Krajina musela pristúpiť k druhému tvrdému lockdownu. Ľudia sa zlomili a prestali veriť, hovorí Klaudia Lacho, ktorá tam žije 20 rokov.
Slovenka Klaudia Lacho žije v Izraeli 20 rokov. Prišla tam ako vyučená zdravotná sestra, no keďže v krajine neprijímajú diplomy z postkomunistických krajín u sestier ani lekárov, celou školou a skúškami si musela prejsť odznova.
Dnes pracuje na detskom oddelení v meste Beer Ševa. Po tom, ako prišla pandémia, sa stará aj o tých s koronavírusom. Približuje, s čím sa museli pasovať jej pacienti, personál a prečo krajina tak výrazne nezvládla druhú vlnu pandémie a ako jedna z prvých opäť zaviedla tvrdý lockdown.
Deti sa rýchlo zotavili
Po tom, ako sa na jar začal šíriť koronavírus v Izraeli, zriadili v Klaudiinej nemocnici dve oddelenia pre pacientov s COVID-om. Ak prišiel do nemocnice detský pacient s koronavírusom a jeho stav si vyžadoval hospitalizáciu, presunuli ho sem. Primárne sa o nich starali najmä sestry z detského oddelenia, ktoré sa pri ňom striedali.
„Našťastie, takýchto pacientov sme mali iba veľmi málo. Mnohí prišli na pohotovosť, ale nebolo nutné ich hospitalizovať. Keď už niektorých prijali na špeciálne oddelenie, v priebehu pár dní boli prepustení, pretože sa ich stav dosť rýchlo zlepšil. Našťastie, deti to veľmi dobre zvládali,“ opisuje Klaudia.
Priznáva, že vážne a ťažké stavy mali pacienti až po prekonaní koronavírusu. „Mnohí prešli nákazou bez toho, aby o tom vôbec vedeli oni či ich rodina. Problémy začali mať približne dva až tri týždne po jej prekonaní. A to bolo horšie ako samotný COVID,“ hovorí.
Klaudia sa v nemocnici starala o dvoch takýchto pacientov. Jeden mal 14 rokov, predtým nemal žiadne komplikácie ani chronické choroby. „Ani v tomto prípade rodina nevedela, že bol pozitívny. Keď sa dostal do zlého stavu a bol na ARO, zisťovali a hľadali sa príčiny jeho stavu. Nakoniec sa potvrdili protilátky,“ vysvetľuje
Tento pacient bol vo veľmi vážnom stave, mal príznaky podobné Kawasakiho chorobe, kedy sú napádané koronárne cievy na srdci. Do nemocnice prišiel s horúčkami a na prístrojoch bol dva týždne. Našťastie sa z toho dostal. „Pokiaľ viem, v Izraeli zatiaľ neevidujú detskú obeť koronavírusu, čo je dobrá správa,“ dodáva Klaudia.
Izrael patrí medzi krajiny, ktoré zvládli prvú vlnu pandémie veľmi dobre. Na jar bol dokonca príkladom pre ostatných. „Prvú vlnu sme začali tým, že sme všetci v správach s napätím sledovali, čo sa deje v Číne. Boli toho plné médiá. Ľudia dostali strach a boli veľmi disciplinovaní. Tí, ktorí museli byť v karanténe, v nej aj skutočne zostávali,“ opisuje Slovenka s tým, že v povinnej karanténe zostala aj ona.
„Bolo to ešte na úplnom začiatku, keď sme ani len netušili, či koronavírus do Izraela vôbec príde. S manželom sme boli na dovolenke, a tak sme sa izolácii nevyhli,“ hovorí.
Opatrenia počas prvého lockdownu boli podobné tým, aké si pamätá aj Slovensko. Zatvorené bolo všetko okrem potravín či lekární, ľudia sa mohli zájsť poprechádzať maximálne sto metrov od domu.
