Podľa infektológa bude testovanie úspešné, ak sa na ňom zúčastní aspoň 50 percent obyvateľstva.
Premiér Igor Matovič spolu s ministrami ohlásil plošné testovanie Slovákov na COVID-19. Síce ešte nepoznáme odpoveď na základnú otázku, či bude testovanie dobrovoľné alebo povinné, infektológ Vladimír Krčméry je presvedčený, že je to správny krok.
Vysvetľuje, že ak sa chceme vyhnúť ešte drastickejším opatreniam, potrebujeme vedieť, aký je skutočný počet infikovaných ľudí v populácii a všetkých okamžite izolovať. Je to podľa neho účinný spôsob, ako spomaliť šírenie nákazy. Naznačil, že ak bude projekt úspešný, budeme si musieť ustrážiť aj hranice.
V rozhovore sa dočítate aj:
Prečo by sa ľudia mali zúčastniť na testovaní
Aké sú riziká
Kde vo svete to už skúsili a aké to malo výsledky
Prečo je u nás druhá vlna taká silná
Čo nás čaká po úspešnom pretestovaní
Prečo by sa mali ľudia zúčastniť na celoplošnom testovaní?
Je niekoľko dôvodov. Po prvé, dá nám to reálny obraz o epidémii v populácii. Po druhé, identifikujeme pozitívnych a hneď dostanú informáciu, že majú ísť do samoizolácie a tým sa zníži počet infikovaných. Tretím dôvodom je, že keď sa zníži počet infikovaných, klesne nám tlak na nemocnice. Štvrtý dôvod je, že poznáme príklady aj z Európy a juhovýchodnej Ázie, kde sa netestovali plošne celé krajiny, ale mestá a viedlo to k zníženiu epidémie. Piaty, veľmi dôležitý dôvod je, že nám to umožní zmierňovať tvrdé opatrenia. To je asi najdôležitejší dôvod. Opatrenia nám budú pomaly ničiť ekonomiku a vďaka tomuto projektu ich budeme môcť postupne rušiť.
Ľudia však majú zatiaľ viac otázok ako odpovedí. Nevieme, aký to bude mať priebeh, kde, koľko ľudí bude naraz v miestnostiach. Máte predstavu, ako by to mohlo ideálne vyzerať?
Za posledných desať rokov sme všetci absolvovali niekoľko podobných akcií, len sa inak volali. Napríklad voľby alebo referendá. Mali by sa do toho okrem armády zapojiť aj školy. Školy sú veľké, a preto sa dá zabezpečiť, že sa tam nebude zhromažďovať na jednom mieste veľa ľudí. Posledné tri voľby som ani raz nečakal v rade. Dá sa rozvrhnúť zoznam ľudí podľa abecedy alebo podľa ulice. Výsledok máte do 15 minút, takže je to aj výhoda oproti PCR testu. V priebehu 15 minút človek dostane informáciu, čo má robiť. Či môže chodiť do práce, alebo či má desať dní ostať doma.
Veľa ľudí sa bojí, že sa práve tam nakazia. Vnímate toto riziko?
Samozrejme, je normálne, že sa boja. Ale dá sa to zorganizovať tak, aby sa ľudia nezhlukovali. Ako príklad si môžeme zobrať dve čínske mestá, ktoré týmto pretestovaním prešli. Majú skoro 10 miliónov obyvateľov a počas testovania sa nakazil jeden. Jeden z desiatich miliónov ľudí je veľmi málo. Ja mám so silovými zložkami veľmi dobrú skúsenosť, či už na hraniciach alebo pri karanténnych opatreniach v okrese Spišská Nová Ves. Ľuďom tam dokázali trpezlivo vysvetľovať opatrenia a vedeli to zorganizovať. Ja si myslím, že dokážeme presvedčiť aspoň 80 percent ľudí, aby prišli. Treba dodať, že ušetria 60 eur, pretože testovanie budú mať zadarmo. Človek je tvor zvedavý. V každom z nás drieme podozrenie, či nie sme nakazení a mnohých upokojí, keď prejdú testom. Nikto nemôže čakať od vlády a odborníkov, aby sme sa nečinne prizerali, ako nám rastú čísla a len robili lockdowny. Ja by som radšej prešiel do aktívneho boja proti pandémii a toto je jeden zo spôsobov.
