," vysvetľuje Martiš.
Jednoducho povedané, nemocnice môžu vyčleniť neobmedzené množstvo lôžok pre pacientov. Sú im však na nič, ak sa o nich nemá kto starať. Ak rapídne pribúda chorých s jednou diagnózou, ktorým sa venuje väčšina personálu, nemôžu sa starať o iných pacientov. Buď sa teda venujete len covidovým pacientom a tým druhým nie, alebo sa nevenujete všetkým covidovým pacientom. Tak či onak, každý systém pod týmto náporom skolabuje.
Rovnako je to aj so zdravotnými sestrami. Na oddelení ARO nemôže sama pracovať radová sestra. Vždy musí byť v službe jedna špecialistka.
„Aby mohla sestra pracovať sama na ARO, musí prejsť niekoľkoročným vzdelávaním a trvá to dva až tri roky. Samozrejme, aj praktické skúsenosti sú dôležité. Musia ovládať prístrojové vybavenie. Je to náročné, lebo pracujú v ochranných pomôckach, odevoch a respirátoroch. Musia vedieť vyhodnotiť jednotlivé špecifické situácie. Ak pacientovi klesne tlak a má dostať liek, tak to musí vedieť vyhodnotiť a privolať lekára a riešiť situáciu," vysvetľuje námestníčka pre ošetrovateľskú starostlivosť Lenka Dunajová Družkovská.
Samostatná kategória sú ventilovaní pacienti, ktorí sú v umelom spánku. „Sú to imobilní pacienti, ktorým musíme poskytovať komplexnú starostlivosť. To znamená hygiena, stravovanie, väčšinou majú zavedené sondy a podávame im umelú výživu. Je to náročná práca," dodáva Dunajová Družkovská.
Máme nové spôsoby liečby, ktoré pomáhajú
Napriek všetkým negatívnym správam, predsa len je tu nádej, že medicína a liečba napredujú. Aj za relatívny krátky čas dokázali lekári objaviť nové spôsoby, ako pomôcť pacientom. Jedným z nich je neinvazívna pľúcna ventilácia. Čoraz viac pacientov liečia práve týmto spôsobom a môžu sa tak vyhnúť zavedeniu hadičky do krku a nemusia byť v umelom spánku.
„Pacienti dostanú na nos masku, cez ktorú sú im preplachované dýchacie cesty vysokou koncentráciou kyslíka. Je to účinnejšie, ako keď len dýchajú kyslík z hadičky. Je to medzistupeň medzi bežnou kyslíkovou terapiou a umelou pľúcnou ventiláciou. Toto sa v prvej vlne nepoužívalo, pretože bola obava, že tým bude ohrozený personál nákazou. To sa nepotvrdilo a máme s tým dobré výsledky. Veľa pacientov sme zachránili týmto spôsobom," vysvetľuje Martiš.
Druhou novinkou je liečba kortikoidmi, čo sú hormóny, ktoré tlmia imunitný systém. Paradoxne, veľa pacientom spôsobuje problémy práve ich imunitný systém. Kortikoidmi dokážu imunitu tlmiť a pacientom to pomáha. „Liek Remdesivir nemá vždy presvedčivé výsledky," dodáva.
Hoci podľa štatistík ventilovaní pacienti majú malú šancu na prežitie, v Trenčíne prednedávnom úspešne odpojili dvoch pacientov a obidvaja boli vo vyššom veku a s pridruženými ochoreniami. Stále však musia byť hospitalizovaní a potrebujú liečbu kyslíkom a antibiotikami, aby sa zamedzilo sekundárnej infekcii.
Dopady koronavírusu na pacientov sú podľa Martiša také zásadné, že je podľa neho nemožné ho porovnávať s chrípkou.
„Nikdy sme nemali takéto počty pacientov s chrípkou. K tomu niet čo dodať. Ak to niekto chce porovnávať, ukážem mu röntgenové nálezy. Tie pľúca sú úplne biele. Je to neporovnateľné s chrípkou," dodáva Martiš.
Potrebujú aspoň 30 nových sestier
Zdravotníci v trenčianskej nemocnici podporili plošné testovanie a nasadili 130 pracovníkov. Dúfajú, že spolu s opatreniami to spomalí šírenie nákazy a konečne začnú klesať aj počty pacientov v nemocniciach. Podľa Martiša sa už tento trend ukazuje a sme na dobrej ceste.
Potvrdil to aj minister zdravotníctva Marek Krajčí. Klesol pomer pozitívnych k vykonaným testom, klesol aj kĺzavý medián a reprodukčné číslo. Podľa ministra sme zišli z českej cesty a počty hospitalizovaných sú menšie, ako predpokladali.
Ako dlho bude epidémia nového koronavírusu ešte trvať, nikto nevie. Jednoznačné však je to, že posledný polrok vytvoril na vládu silný tlak, aby sa konečne začala systematicky venovať stavu nášho zdravotníctva a počtu zdravotníkov.
Čo teda lekárov a sestry od nášho zdravotníctva odrádza?
„Som anestetická sestra a tú prácu poznám dokonale. Nás sestry trápi finančné ohodnotenie a to, že bývame v práci častejšie, ako je adekvátne. Odsúvame vlastné rodiny na úkor práce," hovorí Dunajová Družkovská.
Do ich nemocnice by potrebovali 30 sestier, aby bolo pokryté každé oddelenie a aby každá sestra pracovala primerane veľa.
Lekár Martiš hovorí, že lekárov na Slovensku až tak netrápi finančné ohodnotenie, pretože je už porovnateľné so zahraničím. Odrádzajú ich pracovné podmienky a prostredie. „Stačí sa prejsť chodbami nemocnice a vidieť, ako to tam vyzerá. Pochopili by ste to. V nemocnici budete slúžiť osem-deväť služieb, nie ste doma s rodinou," dodáva Martiš s tým, že nemocnica používa aj budovy z rokov 1913 a 1930.
Podľa Martiša sa zlepšujúca epidemická situácia prejaví v nemocniciach až o niekoľko týždňov. Všetci dúfajú, že to čoskoro príde. Atmosféra v nemocnici sa prejavuje aj na slabšej ochote spolupracovať. Na otázku, ako dlho sa dá takto vydržať, lekár Martiš ani sestra Dunajová Družkovská nevedia odpovedať.
„Je to náročné. Uvítali by sme pomoc," dodáva Dunajová Družkovská.
Náš štáb bol vo Fakultnej nemocnici Trenčín aj na začiatku novembra. Pozrite si reportáž z oddelenia ARO, kde ležia najťažší covidoví pacienti:
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