Izraelčania zákazy v tom čase striktne rešpektovali a rebelov bolo len zopár. Preto Izrael podľa Klaudie zvládol prvú vlnu bez väčších problémov.
No v takmer deväťmiliónovej krajine začalo v lete pribúdať denne niekoľko stoviek pozitívnych. A tento počet neustále stúpal. Prichádzala druhá vlna a v niektoré dni ich bolo aj viac ako dvetisíc.
Situácia v Izraeli sa začala postupne zhoršovať v septembri, kedy denný prírastok pozitívne testovaných prekonal trojtisícovú hranicu. Denný rekord v počte nakazených evidoval Izrael 23. septembra. V tento deň pribudlo až 11 316 nových prípadov.
Situácia sa natoľko zhoršila, že Izrael prišiel v polovici októbra s druhým lockdownom, ktorý trval dva týždne. A čísla ukazujú, že pomohol. Znížil sa nielen denný prírastok nových prípadov, ale aj počet ťažko chorých pacientov. „Je ich o polovicu menej v priebehu týždňa,“ približuje Klaudia.
Niektoré nemocnice pred znovuzatvorením krajiny už nedokázali prijímať nových pacientov, pretože boli preplnené nielen covidové oddelenia, ale aj tie bežné. Ako hovorí Klaudia, prístrojov aj liekov je v izraelských nemocniciach dosť. Problémom však je, že chýba vyškolený personál.
„Ja ako bežná zdravotná sestra z detského oddelenia nemôžem prísť k pacientovi na dýchacom prístroji, pretože ho neviem ovládať. Situácia nie je ľahká. Aj keď je u nás všetkého dosť, od liekov po prístroje, aj my by sme potrebovali viac zdravotníkov,“ tvrdí. Izrael v súčasnosti ešte nie je v stave, že by pre pacientov nebolo v nemocniciach miesto a Klaudia verí, že sa doň ani nedostane.
Moslimovia sa svadieb nechceli vzdať
Dôvody, prečo sa situácia v Izraeli tak výrazne zhoršila, vidí Klaudia jasne. „Hlavnou chybou bolo, že po prvom lockdowne sa začali obmedzenia veľmi rýchlo uvoľňovať. Krajina sa neotvárala pomaly a postupne, práve naopak. Mobilita ľudí sa tak zo dňa na deň zvyšovala a vírus sa začal šíriť veľmi rýchlo,“ opisuje zásadný problém.
V lete sa dokorán otváral aj cestovný ruch. I keď mali hotely obmedzenia a mohli obsadiť iba 30 percent svojej kapacity, turistické destinácie ožívali vo veľkom. „Vybrali sme sa navštíviť Ejlat, izraelské mesto na pobreží Červeného mora, ktoré turisti obľubujú. Aj napriek opatreniam bolo úplne preplnené a na uliciach sa ledva dalo kráčať,“ približuje Slovenka.
Veľký problém bol aj medzi arabskou komunitou či ortodoxnými židmi. Tí odmietali nenavštevovať mešity a synagógy, modliť sa tam chodili aj napriek zákazu.
Klaudia približuje, že najmä moslimovia majú veľké rodiny, ktoré sa po uvoľnení opatrení radi stretávali. Organizovali naozaj veľké svadby, ktoré nechceli za žiadnych okolností rušiť. „Na ich svadbách sa bežne stretáva tisíc až päťtisíc ľudí. Ide o naozaj obrovské udalosti. No časom, keď sa situácia stále zhoršovala, začali ju brať vážne aj oni. Veľa prípadov nákazy aj úmrtí na COVID-19 totiž mali aj medzi sebou. A to zmenilo ich názor,“ vysvetľuje.
Mnoho ľudí prišlo v dôsledku pandémie o prácu a nedostali žiadnu podporu. A keď aj nejaká pomoc prišla, nedala sa porovnať s tým, čo predtým dokázali zarobiť. A preto sa ľudia začali búriť. Aj epidémia sa týmto pádom v Izraeli len a len zhoršovala. Kým na Slovensku sme boli svedkami zopár protestov, tam sa štrajkuje bez prestávky.