Vy aj premiér Igor Matovič prirovnávate plošné testovanie k voľbám. Pri voľbách však imobilní či starší občania nemusia ísť do volebnej miestnosti, ale prinesú im urnu domov a môžu voliť. Malo by sa aj pri testovaní myslieť na tieto skupiny obyvateľov?
Áno, to je dôležitá pripomienka. Mali by sme urobiť predkolo a vychytať prípadné riziká, aby sme vedeli aj testovať rizikových ľudí. To sú najmä klienti DSS, hospitalizovaní pacienti a zdravotníci, ktorí sú práve v službe. Viem si predstaviť, že zapojíme aj dobrovoľníkov medzi zdravotníkmi a sociálnych pracovníkov, ktorí budú chodiť testovať tých ľudí, ktorí z rôznych dôvodov nemôžu prísť na odberné miesto. Buď by to boli ľudia so zníženou mobilitou, alebo rizikoví ľudia. Rizikoví nie v zmysle, že môžu šíriť nákazu, ale preto, že majú vyššiu mortalitu, a teda nákaza by pre nich predstavovala veľké riziko. Títo ľudia by mali mať informáciu, či sú pozitívni alebo negatívni, preto by mali byť aj oni pretestovaní. Aj psychicky sa im uľaví.
Tam, kde sa to podarilo, uvoľnili opatrenia
Prečo to doteraz nezorganizovala žiadna európska krajina?
Profesor Jarčuška ma informoval, že Luxembursko to už má takmer za sebou. Je to podobne malá krajina. Robili to v niektorých provinciách a mestách, napríklad v spomínanej Číne. Musím však povedať, že sa o tom diskutovalo už na jar. Dohodli sme sa, že ak prvá vlna bude závratným tempom stúpať, pristúpime k tomuto kroku. Vtedy sme to nakoniec nepotrebovali. Dnes je to už aktuálne. Máme šťastie, že sme relatívne malá krajina a myslím, že sa to u nás dá zorganizovať. Samozrejme, treba sa pripraviť na úskalia. Logisticky je to náročné, ale je to aktívny prístup k riešeniu epidémie a je to lepšie, ako pasívne vyčkávať na počty nakazených a zatvárať ekonomiku. Nechceme sa dostať do situácie, v akej sme boli v marci. Preto musíme byť aktívni a musíme ľuďom vysvetliť, že to budú mať zadarmo a získajú dôležitú informáciu. Nakoniec bude efekt aj ten, že otvoríme ekonomiku, čo si všetci želáme.
Ako dopadlo testovanie v spomínaných čínskych mestách?
Po krátkom čase zrušili opatrenia, zrušili lockdown, otvorili letiská. Odchytávali potom už len importované prípady. Je to jednoduchšie, ako keď máte infikovaných roztrúsených po celej krajine.
Takže zo zahraničia máme príklady, kde to zvládli a aj to prinieslo želané výsledky?
Samozrejme. Máme aj v Európe krajiny, kde je vysoká pretestovanosť, akurát to neurobili za jeden deň alebo víkend. Niektoré krajiny ako Dánsko alebo Island majú pretestovanú veľkú časť svojej populácie a v prípade Islandu to malo aj pozitívny efekt. Podobne sú na tom aj Faerské ostrovy alebo štáty juhovýchodnej Ázie, ale ľudia nemajú radi, keď spomínam tropické krajiny, lebo si myslia, že s nimi nemáme nič spoločné, ale nie je hanba sa z nich poučiť.
Má to aj riziká
Aké úskalia má celoplošné pretestovanie?
To hlavné je, že ľudia budú leniví prísť. Najmä generácia, ktorá nie je ohrozená, si možno povie, že mňa sa to netýka. Ďalšie úskalie je v tom, že tí, ktorí budú negatívni, nadobudnú pocit, že nemusia nosiť rúška a nebudú dodržiavať opatrenia. Treba si dať pozor, aby nám to nakoniec nezruinovalo stratégiu R-O-R (rúška, odstupy, ruky), ktorá bude ešte nejaký čas potrebná.
Koľko percent ľudí musí prísť, aby ste to považovali za úspešné?
Na to neviem presne odpovedať. Pri vakcinácii máme pri odhadoch väčšie skúsenosti. Tam potrebujeme 60 až 80 percent obyvateľstva, ktoré sa dá zaočkovať. V tomto prípade je akékoľvek číslo nad 50 percent úspech, lebo nám to dá určitý obraz. Aj keby otestovali milión alebo dva milióny ľudí, odchytíme tých, ktorých chceme odchytiť. Som presvedčený, že veľa ľudí chce byť odchytených. Neviem si predstaviť človeka, ktorý chce vedome prenášať vírus. Naopak, ľudia chcú vedieť, či sú infikovaní. Prestestovanie aspoň 50 percent bude mať vplyv na vývoj epidémie a aj na opatrenia.
