Predpovedanie výsledkov volieb v USA je náročné. Najpresnejšie to dokázali modely, ktoré ignorovali prieskumy verejnej mienky.
Nadchádzajúce prezidentské voľby v USA sú mnohými označované za najdôležitejšie voľby v tejto krajine za posledné desaťročia. Ich výsledok s napätím očakáva celý svet.
Navyše sa konajú v mimoriadne ťažkých časoch vzhľadom na pandémiu koronavírusu a rasových nepokojov, ktoré hýbu Spojenými štátmi už mesiace. Z predvolebných prieskumov táto neprehľadná situácia viac nahráva demokratickému kandidátovi Joovi Bidenovi, ktorý je hlavným vyzývateľom úradujúceho prezidenta Donalda Trumpa.
Demokratický kandidát momentálne vedie v priemere až o desať percent, preto by sa mohlo zdať, že výsledok volieb je už vopred jasný. Odborník však upozorňuje, že sa pokojne môže zopakovať aj scenár z predchádzajúcich volieb.
„Áno, na úrovni celoštátnych prieskumov J. Biden vedie nad D. Trumpom od momentu, ako obe strany vybrali svojich prezidentských kandidátov. Je tu jedno veľké ALE, a to, že voliči v USA nevolia prezidenta priamo. Vyše 200-ročný model voľby prezidenta je založený na tom, že voliči dávajú hlas ‚zástupcom‘ prezidentských kandidátov, celkovo je ich 538 a títo v decembri v rámci tzv. Zboru voliteľov rozhodnú o tom, kto sa stane prezidentom. V praxi takto nastavený systém volieb vedie k tomu, že obyvateľstvom menšie štáty majú väčšiu váhu pri výbere prezidenta a tomu, že na víťazstvo v prezidentských voľbách v konečnom dôsledku netreba získať ani väčšinu voličov v USA,“ hovorí Erik Láštic, vedúci Katedry politológie Filozofickej fakulty UK.
Politická mapa USA sa zmenila
Trumpovi sa v roku 2016 podarilo bodovať v štátoch, kde to nikto nečakal. Získal všetky dôležité „swing states“ (kľúčové štáty) najmä Floridu a Pensylvániu a dokonca aj Wisconsin, o ktorom žiadny z prieskumov nenaznačoval, že by mohol pripadnúť úradujúcemu prezidentovi.
Podarilo sa mu to najmä preto, že so svojím tímom dokázal odhadnúť, na ktoré štáty sa má zamerať. Napríklad na Floride bol viac než dvadsaťkrát a mnohé štáty nenavštívil vôbec. Politická mapa USA sa však neustále mení a v týchto voľbách budú súboje mimoriadne tesné aj v niektorých tradičných baštách oboch politických táborov.
„Tá mapa sa prekresľuje neustále, čo súvisí dlhodobo s tým, ako sa USA menia ako krajina demograficky. A tak sa aj štáty, ktoré boli dlhodobo pevne republikánske, menia na štáty, kde majú demokrati čoraz väčšie šance uspieť. Ak nie teraz, tak v najbližších rokoch. Takým štátom je napr. Texas,“ uviedol Láštic.
Ktoré štáty sa radia do kategórie swing states, je otázka, o ktorej sa pred každými voľbami vedú spory. Definitívnu odpoveď poskytnú až samotné výsledky volieb. Z toho vyplýva, že tohtoročné voľby pomôžu lepšie zacieliť svoje kampane až kandidátom v tých ďalších.
„O výsledku volieb v konečnom dôsledku zrejme rozhodnú štáty ako Iowa, Georgia, Ohio, Florida, Severná Karolína, Texas, Arizona, Nevada a Pensylvánia,“ vysvetlil politológ.
Koronavírus ako jazýček na váhach
Podľa stanice CNBC je jedným z hlavných dôvodov, prečo budú výsledky v štátoch Texas, Florida či Arizona nečakane vyrovnané, je pandémia koronavírusu. Okrem toho, že výrazne obmedzila kampaň, keď sa na mítingoch nemohli zúčastniť veľké počty ľudí, vyvolala u mnohých voličov pocit, že vláda uvoľnila opatrenia príliš skoro.
S postupom Trumpovej administratívy sú nespokojní najmä mladí ľudia a ženy, čo sú skupiny, ktoré vo všeobecnosti patria do voličskej základne Demokratickej strany. Obavy však majú aj seniori, ktorí naopak väčšinou volia republikánov. Vplyv swing states na blížiace sa voľby tak môže byť oveľa väčší a zaujímavejší ako kedykoľvek predtým.