Už od prvého lockdownu boli pravidelné demonštrácie minimálne raz za týždeň. Na rozdiel od prvej vlny mnohí nerešpektujú pokyny, nemajú vraj silu byť zavretí. Niektorí majitelia reštaurácií dokonca otvárali prevádzky napriek zákazu.
Časť spoločnosti neverí ani v to, že koronavírus vôbec existuje a tvrdia, že ide o výmysel médií. „Ľudia sa jednoducho zlomili. Prestali veriť, že koronavírus je nebezpečný a máme tu celosvetovú pandémiu,“ tvrdí Klaudia a dodáva, že Izraelčania milujú slobodu. Ak im už raz bolo povolené predtým zakázané, len ťažko boli ochotní opäť obmedziť svoju slobodu.
Do normálu opatrne
Poučený Izrael začína tentoraz otvárať krajinu postupne. Najprv púšťa menšie deti do škôlok a do lavíc školákov prvého stupňa základných škôl. K dispozícii majú dokonca dobrovoľné vyšetrenia. Otestovať sa môže nechať každý, kto chce. Učitelia, nepedagogickí zamestnanci aj žiaci.
Aj tu platí povinnosť nosiť rúška. Rovnako proti sebe stoja tábory tých, ktorí sú za a proti. Už dlhšie dávajú policajti za nenosenie rúšok aj pokuty. V obchodoch aj vo verejných priestoroch sú všadeprítomné dezinfekcie, ľuďom merajú teplotu.
Klaudia približuje, že v nemocniciach je povolený vstup k pacientovi iba k jednej blízkej osobe. Za normálnych okolností zvykli prichádzať za pacientmi početné skupiny. „Aj tu sa stretávame s tým, že ľudia neveria v koronavírus a nechcú nosiť rúška. Vtedy voláme ochranku, ktorá ich buď vyvedie, alebo prikáže nasadiť si ich,“ hovorí.
Aj napriek nepríjemným skúsenostiam cítiť v spoločnosti podľa Slovenky veľkú túžbu pomáhať. „Ako to býva aj počas vojen a nepokojov, takisto je to aj teraz. Tí, ktorí môžu, podávajú pomocnú ruku. Či už vojakom, ktorí dostávajú minimálny plat alebo starším ľuďom. Nemajú problém nakúpiť jedlo a všetko nevyhnutné, čo pre život druhí potrebujú. A to je na tamojších veľmi vzácne,“ dodáva.
Plošne testovať zatiaľ nechcú
Silnej druhej vlne pandémie sa nevyhlo ani Slovensko. Aby sme nemuseli pristúpiť k tvrdému lockownu podobnému v Izraeli, vláda prišla s plánom plošného testovania. Klaudia hovorí, že podobný scenár Izrael zatiaľ nezvažuje.
„Pretestovanie na Slovensku podľa mňa nebude veľmi efektívne. Známe je, že antigénové testy sú menej spoľahlivé. Dôležité je aj obdobie, kedy sú ľudia otestovaní. A ak sa niekto nakazí, zistiť je to možné až o pár dní,“ hovorí s tým, že minuté peniaze by podľa nej mohol štát investovať radšej do liekov či nového vybavenia nemocníc.
„Bola by to určite väčšia pomoc pre tých, ktorí sa už pre svoj vážny zdravotný stav do nemocníc dostanú. V zdravotníctve som pracovala aj na Slovensku, sú tu mimoriadne šikovní a vzdelaní lekári a rovnako aj sestričky. No stav nemocníc nie je dobrý, chýbajú lieky aj prístroje. A aj ďalší personál. Každé euro minuté na správne účely by bolo iba prínosom,“ uzavrela.
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