Mnohí sa pýtajú, čo bude potom, ak bude testovanie úspešné. Infikovaných izolujeme, ale vírus bude existovať stále. Niektorí sa nakazia až po plošnom testovaní. Znamená to, že regionálne úrady verejného zdravotníctva a laboratóriá budú musieť naďalej fungovať v rovnakom režime?
Áno, paralelne sa tu budú diať dve samostatné akcie. Tú prvú, plošné testovanie, by som nazval skríning. To druhé je cielené testovanie a to tu bude vždy. Dnes to znamená to, že ten, kto má klinické prejavy alebo bol v kontakte s nakazenou osobou, ide na testy. To je pasívny prístup. Druhá stratégia je aktívny skríning. Chceme vedieť, ako sú na tom ostatní ľudia, ktorí nemajú príznaky. Ak sú pozitívni, pôjdu do izolácie a zníži sa prenos infekcie. Obidve akcie sú dôležité a budú fungovať paralelne.
Samozrejme, skríning nemôžu robiť regionálne úrady verejného zdravotníctva. Vyžaduje si to obrovské nasadenie veľkých počtov ľudí, vrátane dobrovoľníkov. Verím, že sa zapoja mladí ľudia, pretože už v prvej vlne sa ukázali ako nadšení a šikovní. So študentmi som otestoval tri veľké skupiny ľudí bez domova, a to len vďaka dobrovoľníkom. Skríning je výhodný v tom, že je to po medicínskej stránke jednoduchá operácia. Nepotrebujeme prístroje ani laboratóriá a antigénový test je aj lacný. Je to podobné ako skríning rakoviny hrubého čreva. Testujeme takmer zdravú populáciu bez príznakov a dokážeme tak mnoho pacientov podchytiť v skorom štádiu.
Povedzme, že sa podarí izolovať väčšinu nakazených a počty začnú výrazne klesať. Čo s hranicami? Nie je riziko, že otvorenými hranicami si privodíme tretiu vlnu?
Presne tak. Aktuálne máme podobné čísla ako naši susedia, okrem Česka. Ak na tom budeme lepšie, je na mieste sprísniť režim, či už so susedmi alebo s inými krajinami. Je to veľmi dôležitý moment.
Druhú vlnu spôsobilo šesť nesúvisiacich udalostí
V máji ste povedali, že ak sa nepoučíme z krajín ako Singapur, Hongkong či Južná Kórea, budeme mať podobne zlú druhú vlnu. Asi sme sa nepoučili...
Možno sme urobili chybu, že sme nevolali dostatočne hlasno. U nás mal začiatok druhej vlny podobu tlejúcej choroby. Z času na čas vyskočila nejaká skupina, ale infikovaných bolo do 100 ľudí. Keď má vaše dieťa chrípku a už tri dni nemá teplotu, tak sa uspokojíte. Je to normálne. Chápem aj to, že nám neverili, keď sme varovali pred druhou vlnou, lebo dobré čísla z prvej vlny nám dávali pocit bezpečia. Absolvoval som desať epidémií a deväť z nich malo druhú vlnu. Táto nemala byť prečo výnimkou. Väčšinou sa druhá vlna začína importom. My sme mali tú smolu, že sa tu udialo šesť udalostí za sebou, ktoré spolu nemali súvis, ale mali byť medzi nimi prestávky a neboli. Nedeje sa nič mimoriadne. Je to, ako keď vystúpite na Kriváň, chvíľu ste šťastný, ale potom si uvedomíte, že sú aj vyššie štíty ako napríklad Gerlach. Plošným testovaním to vieme spomaliť a spraviť z koronavírusu sporadické ochorenie, alebo aby bol vírus v spiacej fáze.
Akých šesť udalostí spôsobilo druhú vlnu?