Okrem pandémie a s ňou súvisiacim stavom ekonomiky sú jednou z hlavných tém volieb aj rasové nepokoje.
„Oba tábory hovoria o tom, že v prípade víťazstva súperov príde koniec USA tak, ako ho poznáme. Takto vyhrotenú rétoriku a takto odlišné predstavy o tom, ako má USA vyzerať pod Trumpom a pod Bidenom naznačujú, že polarizácia v spoločnosti je blízko tomu, čo USA možno naposledy pred voľbami v roku 1860 zvolením Lincolna a vypuknutím občianskej vojny. Toto je súčasne niečo, čo sa nestratí ani po voľbách. V konečnom dôsledku však krátkodobo možno Trumpovi zlomí krk pandémia a to, ako on a jeho vláda pristúpili a pristupujú k výzve, ktorú priniesol COVID-19,“ hovorí politológ.
Mnohí vplyvní republikáni budú voliť Bidena
Jedným z faktorov, ktorý môže výraznejšie zamiešať karty, je rozkol v tábore republikánov. Zatiaľ čo za Bidenom stoja všetky významné osobnosti Demokratickej strany, od Trumpa sa niektoré ťažké váhy republikánov odvrátili.
Niektorí dokonca vyhlásili, že budú voliť demokratického kandidáta. Je medzi nimi napríklad aj exminister Colin Powell, bývalý guvernér John Kasich či bývalý hovorca Bieleho domu Anthony Scaramucci. Server Politico uvádza, že sa proti Trumpovi vyslovilo najmenej 19 jeho bývalých zamestnancov.
Veľkým kritikom Trumpa je aj niekdajší kandidát na prezidenta Mitt Romney, ktorý je v súčasnosti senátorom za Utah. Bol jediným republikánom, ktorý v senáte hlasoval za impeachment prezidenta Trumpa.
Podľa Politica si tak veľkú vlnu zbehov americká politika nepamätá.
Trinásť kľúčov od Bieleho domu
Predpovedanie výsledkov volieb v USA je mimoriadne náročné. V roku 2016 sa ukázalo, že najpresnejšie to dokázali modely, ktoré ignorovali prieskumy verejnej mienky a výsledok predpovedali na základe faktorov, ako je stav ekonomiky či obsadenie vrcholových politických postov.
Jeden z takýchto systémov používa aj profesor politickej histórie z American University vo Washingtone Allan Lichtman, ktorý trafil víťaza každých volieb od roku 1984.
Jeho systém trinástich „kľúčov k Bielemu domu“, ktorý okrem ekonomiky a obsadenia Kongresu hodnotí tiež charizmu kandidáta, spoločenské postavenie, škandály či úspechy a zlyhania zahraničnej politiky, tentoraz favorizuje demokratického kandidáta Joa Bidena.
Či to Lichtmanovi vyjde opäť, sa ukáže až v druhý utorok v novembri, keď budú spočítané všetky korešpondenčné hlasy.
Čím tesnejší výsledok volieb, tým väčšia hrozba konfliktu
Už mesiace sa hovorí o tom, že úradujúci prezident nemusí prijať výsledky volieb. Tento rok sa očakáva bezprecedentný nárast počtu korešpondenčných hlasov najmä v dôsledku pandémie.
Prezident Trump ich systematicky spochybňuje a tvrdí, že môže dôjsť k masívnym podvodom a nechce sľúbiť, že bude rešpektovať to, ako sa skončí hlasovanie. Existujú preto oprávnené obavy, že Trump neodovzdá moc.
„Podľa mňa už len to, že o tejto možnosti uvažujeme, ukazuje, ako Donald Trump v pozícii prezidenta spochybňuje základné princípy fungovania demokratických spoločností. V tomto momente si treba uvedomiť, že sa prezidentské voľby odohrávajú v 50 štátoch USA, pričom každý má vlastné pravidlá pre spôsoby voľby, sčítavanie hlasov a podobne. Nedá sa vylúčiť, že v utorok v noci nebudeme vedieť víťaza volieb, ale už v tejto chvíli je zrejmé, že v niektorých štátoch bude sčítavanie hlasov doručených poštou trvať dlhšie. Čím tesnejší výsledok volieb, tým väčšia hrozba konfliktu. A nemožno vylúčiť ani prípadné nepokoje,“ uzavrel Láštic.
Volebné dianie v USA budeme sledovať aj v mimoriadnej relácii Prezidentské voľby 2020 so Zlaticou Švajdovou Puškárovou. Už 4. novembra o 05.00 h na obrazovkách televízie Markíza.
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