To bola reťaz udalostí, ktoré nemali od seba dostatočný odstup. Situácia bola, aká bola a nikomu to nezazlievam a nesťažujem sa. Nechcem sa pozerať dozadu, lebo nás to zbytočne demobilizuje. Každý robil to, čo bol schopný pochopiť a robiť. Tých šesť udalostí bolo obnovenie futbalovej ligy, odložené svadby a oslavy, vrátili sa dovolenkári domov a rovno vhupli do škôl a do kancelárií. Mohlo sa uvažovať o odložení školského roka. Následne sa otvorili internáty, kam pricestovali aj študenti zo zahraničia. Nakoniec sa začala hrať aj hokejová liga a povolili sa všetky ostatné podujatia. Inak to nemohlo dopadnúť. Ale nikomu nič nezazlievam.
Niektorí ľudia sa hnevajú na Oravu a Bardejov, že pre ich svadby sme tam, kde sme a žiadajú iba lokálne opatrenia. Takže nemajú pravdu?
Áno, vystihli ste to. My sme malá krajina, čo je výhoda pre plošné testovanie. Ale na druhej strane, je tu vysoká mobilita a v porovnaní s tretím svetom dobrá infraštruktúra. Takže aj keď v Bardejove bolo viac rizikových podujatí, tí ľudia cestovali do Bratislavy, alebo niekto z Bratislavy cestoval do Bardejova. V malej krajine nemôžeme robiť veľa regionálnych opatrení. Semafor je výborný, ale je ideálny pre veľkú krajinu. Sme malá krajina, ktorá je prepojená vlakmi, autobusmi a autami a každý má možnosť v priebehu jedného dňa pricestovať na akúkoľvek akciu v akomkoľvek meste. Regionálne opatrenia by nepriniesli ten efekt, ktorý potrebujeme.
Vianoce by sme mali prežiť v lepšej atmosfére
Premiér Matovič hovorí, že ak nepríde dostatočný počet ľudí na testovanie, jediný plán B je lockdown. Súhlasíte?
Ja som lekár a v medicíne máme vždy viac scenárov. Keď nevyjde liečba antibiotikami, ideme na druhý spôsob a vždy máme aj tretí spôsob a nakoniec existuje ešte experimentálna liečba. Každopádne, všetky scenáre sú nepríjemné. Preto je dôležité, aby sme sa všetci spojili a pozvali čo najviac ľudí, aby uspokojili svoju zvedavosť a zároveň zistili, ako sa majú správať. Som rád, že koaličné a opozičné strany sa spojili. Pokiaľ ich podporíme aj mediálne, bude to záslužné.
Ak akcia dopadne dobre, môžeme už vianočné sviatky prežiť v relatívnom pokoji a aj so širšou rodinou?
Vláda a odborníci to podporujú práve preto, aby sme nákazu dostali do stavu, že na narodenie Ježiša Krista príde uvoľnenie atmosféry a pravá radosť, ktorú si každý zaslúži a tento rok si to možno budeme viac vážiť.
Spolupracujete s krízovým štábom?
Áno. Vždy, keď mi niekto zavolá, poviem svoj názor a sledujem situáciu. Bol som aj chorý a človek počas choroby má konečne čas veľa čítať a nové veci posúvam krízovému štábu. Choroba je niekedy požehnanie, lebo môžete čítať a zásobovať členov krízového štábu novými vedeckými štúdiami a informáciami. Ministri a členovia konzília nie vždy vládzu a nemajú toľko času.
Určite je už aj verejnosť unavená z toľkého množstva negatívnych správ. Čo by ste poradili ľuďom?
Mali sme dobré prázdniny. Väčšina ľudí bola na dovolenke. Ja som bol pri Ružomberku a kúpal som sa v tajchoch v Banskej Štiavnici. Oddýchli sme si a nemôžeme povedať, že sme na smrť unavení. Avšak september a október sú ťažké mesiace. Ľuďom by som odporučil, aby dodržiavali opatrenia, ale to vôbec neznamená, aby nechodili von. Naopak, treba dodržiavať zdravý životný štýl. Nikdy sme neboli v takej karanténe, aby sme nemohli ísť von. Ešte nás čaká pár slnečných dní, treba ich prežiť vonku, v prírode. Keď nemôžete ísť von, tak aspoň choďte na balkón prijímať vitamín D. Každý deň zjesť pol kila čerstvej zeleniny, pol kila ovocia, 20 minút pohybu, či už doma alebo vonku. Takto si posilníme organizmus aj pred koronavírusom, ale aj pred chrípkou. Prechádzka v parku nám dodá aj pocit slobody. Treba to vydržať s nádejou, že Božie narodenie nás privíta lepšou atmosférou, v akej sme dnes.
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
